V rámci projektu ConnectGREEN slovenskí partneri (WWF Slovensko, SAŽP, ŠOPSR, SPECTRA) pripravili videosúťaž pre deti a mládež:
Máte radi výzvy? Vytvorte video o zvieratách a ich potrebe putovať krajinou a zúčastnite sa našej video súťaže!
Žiaci, študenti a mladí ľudia do 26 rokov, zapojte sa do našej video súťaže. Vytvorte krátke video o divých zvieratách, ktoré tu žijú s nami - v lesoch, za našimi domami, na poliach a ako im ukrajujeme z ich pôvodnej krajiny a staviame do cesty rôzne prekážky - domy, cesty, ploty. Skúste sa zamyslieť, ako im môžeme my ľudia pomôcť.
Účastníci musia byť žiakmi/čkami či študentmi/tkami v týchto krajinách: Rumunsko, Slovensko, Česko, Maďarsko a Srbsko.
Najviac 2-minútové video, v ktorom ukážete, čo si myslíte o vplyvoch ľudských aktivít a životného štýlu na živočíchy a na ich potrebu presúvať sa (migrovať) a ako im môžeme pomôcť.
Kto?
Video môžete vytvoriť samostatne alebo ako skupina najviac 6 osôb.
Ako?
Obmedzuje vás len vaša tvorivosť a predstavivosť! Môže to byť animácia, video koláž, nahrávky vašich zážitkov v prírode, interview, pieseň...
Jazyk?
Pretože ide o medzinárodný projekt, najlepšie by bolo vytvoriť video v anglickom jazyku, ale samozrejme môže byť aj po slovensky.
Kategórie 1 a 2 (menej ako 19 rokov):
Víťaz prvej a druhej kategórie získa knižné publikácie o prírode, DVD a USB kľúče. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Kategória 3 (viac ako 19 rokov):
Autor/autori víťazného videa dostanú knižné publikácie o slovenskej prírode, DVD a USB kľúče, a taktiež, v prípade viacerých autorov, vyberú spomedzi seba jednu osobu, ktorá sa zúčastní konferencie CNPA (Karpatskej sústavy chránených území) vo Visegráde v Maďarsku konanej v septembri 2021. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Za Českú republiku:
Za Maďarsko:
Za Rumunsko:
Za Slovensko:
Za Srbsko:
Regionálna koordinácia: WWF pre strednú a východnú Európu
Cestujete do školy alebo za kamarátmi, na nákupy alebo trávite prázdniny spoznávaním nových miest?
Tak ako sa my ľudia potrebujeme pri vykonávaní svojich aktivít slobodne pohybovať, takisto to potrebujú aj voľne žijúce živočíchy.
Všetky druhy živočíchov sa pohybujú na rôzne vzdialenosti, aby prežili - od krátkych trás, aké robia napr. obojživelníky, cez stredne dlhé trasy, podnikané napríklad líškami, až po dlhé presuny, ktoré každoročne podnikajú vtáky alebo veľké šelmy v regióne. V Karpatoch majú tri živočíšne druhy vo svojich génoch hlboko zakorenenú potrebu dlhých presunov: vlk, rys a medveď. Môžu sa denne pohybovať až stovky kilometrov pri hľadaní potravy, nového domova, partnerov alebo ideálnych miest na odchov svojich potomkov.
Udržiavanie ich migračných trás bez prekážok je nevyhnutné pre ich prežitie v prírode!
Problém je v tom, že pre naše cestovné a životné potreby staviame my ľudia prekážky, ktoré bránia zvieratám v dosiahnutí svojich cieľov: cesty, železnice, ploty, zastavané územia...
Našťastie existujú riešenia: najjednoduchším riešením je samozrejme zachovanie migračných trás zvierat tak, aby ich cesta z bodu A do bodu B zostala nedotknutá. Ak to nie je možné, musíme zvieratám pomôcť prekonať prekážky, ktoré sme im postavili do cesty, napríklad budovaním tunelov popod alebo zelenými mostami ponad cesty.
Viac informácií nájdete v brožúre ConnectGREEN o ekologickom pripojení v anglickom, českom, maďarskom, rumunskom, srbskom a slovenskom jazyku:
www.interreg-danube.eu/approved-projects/connectgreen/section/connectgreen-promotion
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.