Zlepšovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu vo vybraných ekosystémoch chránených území
Základné údaje o projekte:
Názov: Zlepšovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu vo vybraných ekosystémoch chránených území
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2018-49
Kód žiadosti o NFP: NFP310010CGV4
Celkové oprávnené výdavky projektu: 3 958 090,67 EUR
Doba realizácie projektu: 9/2022- 12/2023
Opis a cieľ projektu:
Cieľom projektu je zlepšenie alebo zachovanie priaznivého stavu druhov a biotopov a posilnenie biodiverzity vo vybraných lesných porastoch sústavy NATURA 2000. Ide konkrétne o 6 lesných biotopov, 10 druhov vtákov a 2 druhy cicavcov. Projektové územie sa nachádza v 13 územiach sústavy NATURA 2000. Cieľ má byť dosiahnutý prostredníctvom ponechávania stromov na dožitie až po ich následný prirodzený rozklad a ponechávania hrubého mŕtveho a odumierajúceho dreva až po ich prirodzený rozklad, ktoré majú prispieť ku zlepšeniu alebo zachovaniu vekovej, priestorovej, druhovej a genetickej štruktúry a biodiverzity. Navrhované opatrenia vychádzajú zo schválených programov starostlivosti, schváleného programu záchrany, schválených zásad starostlivosti a schválenej ďalšej dokumentácie o tieto územia, a budú realizované v rámci lesohospodárskych činností podľa schválených programov starostlivosti o les (PSoL) v týchto územiach.
Realizácia opatrení užívateľmi lesných pozemkov podlieha pravidlám štátnej pomoci v zmysle Schémy štátnej pomoci na poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti ochrany biodiverzity a na základe schválených dokumentácií:
- Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Slovenský raj na roky 2019 - 2048
- Program starostlivosti o NP Slovenský raj na roky 2016 - 2025
- Program záchrany Hlucháňa hôrneho na roky 2018 - 2022
- SKCHVU018 Nízke Tatry
- SKCHVU030 Tatry
Zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu v územiach európskeho významu
- SKUEV0287 Galmus
- SKUEV0302 Ďumbierske Tatry
- SKUEV0307 Tatry
- SKUEV0385 Pliškov
- SKUEV0387 Beskyd
Ďalšia dokumentácia starostlivosti o druhy vtáctva v záujmovom území v rámci 4 vybraných chránených území na obdobie 2023 - 2028
- SKCHVU003 Cerová vrchovina-Porimavie
- SKCHVU011 Laborecká vrchovina
- SKCHVU035 Vihorlatské vrchy
- SKCHVU036 Volovské vrchy
Sprievodným cieľom je tiež posilnenie povedomia o možnostiach a výhodách šetrného – prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Napĺňanie cieľa projektu je v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva a Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.