Základné údaje o projekte:
Názov: Zlepšovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu vo vybraných ekosystémoch chránených území
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2018-49
Kód žiadosti o NFP: NFP310010CGV4
Celkové oprávnené výdavky projektu: 4 009 077,74 EUR
Doba realizácie projektu: 9/2022- 12/2023
Opis a cieľ projektu:
Cieľom projektu je zlepšenie alebo zachovanie priaznivého stavu druhov a biotopov a posilnenie biodiverzity vo vybraných lesných porastoch sústavy NATURA 2000. Ide konkrétne o 6 lesných biotopov, 10 druhov vtákov a 2 druhy cicavcov. Projektové územie sa nachádza v 13 územiach sústavy NATURA 2000. Cieľ má byť dosiahnutý prostredníctvom ponechávania stromov na dožitie až po ich následný prirodzený rozklad a ponechávania hrubého mŕtveho a odumierajúceho dreva až po ich prirodzený rozklad, ktoré majú prispieť ku zlepšeniu alebo zachovaniu vekovej, priestorovej, druhovej a genetickej štruktúry a biodiverzity. Navrhované opatrenia vychádzajú zo schválených programov starostlivosti, schváleného programu záchrany, schválených zásad starostlivosti a schválenej ďalšej dokumentácie o tieto územia, a budú realizované v rámci lesohospodárskych činností podľa schválených programov starostlivosti o les (PSoL) v týchto územiach.
Realizácia opatrení užívateľmi lesných pozemkov podlieha pravidlám štátnej pomoci v zmysle Schémy štátnej pomoci na poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti ochrany biodiverzity a na základe schválených dokumentácií:
Zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu v územiach európskeho významu
Ďalšia dokumentácia starostlivosti o druhy vtáctva v záujmovom území v rámci 4 vybraných chránených území na obdobie 2023 - 2028
Sprievodným cieľom je tiež posilnenie povedomia o možnostiach a výhodách šetrného – prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Napĺňanie cieľa projektu je v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva a Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.
3.10. Objavenie Jaskyne Domica (1926) - Domica predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
4.10. Svetový deň ochrany zvierat - Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.
10.10. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (1989) - rozkladá sa na území geomorfologického celku Cerová vrchovina v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zo západu do nej zasahuje Ipeľská kotlina a z východu Rimavská kotlina. Je ohraničená Krupinskou planinou, zo severozápadu Javorím a zo severu Stolickými vrchmi.
20.10. Stredoeurópsky deň stromov - Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti na klimatických podmienkach vhodných k vysádzaniu stromov.
20.10. Európska dohoda o krajine (2000) - Európsky dohovor o krajine (prijatý vo Florencii 20. októbra 2000) nadobudol účinnosť 1. marca 2004. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
20.10. 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku - štátna ochrana prírody na Slovensku bola bytostne zviazaná s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten pod názvom "Nariadenie ministra - plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku" začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.