Mokrade patria medzi biotopy s najvyššou biodiverzitou a produktivitou. Poskytujú nevyhnutné ekosystémové služby a zásobujú nás vodou. Avšak naďalej degradujú a často dochádza k ich vysúšaniu, zavážaniu, vypaľovaniu a snahe o zmenu ich využitia. Mokrade sú územia, ktoré sú nasiaknuté alebo zaplavované vodou, či už trvalo alebo sezónne. Vnútrozemské mokrade zahŕňajú močiare, rybníky, jazerá, rašeliniská, slatiny, vodné toky a riečne nivy, či už prírodné, alebo umelé, s veľmi rozmanitou rozlohou.
Mokrade sú definované v právnom systéme Slovenska v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“). Podľa § 2 písm. g), zákona č. 543/2002 Z. z. je mokraď územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. Ochrana prírodných biotopov na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom (§ 48 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (skrátene označovaný ako Dohovor o mokradiach alebo Ramsarský dohovor) zahŕňa mokrade vo veľmi širokom chápaní. Zahrňuje všetky rieky a jazerá, podzemné pramene, močiare, zaplavované lúky, rašeliniská, oázy, delty, mangrovníkové a lužné lesy, koralové útesy a všetky mokrade vytvorené ľudskou činnosťou, ako sú rybníky, ryžové polia, vodné nádrže a soľné polia.
Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor) bol podpísaný 2. februára 1971 v Ramsare (Irán) a do platnosti vstúpil v roku 1975. Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru 2. júla 1990.
Ramsarský dohovor) zahŕňa mokrade vo veľmi širokom chápaní. Zahrňuje všetky rieky a jazerá, podzemné pramene, močiare, zaplavované lúky, rašeliniská, oázy, delty, mangrovníkové a lužné lesy, koralové útesy a všetky mokrade vytvorené ľudskou činnosťou, ako sú rybníky, ryžové polia, vodné nádrže a soľné polia.Každá zmluvná strana Ramsarského dohovoru je povinná zaradiť aspoň jedno mokradné územie do „Zoznamu mokradí medzinárodného významu“ (tzv. List of Wetlands of International Importance ) a zaistiť adekvátnu ochranu a rozumné využívanie týchto území. Do zoznamu sú zaraďované mokrade, ktoré spĺňajú medzinárodné kritériá z hľadiska ekológie, botaniky, zoológie, limnológie alebo hydrológie. Slovenská republika doposiaľ zapísala do Zoznamu mokradí medzinárodného významu 14 území tzv. ramsarských lokalít.
Dohovor má päť hlavných cieľov:
Výkonným orgánom dohovoru na Slovensku je Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré zriadilo Slovenský ramsarský výbor (SRV). Výbor iniciuje a podporuje efektívne plnenie záväzkov dohovoru, jeho rezolúcií a odporúčaní.
Národné správy o implementácii Ramsarského dohovoru
Štátna ochrana prírody SR spolupracuje pri príprave národných správ o implementácii Ramsarského dohovoru na Slovensku. Doposiaľ odovzdané správy sú:
Národná správa 2002 (PDF)
Národná správa 2005 (PDF)
Národná správa 2008 (PDF)
Národná správa 2012 (PDF)
Národná správa 2015 (PDF)
Národná správa 2018 -2020 (PDF)
Program starostlivosti o mokrade Slovenska
Program starostlivosti o mokrade Slovenska je aktuálne platný do roku 2024 - viac informácií nájdete na tomoto linnku.
Správu o plnení Akčného plánu pre mokrade na roky 2015 -2018 k akualizovanému Programu starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015- 2021, aktualizácia Programu starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024 a Akčný plán pre mokrade na roky 2019 – 2021 nájdete na tomto linku.
Správu o plnení Akčného plánu pre mokrade na roky 2019 - 2021 nájdete na tomto linku.
Akčný plán pre mokrade na roky 2022 - 2024 nájdete na tomto linku.
Mokrade medzinárodného významu Slovenska - ramsarské lokality
Zoznam medzinárodne významných mokradí Slovenska (PDF 351kB)
Mapa medzinárodne významných mokradí Slovenska (JPG 745kB)
Návod na riešenie zmeny ekologického charakteru ramsarských lokalít a iných mokradí je k nahliadnutiu tu [pozri pdf].
Územia európskeho významu závislé na vode
Územia európskeho významu (ÚEV) sú vymedzené v zmysle smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov rastlín a sú súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. V aktualizovanom národnom zozname 642 ÚEV schválenom vládou Slovenskej republiky bolo identifikovaných 493 ÚEV európskeho významu i ako kľúčovo závislých na vode.
Zoznam ÚEV závislých na vode (pdf)
Mapa ÚEV závislých na vode (jpg)
Hlavným záväzkom zmluvných strán Dohovoru o mokradiach je zaradenie aspoň jednej mokrade do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (tzv. List of Wetlands of International Importance), ktorý vedie Sekretariát Dohovoru. Do zoznamu sú zaraďované mokrade, ktoré spĺňajú medzinárodné kritériá z hľadiska ekológie, botaniky, zoológie, limnológie alebo hydrológie. Slovenská republika má v zozname zapísaných 14 mokradí medzinárodného významu, ich mapa so zobrazením pôsobnosti jednotlivých organizačných útvarov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky je tu [jpg]. Celkovo je do zoznamu zaradených 2389 mokradí s rozlohou 253 870 077 ha (stav k 15. apríl 2020).
Chránené vtáčie územia závislé na vode
Chránené vtáčie územia (CHVÚ) sú vymedzené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie) a sú súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Z celkového počtu 41 CHVÚ v národnom zozname CHVÚ schválených vládou Slovenskej republiky je 23 území identifikovaných ako kľúčovo závislých na vode.
Zoznam CHVÚ závislých na vode (PDF 355kB)
Mapa CHVÚ závislých na vode (JPG 745kB)
Foto: Archív ŠOP SR
Kačica chrapačka (Anas querqudula) v CHVÚ Senné
Ďalšie chránené maloplošné územia závislé na vode
Zoznam ďalších chránených maloplošných území závislých na vode (PDF 446kB)
Mapa ďalších chránených maloplošných území závislých na vode (JPG 1.1MB)
Biotopy európskeho významu mokraďového charakteru na Slovensku
1. Zoznam biotopov európskeho významu mokraďového charakteru na Slovensku(PDF 226kB)
2. Mapy biotopov európskeho významu mokraďového charakteru na Slovensku(JPG 2,97MB)
Medzinárodný deň mokradí (2.február)
Od roku 1997 je 2. február ustanovený ako medzinárodný deň mokradí ako pripomienka dňa podpísania dohovoru. Vládne agentúry, mimovládne organizácie a skupiny občanov usporadúvajú aktivity na zvýšenie povedomia verejnosti o hodnotách a úžitkoch mokradí pre blahobyt ľudstva. Každý rok je tento deň venovaný inej téme. Štátna ochrana prírody SR v tento deň organizuje podujatia pre verejnosť a najmä školy.
TRILATERÁLNA RAMSARSKÁ PLATFORMA
Ramsarské územie niva na sútoku Moravy, Dyje a Dunaja leží na pomedzí troch krajín - Rakúska, Slovenska a Českej republiky. S cieľom prehĺbiť cezhraničný dialóg bola v roku 2001 založená „Trilaterálna Ramsarská platforma“. Ministerstvá životného prostredia týchto troch krajín podpísali Memorandum o porozumení, na základe ktorého prebieha stála výmena informácií a konajú sa ďalšie spoločné aktivity. Zasadnutie platformy sa koná minimálne raz za rok.
KARPATSKÁ INICIATÍVA PRE MOKRADE
Na lepšiu implementáciu Ramsarského dohovoru sa zakladajú tzv. regionálne iniciatívy. V regióne Karpát je založená Karpatská iniciatíva pre mokrade (Carpathian Wetland Initiative, CWI), sídliaca v Banskej Bystrici, ktorej hlavným cieľom je podporovať ochranu a racionálne využívanie mokradí v Karpatskom regióne pomocou miestnych, regionálnych, národných a medzinárodných aktivít. Jedným z cieľov CWI je prispievať k implementácii Memoranda o spolupráci medzi Ramsarským dohovorom a Sekeratriátom Karpatského dohovoru, ktoré bolo podpísané 13. decembra 2006 v Kyjeve na Ukrajine. CWI zabezpečuje spoluprácu medzi týmito dvomi dohovormi v ich úsilí o ochranu a múdre využívanie mokradí v Karpatoch (CWI Terms of Reference).
Bližšie informácie možno získať na www.cwi.sk
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.