Základné údaje o projekte:
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010Q811
Celkové oprávnené výdavky projektu: 1 327 006,52 EUR
Doba realizácie projektu: 1/2018 – 09/2023
Opis a cieľ projektu:
Projekt je zameraný na vypracovanie dokumentácie ochrany prírody, programov starostlivosti o dve veľkoplošné chránené územia – Chránenú krajinnú oblasť (ďalej len "CHKO") Horná Orava a CHKO Štiavnické vrchy. V rámci ich územia sa nachádzajú viaceré územia európskeho významu, pre ktoré musí mať Slovenská republika vypracované dokumenty starostlivosti a nie je možné vypracovať ich samostatne. Preto programy starostlivosti o vyššie uvedené CHKO budú zároveň aj programom starostlivosti o územia európskeho významu, ktoré sa nachádzajú v rámci nich. V prípade CHKO Horná Orava ide o 19 území európskeho významu (SKUEV0057, SKUEV0185, SKUEV0187, SKUEV0188, SKUEV0189, SKUEV0190, SKUEV0191, SKUEV0193, SKUEV0222/SKUEV2222, SKUEV0304/SKUEV2304, SKUEV0658, SKUEV0659, SKUEV0660, SKUEV0661, SKUEV0662, SKUEV0826, SKUEV0828, SKUEV0963, SKUEV0964) a v prípade CHKO Štiavnické vrchy o 9 území európskeho významu (SKUEV0015, SKUEV0216, SKUEV0258, SKUEV0259, SKUEV0262, SKUEV0263, SKUEV0264, SKUEV0265, SKUEV0266).
Podkladom pre vytvorenie dokumentov starostlivosti bude zmapovanie výskytu predmetov ochrany (biotopov a druhov), analýza socioekonomických pomerov a faktorov pôsobiacich a ovplyvňujúcich predmety ochrany v nadväznosti na vlastnícke vzťahy. Vytvorením rámcov, zásad starostlivosti a návrhov konkrétnych opatrení dosiahneme zadefinované dlhodobé a operatívne ciele, na zabezpečenie zlepšenia stavu alebo udržania priaznivého stavu predmetov ochrany.
Cieľom projektu bude vypracovanie a predrokovanie dokumentácie ochrany prírody podľa osnovy v prílohe č. 20 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, so zohľadnením požiadaviek predmetov ochrany území európskeho významu, ktoré sa vyskytujú v rámci týchto dvoch území. Dokumentácia bude podkladom pre schválenie zásad starostlivosti v 28 územiach európskeho významu, vyskytujúcich sa v rámci dvoch chránených krajinných oblastí.
3.10. Objavenie Jaskyne Domica (1926) - Domica predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
4.10. Svetový deň ochrany zvierat - Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.
10.10. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (1989) - rozkladá sa na území geomorfologického celku Cerová vrchovina v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zo západu do nej zasahuje Ipeľská kotlina a z východu Rimavská kotlina. Je ohraničená Krupinskou planinou, zo severozápadu Javorím a zo severu Stolickými vrchmi.
20.10. Stredoeurópsky deň stromov - Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti na klimatických podmienkach vhodných k vysádzaniu stromov.
20.10. Európska dohoda o krajine (2000) - Európsky dohovor o krajine (prijatý vo Florencii 20. októbra 2000) nadobudol účinnosť 1. marca 2004. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
20.10. 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku - štátna ochrana prírody na Slovensku bola bytostne zviazaná s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten pod názvom "Nariadenie ministra - plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku" začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.