Európsky diplom pre chránené územia
http://chkopolana.sopsr.sk/european-diploma/
je prestížne medzinárodné ocenenie udeľované Výborom ministrov Rady Európy od roku 1965. Toto ocenenie vyzdvihuje hodnoty prírodných a poloprírodných oblastí výnimočných v rámci Európy, ktoré sú významné pre ochranu biologickej, geologickej a krajinnej biodiverzity a sú manažované príkladným spôsobom.
Chránené územia môžu získať Európsky diplom za výnimočné vedecké, kultúrne alebo estetické kvality, ale taktiež musia byť predmetom vhodného režimu ochrany. Udelenie Európskeho diplomu predstavuje významný stimul pre efektívnu ochranu a manažment krajiny, rezervácií, prírodných pamiatok a lokalít mimoriadneho európskeho významu. Pre orgány zodpovedné za chránené územia predstavuje Európsky diplom doplnkový medzinárodný nástroj, ktorý pod záštitou Rady Európy podporuje ich ochranárske snaženie.
Od svojho vzniku v roku 1965 získalo zatiaľ Európsky diplom 74 chráneným území v 29 európskych krajinách. Medzi týmito krajinami sú tie, ktoré sú členom Rady Európy, ale aj nečlenské krajiny. Na Slovensku bol Európsky diplom udelený celému územiu Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácii (NPR) Dobročský prales v územnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana.
Národný park Poloniny
Národná prírodná rezervácia Dobročský prales
http://www.chkopolana.eu/news/narodna-prirodna-rezervacia-dobrocsky-prales/
12.7. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty (1979) - oblasť sa rozkladá od okresu Skalica na juhozápade smerom k okresu Púchov na severovýchode. Územie CHKO Biele Karpaty je tvorené prelínajúcim sa systémom lesných komplexov (lesnatosť CHKO je 67%) prevažne pôvodného druhového zloženia (buk, dub, hrab, javor, jaseň, lipa...) poľnohospodárskej vidieckej krajiny s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou bielokarpatskou kvetenou, riek a potokov lemovaných brehovými vŕbovo - jelšovými porastami, množstvom starých ovocných sadov, remízok, medzí.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.