Vypracovanie programov starostlivosti o Chránenú krajinnú oblasť Horná Orava a Chránenú krajinnú oblasť Štiavnické vrchy
Základné údaje o projekte:
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010Q811
Celkové oprávnené výdavky projektu: 1 327 006,52 EUR
Doba realizácie projektu: 1/2018 – 09/2023
Opis a cieľ projektu:
Projekt je zameraný na vypracovanie dokumentácie ochrany prírody, programov starostlivosti o dve veľkoplošné chránené územia – Chránenú krajinnú oblasť (ďalej len "CHKO") Horná Orava a CHKO Štiavnické vrchy. V rámci ich územia sa nachádzajú viaceré územia európskeho významu, pre ktoré musí mať Slovenská republika vypracované dokumenty starostlivosti a nie je možné vypracovať ich samostatne. Preto programy starostlivosti o vyššie uvedené CHKO budú zároveň aj programom starostlivosti o územia európskeho významu, ktoré sa nachádzajú v rámci nich. V prípade CHKO Horná Orava ide o 19 území európskeho významu (SKUEV0057, SKUEV0185, SKUEV0187, SKUEV0188, SKUEV0189, SKUEV0190, SKUEV0191, SKUEV0193, SKUEV0222/SKUEV2222, SKUEV0304/SKUEV2304, SKUEV0658, SKUEV0659, SKUEV0660, SKUEV0661, SKUEV0662, SKUEV0826, SKUEV0828, SKUEV0963, SKUEV0964) a v prípade CHKO Štiavnické vrchy o 9 území európskeho významu (SKUEV0015, SKUEV0216, SKUEV0258, SKUEV0259, SKUEV0262, SKUEV0263, SKUEV0264, SKUEV0265, SKUEV0266).
Podkladom pre vytvorenie dokumentov starostlivosti bude zmapovanie výskytu predmetov ochrany (biotopov a druhov), analýza socioekonomických pomerov a faktorov pôsobiacich a ovplyvňujúcich predmety ochrany v nadväznosti na vlastnícke vzťahy. Vytvorením rámcov, zásad starostlivosti a návrhov konkrétnych opatrení dosiahneme zadefinované dlhodobé a operatívne ciele, na zabezpečenie zlepšenia stavu alebo udržania priaznivého stavu predmetov ochrany.
Cieľom projektu bude vypracovanie a predrokovanie dokumentácie ochrany prírody podľa osnovy v prílohe č. 20 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, so zohľadnením požiadaviek predmetov ochrany území európskeho významu, ktoré sa vyskytujú v rámci týchto dvoch území. Dokumentácia bude podkladom pre schválenie zásad starostlivosti v 28 územiach európskeho významu, vyskytujúcich sa v rámci dvoch chránených krajinných oblastí.
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.