RCOP Prešov
adresa :
ŠOP SR - RCOP Prešov
Švábska 4
080 05 Prešov
web :
http://rcoppresov.sopsr.sk
tel. :
051 773 27 13
fax :
051 772 41 79
Posôbnosť správy: územie okresov Bardejov, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Prešov, Sabinov, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, v okrese Košice-okolie katastre obcí Bačkovík, Belža, Beniakovce, Bidovce, Blažice, Bočiar, Bohdanovce, Boljarov, Budimír, Bunetice, Čakanovce, Čaňa, Čížatice, Družstevná pri Hornáde, Ďurdošík, Ďurkov, Geča, Gyňov, Haniska, Herľany, Hrašovík, Chrastné, Kalša, Kecerovce, Kecerovský Lipovec, Kechnec, Kokšov-Bakša, Košická Belá, Košická Polianka, Košické Oľšany, Košický Klečenov, Kráľovce, Kysak, Malá Lodina, Milhosť, Mudrovce, Nižná Hutka, Nižná Kamenica, Nižná Myšľa, Nižný Čaj, Nová Podhora, Nový Salaš, Obišovce, Olšovany, Opátka, Opiná, Ploské, Rákoš, Rankovce, Rozhanovce, Ruskov, Sady nad Torysou, Seňa, Skároš, Slančík, Slanec, Slanská Huta, Slanské Nové Mesto, Sokoľ, Sokoľany, Svinica, Trebejov, Trsťany, Trstené pri Hornáde, Vajkovce, Valaliky, Veľká Lodina, Vtáčkovce, Vyšná Hutka, Vyšná Kamenica, Vyšná Myšľa, Vyšný Čaj, Vyšný Klátov a Žďaňa.
Územie pôsobnosti regionálnej správy má v rámci všetkých organizačných jednotiek ŠOP SR druhú najväčšiu rozlohu. Siaha od slovensko-poľskej hranice nad Bardejovom a Svidníkom až po slovensko-maďarskú hranicu pod Košicami. Zasahuje do dvoch územno-správnych krajov - Prešovského a Košického, pričom najväčšia časť leží v Prešovskom kraji. Ide o výrazne členité územie. Je rozdelené osou, ktorú tvorí rieka Torysa. V severnej časti preteká Levočskými vrchmi a cez Spišsko-šarišské medzihorie, tiahnúce sa zo severo-západu na juho-východ, a tvorí predel medzi Čergovom na severe a Bachurňou na juho-západe. Na východ od Čergova sa rozprestiera Ondavská vrchovina. Pri Veľkom Šariši sa Torysa stáča na juh a preteká Košickou kotlinou, ktorá je lemovaná na východe Slanskými vrchmi. Na západ od nej sa rozprestiera Šarišská vrchovina, z juho-západu čiastočne zasahuje Čierna hora a na západe masív Braniska.
Tejto členitosti i rozlohe územia zodpovedá množstvo i skladba vyhlásených a navrhovaných chránených území. Doteraz bolo vyhlásených 20 národných prírodných rezervácií s celkovou rozlohou 1.619,7336 ha, 28 prírodných rezervácií (440,4134 ha), 1 národná prírodná pamiatka (0 ha), 12 prírodných pamiatok (54,1979 ha) a 7 chránených areálov (18,9769 ha). Všetky tieto územia majú celkovú rozlohu 2.133,3217 ha.
Dôležitejšia ako počet je však rôznorodosť typov chránených území. Nachádzajú sa tu skalné spoločenstvá (napr. NPR Kamenná baba, PR Hermanovské skaly, PR Dunitová skalka, NPR Sivec), rašeliniská a mokradné lúky (napr. NPR Regetovské rašelinisko, NPR Mirkovská kosatcová lúka, PR Radomka), xerotermné spoločenstvá (CHA Radvanovské skalky, CHA Medzianske skalky), lesné komplexy (NPR Čergovský Minčol, NPR Šimonka, NPR Bujanov, NPR Bokšov), jaskyne (PP Veľká ružínska jaskyňa), hradné vrchy (PR Kapušanský hradný vrch, NPR Šarišský hradný vrch, PR Slanský hradný vrch) a ďalšie. Okrem významných krajinných ekosystémov sa chránia i významné druhy rastlín a živočíchov, ako napr. bociany, dravce a sovy, bobor vodný, vydra riečna, vlk dravý, medveď hnedý a i. Z významných zástupcov flóry treba spomenúť náleziská s poniklecmi, šafránmi, slezinníkom hadcovým, jazyčníkom sibírskym, pokrutom jesenným, čemericou purpurovou, hadincom červeným a i. Okrem vyhlásených chránených území má Regionálna správa ochrany prírody a krajiny v Prešove pripravených niekoľko ďalších projektov na územnú ochranu v rôznom stupni rozpracovania. Medzi nimi je potrebné spomenúť projekt CHKO Čergov a z maloplošných prírodné rezervácie Bukový vrch, Pramenisko Tople, Ľahká voda, alebo chránené areály Domaša a Kapišovka a ďalšie.
V území pôsobnosti regionálnej správy sú aj významné a jedinečné kultúrne pamiatky, ako napr. mestské pamiatkové rezervácie v Prešove, Košiciach či Bardejove, drevené kostolíky v okresoch Bardejov, Svidník a Stropkov, hrady, kúrie a ďalšie.
Marec
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.