Jar je pre botanika najdôležitejšie obdobie. S príchodom prvých teplejších dní sa všetko v prírode prebúdza a najviac to badať práve pri rastlinách.
Stromy sa zalisťujú, tráva vyraší a začínajú sa v nej objavovať rôzne kvety. Medzi najkrajších zástupcov našej kveteny patria orchidey, ktorých sa v Národnom parku (NP) Malá Fatra nachádza niekoľko desiatok druhov. Najvýznamnejším obdobím pre ich pozorovanie je mesiac máj. Počas monitoringu rôznych lokalít v kompetenčnom území NP Malá Fatra sme zachytili mnohé zaujímavé druhy rastlín, ktoré si môžete pozrieť v priloženej fotogalérii. Viaceré z nich rastú aj v iných chránených územiach po celom Slovensku.
.JPG)
Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) – bohatý kvitnúci trs v Istebnianskej doline, priamo nad lesnou cestou (foto Jozef Limánek)
Črievičník papučkový je druhom európskeho významu a spoločenská hodnota jedinej rastlinky je vyčíslená na 138 €. Na Slovensku patrí do kategórie zraniteľný druh a v susednom Česku je v Červenom zozname zaradený do kategórie veľmi ohrozených druhov rastlín.
Zaujímavosťou pri tomto druhu je, že prvýkrát zakvitne až keď má cca 10 rokov! Jeho kvet sa radí k tzv. pascovitým typom kvetov a to zo skutočne zaujímavého dôvodu. Rastlina prostredníctvom výraznej žltej farby a tvaru papučkovitého pysku vábi hmyz (predovšetkým samotársky žijúce druhy včiel). Ten po spadnutí do vnútra “papučky” je prinútený pohybovať sa tak, aby došlo k opeleniu rastliny. Háčikom a v konečnom dôsledku istým spôsobom využitia zo strany rastliny je fakt, že za takéto vynútené opelenie sa v prípade črievičníka nepodáva žiadna energetická “odmena” vo forme sladkého nektáru – rastlina ho jednoducho pre svojich opeľovačov nevytvára.
Tak ako ostatné druhy našich orchideí, aj embryo črievičníka žije po vyklíčení skryté po dobu niekoľkých rokov v lesnej pôde v symbiotickom vzťahu s hubami. Rastlinka je tak úplne závislá od výživy, ktorú jej tieto huby zabezpečujú. Preto každé jedno prenesenie rastlín z ich prirodzeného lesného prostredia do záhradky skončí garantovaným uhynutím rastlín. Lesná pôda na záhradke rýchlo vplyvom nelesných podmienok zmineralizuje (rolu tu zohráva predovšetkým sucho a priame slnko), stratí sa z nej vrstva humusu, ktorá sa v lese dokáže udržať len vďaka špeciálnej lesnej mikroklíme. Za ňu humusová vrstva vďačí potrebnému tieňu a hlavne vlhkostným podmienkam lesa, ktoré sa na záhrade nedajú nikdy dosiahnuť. Navyše s prenesením koreňových systémov rastlín obalených lesnou pôdou a následnej mineralizácii a strate humusovej vrstvy zahynú aj lesné pôdne huby, na ktorých sú črievičníky bytostne závislé. Samotné rastliny sa sčasti výživovo osamostatňujú až keď vyženú prvé zelené lístky, ktoré fotosyntézou zabezpečia časť potrebných látok potrebných pre existenciu rastliny.
Text: Jozef Limánek a Slavomírn Senk /Štátna ochrana prírody SR/
-
- Vstavač vojenský (Orchis militaris) – jedna z našich najkrajších orchideí, Dolná Tižina (foto Jozef Limánek)
-
- Prilbovka dlholistá (Cephalanthera longifolia) – prekrásny druh suchších biotopov, Dolná Tižina (foto Jozef Limánek).
-
- Hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera) – dekoratívny druh napodobňujúci opeľovače, Dolná Tižina (foto Jozef Limánek)
-
- Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) – vrcholová lúčka na Šípe (foto Jozef Limánek)
-
- Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) – odkvitnuté jedince ponikleca, Tiesňavy (foto Jozef Limánek)
-
- Tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris) – PR Močiar (foto Jozef Limánek)
-
- Bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), Dolná Tižina (foto Jozef Limánek)
-
- Vstavač mužský (Orchis mascula) – bohatá skupinka, Dolná Tižina (foto Jozef Limánek)
-
- Vstavač mužský (Orchis mascula) – Dolná Tižina (foto Jozef Limánek)
-
- Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) – Dolná Tižina, podmáčané stanovisko (foto Jozef Limánek)
