Základné údaje o projekte:
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010Q811
Celkové oprávnené výdavky projektu: 1 327 006,52 EUR
Doba realizácie projektu: 1/2018 – 09/2023
Opis a cieľ projektu:
Projekt je zameraný na vypracovanie dokumentácie ochrany prírody, programov starostlivosti o dve veľkoplošné chránené územia – Chránenú krajinnú oblasť (ďalej len "CHKO") Horná Orava a CHKO Štiavnické vrchy. V rámci ich územia sa nachádzajú viaceré územia európskeho významu, pre ktoré musí mať Slovenská republika vypracované dokumenty starostlivosti a nie je možné vypracovať ich samostatne. Preto programy starostlivosti o vyššie uvedené CHKO budú zároveň aj programom starostlivosti o územia európskeho významu, ktoré sa nachádzajú v rámci nich. V prípade CHKO Horná Orava ide o 19 území európskeho významu (SKUEV0057, SKUEV0185, SKUEV0187, SKUEV0188, SKUEV0189, SKUEV0190, SKUEV0191, SKUEV0193, SKUEV0222/SKUEV2222, SKUEV0304/SKUEV2304, SKUEV0658, SKUEV0659, SKUEV0660, SKUEV0661, SKUEV0662, SKUEV0826, SKUEV0828, SKUEV0963, SKUEV0964) a v prípade CHKO Štiavnické vrchy o 9 území európskeho významu (SKUEV0015, SKUEV0216, SKUEV0258, SKUEV0259, SKUEV0262, SKUEV0263, SKUEV0264, SKUEV0265, SKUEV0266).
Podkladom pre vytvorenie dokumentov starostlivosti bude zmapovanie výskytu predmetov ochrany (biotopov a druhov), analýza socioekonomických pomerov a faktorov pôsobiacich a ovplyvňujúcich predmety ochrany v nadväznosti na vlastnícke vzťahy. Vytvorením rámcov, zásad starostlivosti a návrhov konkrétnych opatrení dosiahneme zadefinované dlhodobé a operatívne ciele, na zabezpečenie zlepšenia stavu alebo udržania priaznivého stavu predmetov ochrany.
Cieľom projektu bude vypracovanie a predrokovanie dokumentácie ochrany prírody podľa osnovy v prílohe č. 20 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, so zohľadnením požiadaviek predmetov ochrany území európskeho významu, ktoré sa vyskytujú v rámci týchto dvoch území. Dokumentácia bude podkladom pre schválenie zásad starostlivosti v 28 územiach európskeho významu, vyskytujúcich sa v rámci dvoch chránených krajinných oblastí.
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.