OBNOVME NAŠU ZEM
Kampaň OBNOVME NAŠU ZEM
Zapojte sa do kampane ŠOP SR na sociálnej sieti v rámci Svetového dňa Zeme: Obnovme našu Zem. Buďme inšpiráciou pre zmenu klímy v našej obci, v meste, či na svojom malom mieste.
Potreba klimatickej bezpečnosti je v dnešnej dobe viac než potrebná. Zmena teplotného režimu krajiny sa dotýka každého z nás. Zmierňovať lokálne výkyvy počasia, súvisiace s úbytkom biodiverzity je -možné aj prostredníctvom ekosystémového zadržiavania dažďovej vody v krajine. Zabránením úbytku -aj dažďovej vody môžeme zlepšiť kvalitu vody v krajine, pretvárať krajinu, tak aby sa regenerovali prírodné zdroje, zlepšila sa termoregulácia krajina, prečistil sa vzduch od prachu a alergénov, chránilo sa územie pred povodňami, stratou pôdy, celkovo posilňovala sa biodiverzita.
Do kampane sa zapojíte, tak že:
Odfotíte:
dažďové, bioklimatické záhrady v obci, v meste, alebo priamo svoje záhrady s ostrovmi „divočiny“, zelené strechy, fasády, klimatické pásy v mestách, svoje zelené balkóny. Môžete pridať svoje nápady so zelenými, či vodnými inšpiráciami, čo podľa Vás má pozitívny vplyv na miestnu klímu, zlepšuje mikroklímu v letných horúčavách, pomáha zachytávať dažďovú vodu, či infiltrovať vodu do pôdy
Pridáte svoju fotografiu do komentárov na facebooku ŠOP SR.
Jeden súťažiaci môže zaslať maximálne tri príspevky / fotografie.
Do kampane sa môžete zapojiť od 22. 04. 2021 do 27. 04. 2021.
Vyhodnotenie:
Za najlepšiu fotografiu s vodnou, či zelenou inšpiráciou pre lepšiu klímu v meste (ktorú ste objavili, alebo na nej pracujete), v obci (aj na vašom dvore, či v škole) výherca získa ocenenie: balíček eko-propagačných predmetov.
Inšpirujte sa:
Školské klimatické záhrady:
https://www.ucn.sk/rozhovory/skolske-klimaticke-zahrady-predstavuju-novy-sposob-environmentalneho-vzdelavania-deti
Daždová záhrada pri dome:
https://zelenazeleni.sk/ako-si-urobit-dazdovu-zahradu-pri-dome/
Zachytávanie dažďovej vody v meste, nápady:
https://sk.pinterest.com/pin/338825571955528275/
Február
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.