Vybudovanie chovu huculov na Muránskej planine
Vybudovanie chovu huculov na Muránskej planine
Správa NP Muránska planina má snahu aktívne podporovať rozvoj trvaloudržateľného turizmu v regióne národného parku a prispievať tak k regionálnemu rozvoju územia.
Projekt "Vybudovanie chovu huculov na Muránskej planine" má tri hlavné ciele:
1. Vybudovanie chovu huculov na Muránskej planine
2. Manažment biotopov národného a európskeho významu
3. Podpora regionálneho rozvoja a trvaloudržateľného turizmu.
Očakávané výsledky:
1. Prínos k zachovaniu pôvodného karpatského plemena koní hucul
2. Zachovanie vzácnych druhov lúčnych biotopov vrátane typických druhov rastlín a živočíchov a tradičnej krajinnej štruktúry
3. Turistická ponuka pre návštevníkov NP
4. Príspevok k regionálnemu rozvoju v regióne NP
Realizácia projektu je naplánovaná na obdobie 2010 ? 2012.
Projekt sa realizuje s podporou nadácie Heidehofstiftung, GmbH z Nemecka (http://www.Heidehof-Stiftung.de) vo výške 40.600 EUR.
December
7.12. Objavenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne (1954) - jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
11.12. Vyhlásenie trilaterálnej SK-PL-UA biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1998) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
18.12. Vyhlásenie Tatranského národného parku (1948) - Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) zákonom č. 11/1948 zo dňa 18. decembra 1948 zriadili Tatranský národný park (TANAP). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1949.
28.12. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (1973) s cieľom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam. V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.