adresa :
ŠOP SR - RCOP Prešov
Švábska 4
080 05 Prešov
web :
http://rcoppresov.sopsr.sk
tel. :
051 773 27 13
fax :
051 772 41 79
POHOTOVOSŤ:
0911 390 164
Posôbnosť správy: územie okresov Bardejov, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Prešov, Sabinov, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, v okrese Košice-okolie katastre obcí Bačkovík, Belža, Beniakovce, Bidovce, Blažice, Bočiar, Bohdanovce, Boljarov, Budimír, Bunetice, Čakanovce, Čaňa, Čížatice, Družstevná pri Hornáde, Ďurdošík, Ďurkov, Geča, Gyňov, Haniska, Herľany, Hrašovík, Chrastné, Kalša, Kecerovce, Kecerovský Lipovec, Kechnec, Kokšov-Bakša, Košická Belá, Košická Polianka, Košické Oľšany, Košický Klečenov, Kráľovce, Kysak, Malá Lodina, Milhosť, Mudrovce, Nižná Hutka, Nižná Kamenica, Nižná Myšľa, Nižný Čaj, Nová Podhora, Nový Salaš, Obišovce, Olšovany, Opátka, Opiná, Ploské, Rákoš, Rankovce, Rozhanovce, Ruskov, Sady nad Torysou, Seňa, Skároš, Slančík, Slanec, Slanská Huta, Slanské Nové Mesto, Sokoľ, Sokoľany, Svinica, Trebejov, Trsťany, Trstené pri Hornáde, Vajkovce, Valaliky, Veľká Lodina, Vtáčkovce, Vyšná Hutka, Vyšná Kamenica, Vyšná Myšľa, Vyšný Čaj, Vyšný Klátov a Žďaňa.
Územie pôsobnosti regionálnej správy má v rámci všetkých organizačných jednotiek ŠOP SR druhú najväčšiu rozlohu. Siaha od slovensko-poľskej hranice nad Bardejovom a Svidníkom až po slovensko-maďarskú hranicu pod Košicami. Zasahuje do dvoch územno-správnych krajov - Prešovského a Košického, pričom najväčšia časť leží v Prešovskom kraji. Ide o výrazne členité územie. Je rozdelené osou, ktorú tvorí rieka Torysa. V severnej časti preteká Levočskými vrchmi a cez Spišsko-šarišské medzihorie, tiahnúce sa zo severo-západu na juho-východ, a tvorí predel medzi Čergovom na severe a Bachurňou na juho-západe. Na východ od Čergova sa rozprestiera Ondavská vrchovina. Pri Veľkom Šariši sa Torysa stáča na juh a preteká Košickou kotlinou, ktorá je lemovaná na východe Slanskými vrchmi. Na západ od nej sa rozprestiera Šarišská vrchovina, z juho-západu čiastočne zasahuje Čierna hora a na západe masív Braniska.
Tejto členitosti i rozlohe územia zodpovedá množstvo i skladba vyhlásených a navrhovaných chránených území. Doteraz bolo vyhlásených 20 národných prírodných rezervácií s celkovou rozlohou 1.619,7336 ha, 28 prírodných rezervácií (440,4134 ha), 1 národná prírodná pamiatka (0 ha), 12 prírodných pamiatok (54,1979 ha) a 7 chránených areálov (18,9769 ha). Všetky tieto územia majú celkovú rozlohu 2.133,3217 ha.
Dôležitejšia ako počet je však rôznorodosť typov chránených území. Nachádzajú sa tu skalné spoločenstvá (napr. NPR Kamenná baba, PR Hermanovské skaly, PR Dunitová skalka, NPR Sivec), rašeliniská a mokradné lúky (napr. NPR Regetovské rašelinisko, NPR Mirkovská kosatcová lúka, PR Radomka), xerotermné spoločenstvá (CHA Radvanovské skalky, CHA Medzianske skalky), lesné komplexy (NPR Čergovský Minčol, NPR Šimonka, NPR Bujanov, NPR Bokšov), jaskyne (PP Veľká ružínska jaskyňa), hradné vrchy (PR Kapušanský hradný vrch, NPR Šarišský hradný vrch, PR Slanský hradný vrch) a ďalšie. Okrem významných krajinných ekosystémov sa chránia i významné druhy rastlín a živočíchov, ako napr. bociany, dravce a sovy, bobor vodný, vydra riečna, vlk dravý, medveď hnedý a i. Z významných zástupcov flóry treba spomenúť náleziská s poniklecmi, šafránmi, slezinníkom hadcovým, jazyčníkom sibírskym, pokrutom jesenným, čemericou purpurovou, hadincom červeným a i. Okrem vyhlásených chránených území má Regionálna správa ochrany prírody a krajiny v Prešove pripravených niekoľko ďalších projektov na územnú ochranu v rôznom stupni rozpracovania. Medzi nimi je potrebné spomenúť projekt CHKO Čergov a z maloplošných prírodné rezervácie Bukový vrch, Pramenisko Tople, Ľahká voda, alebo chránené areály Domaša a Kapišovka a ďalšie.
V území pôsobnosti regionálnej správy sú aj významné a jedinečné kultúrne pamiatky, ako napr. mestské pamiatkové rezervácie v Prešove, Košiciach či Bardejove, drevené kostolíky v okresoch Bardejov, Svidník a Stropkov, hrady, kúrie a ďalšie.
3.5. Deň slnka - deň Slnka vyhlásila OSN a je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.
9.5. Svetový deň sťahovavého vtáctva - prvý Svetový deň vodného vtáctva bol vyhlásený na víkend 8.-9. apríla 2006 a odvtedy sa oslavuje v narastajúcom počte krajín a jeho popularita vzrastá a pomáha obrátiť pozornosť na div vtáčej migrácie a potrebu ochrany sťahovavých druhov na celom svete.
15.5. Sprístupnenie Gombaseckej jaskyne pre verejnosť (1955) - Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
22.5. Medzinárodný deň biodiverzity - tento deň patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené OSN. Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny nebolo jednoduché plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.
23.5. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (1984) -Chránená krajinná oblasť Kysuce na výmere 65 462 ha a je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
24.5. Európsky deň parkov - tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.
31.5. Deň otvárania studničiek - počas tohto dňa ľudia vyčistením otvárajú studničky v chotári. Ak by tak nevykonali, podľa povier by boli postihnuté nedostatkom vlahy. Ľudia tiež veria, že kto otvorí aspoň jednu studničku, bude počas nasledujúceho roka zdravý.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.