Jarné príbehy z prírody
20.3. oslávime prvý jarný deň. Pri tejto príležitosti sme si pre Vás pripravili výtvarnú súťaž
Jarné príbehy z prírody
Jarná príroda v tomto čase má svoje čaro. Slnečné lúče a vyššie teploty nás motivujú k tomu, aby sme viac času trávili von a pozorovali prírodu (prírodné javy). Začali sa prebúdzať prví jarní poslovia (snežienky, prvosienky, iskerníky, konvalinky a iné rastliny), prileteli vtáky z teplých krajín (škorce, škovránky, cíbiky, bociany a iné) a počujeme už ich spev, pučia a kvitnú stromy (vŕby sú ovešané žltými jahňadami), prebudili sa niektorí zimní spáči, žaby tiahnu v stovkách jedincov na miesto svojho narodenia. Začínajú sa tvoriť nové životné príbehy, zväčša pozitívne, ale aj tie s množstvom prekážok. Mnohé živočíchy zápasia o prežitie a vynakladajú množstvo energie pri boji o svoj priestor, prekonávajú obrovské vzdialenosti, aby sa dostali k zdroju vody, aby prekročili nebezpečnú zónu na ceste alebo sa dokonale zamaskovali pred predátormi.
Ak ste kreatívni a radi maľujete, využite prírodu ako svoj ateliér plný jarných scenérií, príbehov a zašlite nám svoju kresbu s jarnou tematikou. Namaľujte rastlinu/živočícha v jeho prirodzenom prostredí počas jari. Nezabudnite ku kresbe napísať aj krátky príbeh o tom, čo ste zachytili.
Svoje fotografie/skeny kresieb s príbehom nám posielajte od 19.3.2021 do 30.4.2021 na e-mail: sutaz@sopsr.sk.
Súťaž je určená pre všetky vekové kategórie.
Hlavným cieľom výtvarnej súťaže je podporiť a zvýšiť vnímavosť, záujem a poznanie svojho najbližšieho prostredia, prírodných cyklov a voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov.
Kresba
- Do súťaže sa zapojíte tak, že odfotíte /oskenujete a pošlete nám svoju kresbu s jarnou tematikou.
- Kresbu odfoťte fotoaparátom, telefónom či iným mobilným zariadením. Zašlite do súťaže elektronicky v JPEG formáte v min. rozmere 1920 x 1080 px, max 5 MB alebo skenom.
- Každý súťažiaci môže do súťaže zaslať max. 1 kresbu.
- K fotografii kresby pridajte:
- názov,
- meno autora,
- ak ste žiak, či študent pridajte aj svoju školu a ročník (MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ)
- krátky príbeh, ktorý ste zachytili alebo vytvorili
Popis/príbeh ku kresbe
- Napíšete príbeh zachytený na vo vašom diele s ekologickým zameraním, môžete sa zamerať na celkový dej, alebo na konkrétnu rastlinu / živočícha v ich prirodzenom prostredí.
- Potrebné je uviesť 5 viet k obrázku (môžu byť napísané aj ručne a odfotené) alebo príbeh napíšete do mailu s ostatnými potrebnými údajmi do súťaže.
Postup:
- Fotografiu kresby s príbehom zašlite na e-mailovú adresu: sutaz@sopsr.sk
- Výtvarná súťaž začína dňa 19. 03. 2021 a končí 30. 04. 2021.
- Odoslaním e-mailu do súťaže súhlasíte so spracovaním osobných údajov [pozri pdf].
- Zapojením sa do súťaže obratom obdržíte e-mailom Súhlas autora s použitím diela, podpísaním zaslaného súhlasu udeľujete súhlas (u neplnoletých zákonný zástupca) Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky so zverejnením svojho diela, na jej webových stránkach/sociálnych sieťach, až do jeho odvolania
- Pri hodnotení sa bude dohliadať najmä na estetickú a výpovednú hodnotu Vašej kresby s príbehom.
- Dňa 5. 2021 vyberieme a zverejnime príspevky na FB a webe ŠOP SR.
- Ohodnotení môžu byť až traja súťažiaci.
- Vyhrať môžete:
- knižné ceny s prírodovednou tematikou podľa veku výhercov (žiak, študent, pedagóg, verejnosť),
- balíček propagačných predmetov ŠOP SR: vedomostné pexeso ŠOP SR, kvartetá Národné parky, zápisník ŠOP SR, ceruzka, taška s dlhými ramenami.
Pozrite si príklad jarného príbehu: Žabie taxi.
Žabie taxi. Ropucha bradavičnatá
Autor kresby: Viera Bubelková
Tešíme sa na Vaše jarné diela.
Január
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.