Kto sa môže zapojiť:
Študenti vo veku od 15 do 26 rokov navštevujúci:
Ako sa zapojiť:
Do súťaže sa zapojíte zaslaním grafického návrhu so zimnou tematikou na vianočnú pohľadnicu Štátnej ochrany prírody SR, pričom je potrebné dodržať:
Technické parametre grafického návrhu:
Grafický návrh, ktorý nespĺňa uvedené parametre, nebude zaradený do súťaže.
Popis ku grafickému návrhu:
Postup:
V prípade, že ide o autora mladšieho ako 18 rokov, udeľuje súhlas zákonný zástupca autora.
Vyhodnotenie súťaže bude prebiehať prostredníctvom hodnotiacej komisie, ktorá bude zložená z pracovníkov ŠOP SR a Stredoslovenskej galérie.
Ocenenie môžu získať 3 grafické návrhy, pričom najlepší grafický návrh bude použitý ako grafika na vianočnú pohľadnicu Štátnej ochrany prírody SR.
Súčasťou ocenenia sú aj zaujímavé knižné ceny, ktoré získajú až traja súťažiaci.
Zároveň vyhlásime aj „špeciálnu cenu Stredoslovenskej galérie“, ktorej výherca získa vecnú cenu od SSG.
Výhercu špeciálnej ceny Stredoslovenskej galérie určia pracovníčky Stredoslovenskej galérie:
Mgr. Martina Martincová – kurátorka a galerijná pedagogička
Mgr. et Mgr. art. Zuzana Medzihorská – galerijná pedagogička
Pri hodnotení sa bude dohliadať najmä na celkovú estetickú a výpovednú hodnotu, invenčnosť a spracovanie nápadu.
Výsledky súťaže nájdete TU.
Plagát na stiahnutie nájdete TU
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.