Realizácia programu záchrany o PR Močiar a spracovanie programov starostlivosti o vybrané chránené územia v územnej pôsobnosti Správy NP Malá Fatra
Základné údaje o projekte:
Operačný program:
Životné prostredie
Prioritná os: 5.
Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny
Opatrenie: 5.1.
Zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov prostredníctvom vypracovania a realizácie programov starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA 2000 a programov záchrany pre kriticky ohrozené druhy rastlín, živočíchov a území vrátane realizácie monitoringu druhov a biotopov
Kód výzvy:
OPŽP-P05-12-1
Termín realizácie projektu:
júl 2013 - december 2015
Rozpočet projektu:
195 165,0 EUR
Cieľ projektu:
Praktická realizácia schváleného Programu Záchrany o prírodnú rezerváciu Močiar a spracovanie štyroch programov starostlivosti o MCHÚ v sústave NATURA 2000
Špecifický cieľ projektu:
Dosiahnutie priaznivého stavu biotopov a druhov, ktoré sú predmetom ochrany PR Močiar, dosiahnutie priaznivého stavu biotopov a druhov, ktoré sú predmetom ochrany PR Šujské rašelinisko, NPR Kozol, PR Dubovské lúky a PP Bôrická mláka.
Aktivity projektu:
Aktivita A1
- praktická realizácia manažmentových opatrení na lokalite PR Močiar v k.ú. Stankovany. Jedná sa o kosenie vegetácie a výrub výmladkov, ako aj odstránenie vzniknutej biomasy z lokality. Činnosti vykonané obyvateľmi obce Stankovany v sezónach 2013,2014 a 2015.
- vybudovanie krátkeho, nekotveného dreveného chodníka k minerálnemu prameňu
- prehradenie nelegálnej prístupovej cesty k jazierku
- výroba a inštalácia 3 informačných panelov v k.ú. Stankovany
- výroba informačnej brožúry o PR Močiar
- realizácia výskumov biotopov, druhov a hydrologického režimu na PR Močiar
Aktivita A2
- realizácia výskumov biotopov, druhov a hydrologického režimu na lokalitách MCHÚ ( PR Šujské rašelinisko, NPR Kozol, PR Dubovské lúky a PP Bôrická mláka)
- vypracovanie programov starostlivosti o PR Šujské rašelinisko, NPR Kozol, PR Dubovské lúky a PP Bôrická mláka
Vyhodnotenie projektu:
pozri [pdf]
Február
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.