Spracovanie štúdie prírodných hodnôt chránených území a druhov s ohľadom na využitie turistického potenciálu krajiny prihraničného územia s Maďarskom v súlade so zámermi ochrany prírody
Grantová schéma PHARE - CBC
Štátna ochrana prírody SR v roku 2004 a 2005 realizuje projekt v rámci grantovej schémy "Ochrana životného prostredia a prírody v slovensko-maďarskom hraničnom regióne prostredníctvom miestnych iniciatív č. 2002/000-603-01, ktorú schvaľuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Agentúra na podporu regionálneho rozvoja.
Projekt
Projekt má názov "Spracovanie štúdie prírodných hodnôt chránených území a druhov s ohľadom na využitie turistického potenciálu krajiny prihraničného územia s Maďarskom v súlade so zámermi ochrany prírody".
Projekt v rámci programu PHARE CBC - cezhraničná spolupráca s Maďarskom bol predložený v roku 2004. Projekt bol úspešne schválený. Obdobie realizácie je od 11.10.2004 do 30.9.2005.
Čo predchádzalo projektu
Projekt podobného zamerania je spracovaný aj v Maďarsku, kde riešiteľom projektu je Riaditeľstvo Národného parku Bükk a partnerom Štátna ochrana prírody SR. Slovenský projekt bol vypracovaný ako zrkadlový, t.j. aktivity na slovenskej strane sú podobné aktivitám na maďarskej strane. Riešiteľom projektu na Slovensku je Štátna ochrana prírody SR a partnerom projektu je Riaditeľstvo Národného parku Bükk. Rozpočet tohoto projektu na celé obdobie je 150.000 EUR.
Záujmové územie
Záujmovým územím projektu je prihraničná oblasť s Maďarskom, od Chráneného vtáčieho územia Poiplie (okres Veľký Krtíš) až po CHKO Latorica (okres Trebišov).
Z hľadiska územného členenia ŠOP SR ide o územie v správe Správy CHKO Štiavnické vrchy, Správy CHKO Cerová vrchovina, Správy CHKO Latorica, Regionálnej správy ochrany prírody a krajiny Prešov.
Záujmové územie
Záujmovým územím projektu je prihraničná oblasť s Maďarskom, od Chráneného vtáčieho územia Poiplie (okres Veľký Krtíš) až po CHKO Latorica (okres Trebišov).
Z hľadiska územného členenia ŠOP SR ide o územie v správe Správy CHKO Štiavnické vrchy, Správy CHKO Cerová vrchovina, Správy CHKO Latorica, Regionálnej správy ochrany prírody a krajiny Prešov.
Ciele projektu
Cieľom projektu je prispieť k ochrane prírodných hodnôt územia a tým podporiť ekoturizmus v prihraničnom regióne. Projekt je rozdelený na fázy:
- získavanie potrebných dát (terénny výskum a nákup dát)
- nákup zariadení potrebných na výskum, determináciu a spracovanie dát
- organizácia 4 workshopov s miestnymi obyvateľmi za účasti maďarského partnera
- spracovanie dokumentov (výsledkov) projektu - programy starostlivosti a štúdie
Informovanosť verejnosti
O realizácii projektu sme informovali aj širokú verejnosť. Či už formou medializácie a tlačových konferencií (tlačových správ), alebo priamo na workshopoch realizovaných v rámci projektu. A samozrejme aj formou tejto internetovej stránky.
V rámci projektu boli organizované 4 workshopy vrátane exkurzií a prednášky o projekte za účasti všetkých zainteresovaných subjektov (štátna správa, samospráva, podnikateľské subjekty, záujmové združenia, mimovládne organizácie, a pod.):
- 6.5.2005 - Fiľakovo
- 16.5.2005 - Herľany
- 19.5.2005 - Kráľovský Chlmec
- 25.5.2005 - Počúvadlo
Okrem workshopov usporiadaných v rámci tohoto projektu sa naši experti zúčastňovali aj workshopov usporiadaných našim partnerom - Riaditeľstvom NP Bukk.
Postup prác
Na realizácii projektu sa pôvodne podieľal riešiteľský tím projektu zložený z piatich členov, neskôr bol rozšírený na 11 členov, ktorí sa počas celého projektu pravidelne stretávali za účelom plnenia úloh a riešenia prípadných zistených problémov.
Ako výsledky projektu bolo stanovené spracovanie programov starostlivosti o chránené územia a záverečnej štúdie. Pre potreby ich spracovania bolo nevyhnutné zabezpečenie dát priamo z terénu v rámci záujmového územia a to či už terénnym výskumom alebo zakúpením už existujúcich dát a mapových podkladov. V prvej fáze projektu bol realizovaný prieskum potenciálnych zdrojov vedeckých a školských inštitúcií na spracovanie jednotlivých typov dokumentácie. Následne boli v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní zistené a vybrané subjekty (dodávatelia), s ktorými boli uzatvorené kontrakty.
Takto boli zakúpené napr. historické mapy územia, trojrozmerný digitálny model reliéfu, farebné satelitné snímky povrchu (ortofotomapy) mnohé iné. Pre potreby dokumentácie, získavania a zaznamenávania dát boli v rámci projektu zakúpené: - 4 ďalekohľady, - 4 fotoaparáty, - 1 monokulár, - 1 mikroskop, - 2 prístroje GPS.
Výsledky projektu
Výsledkom projektu sú spracované štyri programy starostlivosti o vybrané územia európskeho významu zaradené do sústavy NATURA 2000:
- Program starostlivosti o navrhované CHVU Poiplie
- Program starostlivosti o navrhované CHVU Cerová vrchovina a Rimavská kotlina
- Program starostlivosti o navrhované CHVU Medzibodrožie
- Program starostlivosti o navrhované EUV Strahuľka a Milič
Zároveň bude spracovaná aj štúdia, ktorá zahŕňa celé záujmové územie:
Štúdia prírodných hodnôt chránených území a druhov s ohľadom na využitie turistického potenciálu krajiny prihraničného územia s Maďarskom v súlade so zámermi ochrany prírody.
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.