Zapojte sa do kampane ŠOP SR na sociálnej sieti v rámci Svetového dňa Zeme: Obnovme našu Zem. Buďme inšpiráciou pre zmenu klímy v našej obci, v meste, či na svojom malom mieste.
Potreba klimatickej bezpečnosti je v dnešnej dobe viac než potrebná. Zmena teplotného režimu krajiny sa dotýka každého z nás. Zmierňovať lokálne výkyvy počasia, súvisiace s úbytkom biodiverzity je -možné aj prostredníctvom ekosystémového zadržiavania dažďovej vody v krajine. Zabránením úbytku -aj dažďovej vody môžeme zlepšiť kvalitu vody v krajine, pretvárať krajinu, tak aby sa regenerovali prírodné zdroje, zlepšila sa termoregulácia krajina, prečistil sa vzduch od prachu a alergénov, chránilo sa územie pred povodňami, stratou pôdy, celkovo posilňovala sa biodiverzita.
Do kampane sa zapojíte, tak že:
Odfotíte:
dažďové, bioklimatické záhrady v obci, v meste, alebo priamo svoje záhrady s ostrovmi „divočiny“, zelené strechy, fasády, klimatické pásy v mestách, svoje zelené balkóny. Môžete pridať svoje nápady so zelenými, či vodnými inšpiráciami, čo podľa Vás má pozitívny vplyv na miestnu klímu, zlepšuje mikroklímu v letných horúčavách, pomáha zachytávať dažďovú vodu, či infiltrovať vodu do pôdy
Pridáte svoju fotografiu do komentárov na facebooku ŠOP SR.
Jeden súťažiaci môže zaslať maximálne tri príspevky / fotografie.
Vyhodnotenie:
Za najlepšiu fotografiu s vodnou, či zelenou inšpiráciou pre lepšiu klímu v meste (ktorú ste objavili, alebo na nej pracujete), v obci (aj na vašom dvore, či v škole) výherca získa ocenenie: balíček eko-propagačných predmetov.
Inšpirujte sa:
Školské klimatické záhrady:
https://www.ucn.sk/rozhovory/skolske-klimaticke-zahrady-predstavuju-novy-sposob-environmentalneho-vzdelavania-deti
Daždová záhrada pri dome:
https://zelenazeleni.sk/ako-si-urobit-dazdovu-zahradu-pri-dome/
Zachytávanie dažďovej vody v meste, nápady:
https://sk.pinterest.com/pin/338825571955528275/
3.5. Deň slnka - deň Slnka vyhlásila OSN a je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.
9.5. Svetový deň sťahovavého vtáctva - prvý Svetový deň vodného vtáctva bol vyhlásený na víkend 8.-9. apríla 2006 a odvtedy sa oslavuje v narastajúcom počte krajín a jeho popularita vzrastá a pomáha obrátiť pozornosť na div vtáčej migrácie a potrebu ochrany sťahovavých druhov na celom svete.
15.5. Sprístupnenie Gombaseckej jaskyne pre verejnosť (1955) - Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
22.5. Medzinárodný deň biodiverzity - tento deň patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené OSN. Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny nebolo jednoduché plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.
23.5. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (1984) -Chránená krajinná oblasť Kysuce na výmere 65 462 ha a je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
24.5. Európsky deň parkov - tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.
31.5. Deň otvárania studničiek - počas tohto dňa ľudia vyčistením otvárajú studničky v chotári. Ak by tak nevykonali, podľa povier by boli postihnuté nedostatkom vlahy. Ľudia tiež veria, že kto otvorí aspoň jednu studničku, bude počas nasledujúceho roka zdravý.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.