Zlepšovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu v lesných ekosystémoch vybraných chránených území
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2018-49
Kód žiadosti o NFP: NFP310010ASU5
Celkové oprávnené výdavky projektu: 5 896 820,59 €
Doba realizácie projektu: 01.01.2020 – 30.06.2023
Opis a cieľ projektu:
Cieľom projektu je zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov a posilnenie biodiverzity vo vybraných lesných porastoch a trvalých trávnych porastoch sústavy Natura 2000, konkrétne 14 druhov vtákov a 11 biotopov európskeho významu v lesných ekosystémoch v 13 územiach NATURA 2000 a v 1 chránenom území národného významu. Tento cieľ bude naplnený prostredníctvom vybraných opatrení vychádzajúcich najmä z princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov a ďalších opatrení zameraných na zlepšenie vekovej, priestorovej a druhovej štruktúry a biodiverzity lesných porastov v projektovom území a na zabezpečenie dostatočného počtu stromov ponechaných na dožitie alebo hrubého mŕtveho dreva vo vybraných lesných porastoch. Navrhované opatrenia vychádzajú z vypracovanej ďalšej dokumentácie pre uvedené územia NATURA 2000 alebo zo schváleného programu starostlivosti o tieto územia a budú realizované v rámci lesohospodárskych činností pri obnove a výchove lesných porastov alebo v rámci rekonštrukcie drevinového zloženia vybraných porastov. Aktivity projektu podliehajú pravidlám štátnej pomoci v zmysle Schémy štátnej pomoci na poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti ochrany biodiverzity v znení dodatku č. 1 (ďalej aj „schéma / schéma pomoci“).
Vyhodnotenie plnenia aktivít projektu:
V rámci uvedených území NATURA 2000 bolo vybraných viacero lesných porastov v ktorých boli po dohode s obhospodarovateľmi lesa navrhnuté vybrané opatrenia na zlepšenie stavu a zároveň na zachovanie priaznivého stavu príslušných biotopov európskeho významu alebo druhov vtákov európskeho významu, ktoré sa v týchto porastoch alebo v ich bezprostrednom okolí nachádzajú.
Projekt obsahuje 8 samostatných opatrení realizovaných v lesných ekosystémoch, ktorými bude zabezpečené zlepšenie stavu ochrany vybraných druhov vtákov a biotopov európskeho významu v projektovom území. Jedná sa o nasledovné opatrenia:
Opatrenie č. 1: Obnova porastov – prirodzené drevinové zloženie
Opatrenie č. 2: Jemnejšie spôsoby obnovy lesných porastov
Opatrenie č. 3: Ponechanie stromov na dožitie
Opatrenie č. 4: Ponechávanie hrubého mŕtveho dreva
Opatrenie č. 5: Výchova mladých lesných porastov
Opatrenie č. 6: Premena drevinového zloženia – predsadby/predsejby a podsadby/podsejby.
Opatrenie č. 7: Nahradenie chemickej ochrany drevín inou formou
Opatrenie č. 8: Zmena štruktúry porastov v hluchánich lokalitách
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.