V rámci projektu ConnectGREEN slovenskí partneri (WWF Slovensko, SAŽP, ŠOPSR, SPECTRA) pripravili videosúťaž pre deti a mládež:
Máte radi výzvy? Vytvorte video o zvieratách a ich potrebe putovať krajinou a zúčastnite sa našej video súťaže!
Žiaci, študenti a mladí ľudia do 26 rokov, zapojte sa do našej video súťaže. Vytvorte krátke video o divých zvieratách, ktoré tu žijú s nami - v lesoch, za našimi domami, na poliach a ako im ukrajujeme z ich pôvodnej krajiny a staviame do cesty rôzne prekážky - domy, cesty, ploty. Skúste sa zamyslieť, ako im môžeme my ľudia pomôcť.
Účastníci musia byť žiakmi/čkami či študentmi/tkami v týchto krajinách: Rumunsko, Slovensko, Česko, Maďarsko a Srbsko.
Najviac 2-minútové video, v ktorom ukážete, čo si myslíte o vplyvoch ľudských aktivít a životného štýlu na živočíchy a na ich potrebu presúvať sa (migrovať) a ako im môžeme pomôcť.
Kto?
Video môžete vytvoriť samostatne alebo ako skupina najviac 6 osôb.
Ako?
Obmedzuje vás len vaša tvorivosť a predstavivosť! Môže to byť animácia, video koláž, nahrávky vašich zážitkov v prírode, interview, pieseň...
Jazyk?
Pretože ide o medzinárodný projekt, najlepšie by bolo vytvoriť video v anglickom jazyku, ale samozrejme môže byť aj po slovensky.
Kategórie 1 a 2 (menej ako 19 rokov):
Víťaz prvej a druhej kategórie získa knižné publikácie o prírode, DVD a USB kľúče. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Kategória 3 (viac ako 19 rokov):
Autor/autori víťazného videa dostanú knižné publikácie o slovenskej prírode, DVD a USB kľúče, a taktiež, v prípade viacerých autorov, vyberú spomedzi seba jednu osobu, ktorá sa zúčastní konferencie CNPA (Karpatskej sústavy chránených území) vo Visegráde v Maďarsku konanej v septembri 2021. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Za Českú republiku:
Za Maďarsko:
Za Rumunsko:
Za Slovensko:
Za Srbsko:
Regionálna koordinácia: WWF pre strednú a východnú Európu
Cestujete do školy alebo za kamarátmi, na nákupy alebo trávite prázdniny spoznávaním nových miest?
Tak ako sa my ľudia potrebujeme pri vykonávaní svojich aktivít slobodne pohybovať, takisto to potrebujú aj voľne žijúce živočíchy.
Všetky druhy živočíchov sa pohybujú na rôzne vzdialenosti, aby prežili - od krátkych trás, aké robia napr. obojživelníky, cez stredne dlhé trasy, podnikané napríklad líškami, až po dlhé presuny, ktoré každoročne podnikajú vtáky alebo veľké šelmy v regióne. V Karpatoch majú tri živočíšne druhy vo svojich génoch hlboko zakorenenú potrebu dlhých presunov: vlk, rys a medveď. Môžu sa denne pohybovať až stovky kilometrov pri hľadaní potravy, nového domova, partnerov alebo ideálnych miest na odchov svojich potomkov.
Udržiavanie ich migračných trás bez prekážok je nevyhnutné pre ich prežitie v prírode!
Problém je v tom, že pre naše cestovné a životné potreby staviame my ľudia prekážky, ktoré bránia zvieratám v dosiahnutí svojich cieľov: cesty, železnice, ploty, zastavané územia...
Našťastie existujú riešenia: najjednoduchším riešením je samozrejme zachovanie migračných trás zvierat tak, aby ich cesta z bodu A do bodu B zostala nedotknutá. Ak to nie je možné, musíme zvieratám pomôcť prekonať prekážky, ktoré sme im postavili do cesty, napríklad budovaním tunelov popod alebo zelenými mostami ponad cesty.
Viac informácií nájdete v brožúre ConnectGREEN o ekologickom pripojení v anglickom, českom, maďarskom, rumunskom, srbskom a slovenskom jazyku:
www.interreg-danube.eu/approved-projects/connectgreen/section/connectgreen-promotion
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.