20.3. oslávime prvý jarný deň. Pri tejto príležitosti sme si pre Vás pripravili výtvarnú súťaž
Jarná príroda v tomto čase má svoje čaro. Slnečné lúče a vyššie teploty nás motivujú k tomu, aby sme viac času trávili von a pozorovali prírodu (prírodné javy). Začali sa prebúdzať prví jarní poslovia (snežienky, prvosienky, iskerníky, konvalinky a iné rastliny), prileteli vtáky z teplých krajín (škorce, škovránky, cíbiky, bociany a iné) a počujeme už ich spev, pučia a kvitnú stromy (vŕby sú ovešané žltými jahňadami), prebudili sa niektorí zimní spáči, žaby tiahnu v stovkách jedincov na miesto svojho narodenia. Začínajú sa tvoriť nové životné príbehy, zväčša pozitívne, ale aj tie s množstvom prekážok. Mnohé živočíchy zápasia o prežitie a vynakladajú množstvo energie pri boji o svoj priestor, prekonávajú obrovské vzdialenosti, aby sa dostali k zdroju vody, aby prekročili nebezpečnú zónu na ceste alebo sa dokonale zamaskovali pred predátormi.
Ak ste kreatívni a radi maľujete, využite prírodu ako svoj ateliér plný jarných scenérií, príbehov a zašlite nám svoju kresbu s jarnou tematikou. Namaľujte rastlinu/živočícha v jeho prirodzenom prostredí počas jari. Nezabudnite ku kresbe napísať aj krátky príbeh o tom, čo ste zachytili.
Svoje fotografie/skeny kresieb s príbehom nám posielajte od 19.3.2021 do 30.4.2021 na e-mail: sutaz@sopsr.sk.
Súťaž je určená pre všetky vekové kategórie.
Hlavným cieľom výtvarnej súťaže je podporiť a zvýšiť vnímavosť, záujem a poznanie svojho najbližšieho prostredia, prírodných cyklov a voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov.
Kresba
Popis/príbeh ku kresbe
Postup:
Pozrite si príklad jarného príbehu: Žabie taxi.
Žabie taxi. Ropucha bradavičnatá
Autor kresby: Viera Bubelková
Tešíme sa na Vaše jarné diela.
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.