V ramennej sústave Dunaja začali jarné simulované záplavy

Simulované záplavy sú dôležitou formou kompenzácie za stratu prirodzeného záplavového režimu, ktorý bol v tejto časti ramennej sústavy narušený  výstavbou VD Gabčíkovo. S realizáciou jarnej simulovanej záplavy začala Vodohospodárska výstavba, š.p. 26. februára s predpokladaným časom trvania 36 dní. Tento rok potečie do zaplavovaného územia voda s prietokom o sile až 120 m3/s a v tomto objeme bude do územia prúdiť počas nasledujúcich 15 dní. Letná simulovaná záplava je plánovaná v nadväznosti na jarnú s termínom začatia 17. júna a predpokladaným časom trvania 15 dní. V tomto prípade však nápustným objektom Dobrohošť bude prúdiť voda s prietokom max. 60m3/s.  

 

Ako uvádza Andrej Somora zo Správy CHKO Dunajské luhy: „Bez optimalizácie vodných pomerov v podobe simulovaných záplav s dostatočným prietokom a vodnou dynamikou by bola väčšina tunajšej fauny a flóry, vrátane lužných biotopov, vystavená ohrozeniu či dokonca zániku. Opatrenia majú taktiež významne pozitívny vplyv na hladinu podzemných vôd, resp. ich dopĺňanie."

 

Lokalita, v ktorej sa záplava realizuje spadá do územia európskeho významu Dunajské luhy, kde sa nachádza viacero európsky významných druhov a biotopov, ako sú napríklad lužné vŕbovo-topoľové lesy s vlhkomilnou vegetáciou. Územie je zároveň súčasťou rovnomenného chráneného vtáčieho územia a tiež tzv. ramsarskej lokality, tj. mokrade medzinárodného významu. Medzi druhy európskeho významu vyskytujúce sa v tomto území patrí napríklad kunka červenobruchá, mlok dunajský, pĺž vrchovský, hrebenačka vysoká, plotica lesklá, hlaváč bieloplutvý, boleň dravý alebo čík európsky.

Ako dodáva oblastný ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu Martin Farský: „Cieľom simulovaných záplav je prispieť k zlepšeniu podmienok prirodzenej reprodukcie pôvodných druhov rýb a ďalších druhov živočíchov viazaných svojimi reprodukčnými cyklami na pravidelne opakujúce sa záplavy na Dunaji.“

 

Simulované záplavy, hoci riadené človekom, sú preto jedným z kľúčových opatrení pre zabezpečenie priaznivého stavu európsky významných druhov a biotopov v území európskeho významu Dunajské luhy. „Ich priaznivý efekt možno vnímať aj z pohľadu adaptácie tunajšej lužnej krajiny na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, predovšetkým čoraz častejšie opakujúce sa suchá spojené s akútnym deficitom vlahy v krajine a úbytkom biodiverzity,“ pripomína na záver hlavný hydrobiológ ŠOP SR Juraj Hajdú.