V rámci projektu ConnectGREEN slovenskí partneri (WWF Slovensko, SAŽP, ŠOPSR, SPECTRA) pripravili videosúťaž pre deti a mládež:
Máte radi výzvy? Vytvorte video o zvieratách a ich potrebe putovať krajinou a zúčastnite sa našej video súťaže!
Žiaci, študenti a mladí ľudia do 26 rokov, zapojte sa do našej video súťaže. Vytvorte krátke video o divých zvieratách, ktoré tu žijú s nami - v lesoch, za našimi domami, na poliach a ako im ukrajujeme z ich pôvodnej krajiny a staviame do cesty rôzne prekážky - domy, cesty, ploty. Skúste sa zamyslieť, ako im môžeme my ľudia pomôcť.
Účastníci musia byť žiakmi/čkami či študentmi/tkami v týchto krajinách: Rumunsko, Slovensko, Česko, Maďarsko a Srbsko.
Najviac 2-minútové video, v ktorom ukážete, čo si myslíte o vplyvoch ľudských aktivít a životného štýlu na živočíchy a na ich potrebu presúvať sa (migrovať) a ako im môžeme pomôcť.
Kto?
Video môžete vytvoriť samostatne alebo ako skupina najviac 6 osôb.
Ako?
Obmedzuje vás len vaša tvorivosť a predstavivosť! Môže to byť animácia, video koláž, nahrávky vašich zážitkov v prírode, interview, pieseň...
Jazyk?
Pretože ide o medzinárodný projekt, najlepšie by bolo vytvoriť video v anglickom jazyku, ale samozrejme môže byť aj po slovensky.
Kategórie 1 a 2 (menej ako 19 rokov):
Víťaz prvej a druhej kategórie získa knižné publikácie o prírode, DVD a USB kľúče. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Kategória 3 (viac ako 19 rokov):
Autor/autori víťazného videa dostanú knižné publikácie o slovenskej prírode, DVD a USB kľúče, a taktiež, v prípade viacerých autorov, vyberú spomedzi seba jednu osobu, ktorá sa zúčastní konferencie CNPA (Karpatskej sústavy chránených území) vo Visegráde v Maďarsku konanej v septembri 2021. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Za Českú republiku:
Za Maďarsko:
Za Rumunsko:
Za Slovensko:
Za Srbsko:
Regionálna koordinácia: WWF pre strednú a východnú Európu
Cestujete do školy alebo za kamarátmi, na nákupy alebo trávite prázdniny spoznávaním nových miest?
Tak ako sa my ľudia potrebujeme pri vykonávaní svojich aktivít slobodne pohybovať, takisto to potrebujú aj voľne žijúce živočíchy.
Všetky druhy živočíchov sa pohybujú na rôzne vzdialenosti, aby prežili - od krátkych trás, aké robia napr. obojživelníky, cez stredne dlhé trasy, podnikané napríklad líškami, až po dlhé presuny, ktoré každoročne podnikajú vtáky alebo veľké šelmy v regióne. V Karpatoch majú tri živočíšne druhy vo svojich génoch hlboko zakorenenú potrebu dlhých presunov: vlk, rys a medveď. Môžu sa denne pohybovať až stovky kilometrov pri hľadaní potravy, nového domova, partnerov alebo ideálnych miest na odchov svojich potomkov.
Udržiavanie ich migračných trás bez prekážok je nevyhnutné pre ich prežitie v prírode!
Problém je v tom, že pre naše cestovné a životné potreby staviame my ľudia prekážky, ktoré bránia zvieratám v dosiahnutí svojich cieľov: cesty, železnice, ploty, zastavané územia...
Našťastie existujú riešenia: najjednoduchším riešením je samozrejme zachovanie migračných trás zvierat tak, aby ich cesta z bodu A do bodu B zostala nedotknutá. Ak to nie je možné, musíme zvieratám pomôcť prekonať prekážky, ktoré sme im postavili do cesty, napríklad budovaním tunelov popod alebo zelenými mostami ponad cesty.
Viac informácií nájdete v brožúre ConnectGREEN o ekologickom pripojení v anglickom, českom, maďarskom, rumunskom, srbskom a slovenskom jazyku:
www.interreg-danube.eu/approved-projects/connectgreen/section/connectgreen-promotion
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.