Máte radi prírodu, turistiku a chcete si otestovať, ako poznáte jedinečné chránené územia na Slovenku? Tak tento súťažný kvíz spojený s ocenením troch výhercov je určený Vám.
Pri príležitosti Dňa Zeme Štátna ochrana prírody SR, Škola ochrany prírody Varín pre Vás pripravila súťažný kvíz s názvom AKO DOBRE POZNÁŠ CHRÁNENÉ ÚZEMIA SLOVENSKA?
Hlavným cieľom súťažného kvízu je poukázať na osobitosti prírodných lokalít Slovenska, na neoceniteľnú hodnotu národných parkov či chránených krajinných oblastí. Na jednej strane môžete objaviť známe miesta v chránených územiach, ktoré môžete navštíviť, na strane druhej sa môžete dozvedieť zaujímavosti o ohrozených rastlinách a živočíchov, ktoré väčšinou ostanú pre Vás neprístupné, pretože sú prísne chránene a také vzácne, že ich nájdeme len na niektorých miestach na Slovensku.
Ako sa zapojiť?
Stačí odpovedať na desať kvízových otázok v nižšie uvedenom on-line formulári a označiť tú správnu. Pri väčšine odpovedí máte na výber z troch možností. Pri niektorých otázkach Vám pomôžu uvedené odkazy na web stránky, kde nájdete odpovede. Za všetky správne odpovede, môžete získať až 30 bodov. Po vyplnení a odoslaní celého kvízu sa môžete hneď ohodnotiť. Ukážu sa Vám správne odpovede a skóre dosiahnutých bodov, keď kliknete na okienko "Zobraziť skóre"
Súťažný kvíz môžete vyplniť od 22. apríla do 20. mája 2020. Pre troch z Vás čakajú hodnotné ceny.
Pravidlá súťaže
Vyhodnotenie
Prajeme Vám veľa úspechu pri objavovaní našich prírodných hodnôt a tešíme sa na Vaše odpovede.
Škola ochrany prírody Varín, ŠOP SR
Kontakt: e-mail: skopvarin@sopsr.sk
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.