adresa :
ŠOP SR - RCOP Prešov
Švábska 4
080 05 Prešov
web :
http://rcoppresov.sopsr.sk
tel. :
051 773 27 13
fax :
051 772 41 79
Posôbnosť správy: územie okresov Bardejov, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Prešov, Sabinov, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, v okrese Košice-okolie katastre obcí Bačkovík, Belža, Beniakovce, Bidovce, Blažice, Bočiar, Bohdanovce, Boljarov, Budimír, Bunetice, Čakanovce, Čaňa, Čížatice, Družstevná pri Hornáde, Ďurdošík, Ďurkov, Geča, Gyňov, Haniska, Herľany, Hrašovík, Chrastné, Kalša, Kecerovce, Kecerovský Lipovec, Kechnec, Kokšov-Bakša, Košická Belá, Košická Polianka, Košické Oľšany, Košický Klečenov, Kráľovce, Kysak, Malá Lodina, Milhosť, Mudrovce, Nižná Hutka, Nižná Kamenica, Nižná Myšľa, Nižný Čaj, Nová Podhora, Nový Salaš, Obišovce, Olšovany, Opátka, Opiná, Ploské, Rákoš, Rankovce, Rozhanovce, Ruskov, Sady nad Torysou, Seňa, Skároš, Slančík, Slanec, Slanská Huta, Slanské Nové Mesto, Sokoľ, Sokoľany, Svinica, Trebejov, Trsťany, Trstené pri Hornáde, Vajkovce, Valaliky, Veľká Lodina, Vtáčkovce, Vyšná Hutka, Vyšná Kamenica, Vyšná Myšľa, Vyšný Čaj, Vyšný Klátov a Žďaňa.
Územie pôsobnosti regionálnej správy má v rámci všetkých organizačných jednotiek ŠOP SR druhú najväčšiu rozlohu. Siaha od slovensko-poľskej hranice nad Bardejovom a Svidníkom až po slovensko-maďarskú hranicu pod Košicami. Zasahuje do dvoch územno-správnych krajov - Prešovského a Košického, pričom najväčšia časť leží v Prešovskom kraji. Ide o výrazne členité územie. Je rozdelené osou, ktorú tvorí rieka Torysa. V severnej časti preteká Levočskými vrchmi a cez Spišsko-šarišské medzihorie, tiahnúce sa zo severo-západu na juho-východ, a tvorí predel medzi Čergovom na severe a Bachurňou na juho-západe. Na východ od Čergova sa rozprestiera Ondavská vrchovina. Pri Veľkom Šariši sa Torysa stáča na juh a preteká Košickou kotlinou, ktorá je lemovaná na východe Slanskými vrchmi. Na západ od nej sa rozprestiera Šarišská vrchovina, z juho-západu čiastočne zasahuje Čierna hora a na západe masív Braniska.
Tejto členitosti i rozlohe územia zodpovedá množstvo i skladba vyhlásených a navrhovaných chránených území. Doteraz bolo vyhlásených 20 národných prírodných rezervácií s celkovou rozlohou 1.619,7336 ha, 28 prírodných rezervácií (440,4134 ha), 1 národná prírodná pamiatka (0 ha), 12 prírodných pamiatok (54,1979 ha) a 7 chránených areálov (18,9769 ha). Všetky tieto územia majú celkovú rozlohu 2.133,3217 ha.
Dôležitejšia ako počet je však rôznorodosť typov chránených území. Nachádzajú sa tu skalné spoločenstvá (napr. NPR Kamenná baba, PR Hermanovské skaly, PR Dunitová skalka, NPR Sivec), rašeliniská a mokradné lúky (napr. NPR Regetovské rašelinisko, NPR Mirkovská kosatcová lúka, PR Radomka), xerotermné spoločenstvá (CHA Radvanovské skalky, CHA Medzianske skalky), lesné komplexy (NPR Čergovský Minčol, NPR Šimonka, NPR Bujanov, NPR Bokšov), jaskyne (PP Veľká ružínska jaskyňa), hradné vrchy (PR Kapušanský hradný vrch, NPR Šarišský hradný vrch, PR Slanský hradný vrch) a ďalšie. Okrem významných krajinných ekosystémov sa chránia i významné druhy rastlín a živočíchov, ako napr. bociany, dravce a sovy, bobor vodný, vydra riečna, vlk dravý, medveď hnedý a i. Z významných zástupcov flóry treba spomenúť náleziská s poniklecmi, šafránmi, slezinníkom hadcovým, jazyčníkom sibírskym, pokrutom jesenným, čemericou purpurovou, hadincom červeným a i. Okrem vyhlásených chránených území má Regionálna správa ochrany prírody a krajiny v Prešove pripravených niekoľko ďalších projektov na územnú ochranu v rôznom stupni rozpracovania. Medzi nimi je potrebné spomenúť projekt CHKO Čergov a z maloplošných prírodné rezervácie Bukový vrch, Pramenisko Tople, Ľahká voda, alebo chránené areály Domaša a Kapišovka a ďalšie.
V území pôsobnosti regionálnej správy sú aj významné a jedinečné kultúrne pamiatky, ako napr. mestské pamiatkové rezervácie v Prešove, Košiciach či Bardejove, drevené kostolíky v okresoch Bardejov, Svidník a Stropkov, hrady, kúrie a ďalšie.
7.12. Objavenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne (1954) - jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
11.12. Vyhlásenie trilaterálnej SK-PL-UA biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1998) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
18.12. Vyhlásenie Tatranského národného parku (1948) - Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) zákonom č. 11/1948 zo dňa 18. decembra 1948 zriadili Tatranský národný park (TANAP). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1949.
28.12. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (1973) s cieľom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam. V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.