Svetový deň vtáctva si každoročne pripomíname 1. apríla. Tento deň je venovaný ochrane vtákov a ich prirodzeným biotopom, ako aj zvýšeniu povedomia o význame vtáctva pre ekosystémy a biodiverzitu. Upozorňuje na hrozby, ktorým vtáky čelia (strata prirodzeného prostredia, klimatické zmeny, znečistenie a nelegálny lov).
Cieľom Svetového dňa vtáctva je podporiť ochranu ohrozených druhov, motivovať k ochrane prírody a inšpirovať jednotlivcov, aby sa aktívne zapojili do monitorovania a ochrany vtákov vo svojom okolí. Je to príležitosť na oslavu krásy a rôznorodosti vtáctva a na pripomenutie, aké dôležité je zachovať ich prítomnosť pre budúce generácie.
Tento deň má korene aj v roku 1906, keď bola podpísaná medzinárodná Konvencia o ochrane užitočného vtáctva. Odvtedy sa každoročne 1. apríla pripomína dôležitosť ochrany vtákov a ich prirodzeného prostredia.
K známym poslom jari prilietajúcim na Slovensko v tomto období patria škorce, drozdy, bociany, trasochvosty, škovránky, žltochvosty, ale aj lastovičky, ktoré sú známe svojou vernosťou k hniezdu a veľmi dobrými orientačnými schopnosťami. Sťahovavými vtákmi sú aj orol krikľavý, sokol kopcovitý, včelár lesný, prepelica poľná, slávik, kukučka, alebo dážďovník.
Vták roka 2025: Krakľa belasá (Coracias garrulus) – Návrat farebného pokladu
Kampaň Vták roka každoročne upriamuje pozornosť verejnosti na ohrozené druhy vtáctva, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, oznamuje ju Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko.
Krakľa belasá je vták veľkosti vrany s rozpätím krídel 66 – 73 cm. Jej tyrkysovo-modré operenie hlavy, krku a brucha kontrastuje s gaštanovým chrbtom a tmavomodrými až fialovými krídlami s čiernym zakončením. Tento druh je sťahovavý a v týchto týždňoch sa vracia zo zimovísk v Afrike späť do strednej Európy.
Tento výrazne sfarbený vták, je symbolom nádeje pre miznúce slovenské stepi a predstavuje významný ochranársky úspech posledného desaťročia. Krakľa belasá bola kedysi bežným druhom slovenských nížin, avšak v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva a zániku pasienkov vymizla – posledné hniezdenie bolo zaznamenané v roku 2010. V roku 2020 sa však v stepiach juhovýchodného Slovenska objavilo šesť párov, z ktorých štyri úspešne vyviedli mláďatá. Tento úspech bol dosiahnutý vďaka špeciálne vyveseným búdkam, ktoré nahrádzali chýbajúce prírodné dutiny.
Ochrana vtáctva na Slovensku je dôležitou súčasťou zachovania biodiverzity.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) zohráva kľúčovú úlohu v ochrane vtáctva na Slovensku. V rámci svojich aktivít sa riadi viacerými smernicami, zákonmi a dohodami, ktoré zabezpečujú ochranu vtáčích druhov a ich biotopov.
Jednou z hlavných smerníc je Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva, ktorá stanovuje pravidlá pre ochranu najcennejších vtáčích druhov a ich biotopov. Na národnej úrovni je ochrana vtáctva zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý definuje chránené vtáčie územia (CHVÚ) a programy starostlivosti o tieto územia.
Slovensko je tiež signatárom viacerých medzinárodných dohovorov, ako je Dohovor o biologickej diverzite a Ramsarský dohovor o mokradiach (Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva), ktoré podporujú ochranu vtáctva a ich prirodzených biotopov. Tieto právne nástroje a dohody pomáhajú ŠOP SR efektívne chrániť a monitorovať a starostlivosť o vtáčie populácie, chránené územia na Slovensku.
Vtáctvo pod drobnohľadom: Nové objavy a ochranárske úspechy
Na tému vtáctva sa zamerala aj redakcia posledného čísla časopisu Štátnej ochrany prírody,Chránené územia Slovenska (č.103, 2024).
 |
 |
 |
Príspevok Návrat plamienky driemavej na Východoslovenskú nížinu? (Danilák, M., Frendák, R., 2024) poukazuje na pokles početnosti plamienky driemavej na Slovensku po roku 2000, spôsobený zánikom hniezdisk, dopravou a predačným tlakom kuny skalnej. Prvý novodobý údaj o hniezdení plamienky driemavej pochádza z mája 2020 z Blatných Revíšť v územnej pôsobnosti Správy CHKO Vihorlat. V novembri 2020 bolo hniezdenie doložené v senníku v Baškovciach. V rámci projektov bolo inštalovaných 19 nových a nájdených 10 starých búdok. Hniezdenie bolo dokázané na 13 lokalitách.
Viac sa dočítate v poslednom čísle časopisu Chránené územia Slovenska č.103 - TU.
Podpora hniezdenia vodnára potočného a trasochvosta horského v CHKO Vihorlat v roku 2024 (Riník, M., 2024) sa realizovala inštaláciou búdok pod mostami pozdĺž potokov ako napr. Sokolský, Jovsanský, Kusínsky a ďalších, nakoľko vodnár potočný a trasochvost horský obývajú horské potoky. Podporu hniezdenia uvedených druhov je možné hodnotiť pozitívne, nakoľko z dvadsiatich vyvesených búdok bolo deväť obsadených uvedenými druhmi vtákov hneď v prvom roku.
Celý článok nájdete v poslednom čísle časopisu Chránené územia Slovenska č.103 - TU
Senianske rybníky sú významné v hniezdnom aj v mimohniezdnom období, kedy sa tu počas migrácie zastavujú tisícky vtákov. Zimné sčítanie vodného a pri vode žijúceho vtáctva na Senianskych rybníkoch v sezóne 2022/2023 a 2023/2024 (Danilák, M., 2024) zistilo v danom území a jeho okolí 295 druhov vtákov, z toho 145 hniezdičov. Rybničná sústava Senianske rybníky pozostáva z NPR Senianske rybníky v územnej pôsobnosti správy CHKO Vihorlat. Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Senianske rybníky je zároveň územím európskeho významu v ktorom predmetom ochrany je 11 chránených druhov vtákov, ako sú napr. brehár čiernochvostý, bučiak veľký a chavkoš nočný.
Celý článok nájdete v poslednom čísle časopisu Chránené územia Slovenska č.103 - TU
Vtáčí festival: Oslávme Svetový deň vtáctva!
Pri príležitosti Svetového dňa vtáctva sa konajú rôzne aktivity, ktoré nám umožňujú lepšie spoznať a oceniť našich operených priateľov. Tento deň je príležitosťou na zamyslenie sa nad dôležitosťou ochrany vtákov a ich prostredia. Pripojte sa k nám a oslávte tento deň tým, že sa dozviete viac o vtákoch a ich úlohe v našom ekosystéme.
Štátna ochrana prírody SR a Správy Chránených krajinných oblastí (CHKO) organizujú aj tento rok nasledovné terénne exkurzie, pozorovanie vtákov a vzdelávacie aktivity:
CHKO Vihorlat: Svetový deň vtákov - krúžkovanie vtákov spojené s prednáškou a aktivitami pre žiakov zo Základnej školy v Zemplínskom múzeu (v spolupráci s mestom Michalovce).
CHKO Horná Orava: Svetový deň vtákov - cyklus pozorovaní vtáctva spojených s výrobou búdok a prednáškami pre žiakov a študentov zo ZŠ a SŠ.
CHKO Poľana: Vítanie vtáčích poslov jari v Arboréte Borová hora, Zvolen - Infostánok, odchyt a pozorovanie vtáctva, krúžkovanie, envirohry a aktivity pre deti, tvorivé dielne (v spolupráci s TUZVO, Arborétum Borová hora, SAV).
CHKO Záhorie: Jarná migrácia vtákov - terénna exkurzia pre verejnosť spojená s pozorovaním vodného vtáctva na lokalite UEV Jakubovské rybníky.
CHKO Východné Karpaty: Svetový deň vtákov v Informačnom stredisku Správy CHKO Východné Karpaty v Medzilaborciach venovaní žiakom II. stupňa ZŠ.
Pripojte sa k nám a oslávte Svetový deň vtáctva!
Článok spracoval: Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR
Užitočné linky a použité zdroje:
Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva
Programy starostlivosti
Dohovor o biologickej diverzite
Ramsarský dohovor o mokradiach
časopis ŠOP SR: Chránené územia Slovenska
