Šamorín (20. septembra) – Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky sa zapája do unikátneho projektu Cezhraničnej spolupráce Slovensko – Maďarská republika, ktorý bude realizovať spoločne s Národným parkom Ferto - Hanság v Maďarsku.
Šamorín (20. septembra) – Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky sa zapája do unikátneho projektu Cezhraničnej spolupráce Slovensko – Maďarská republika, ktorý bude realizovať spoločne s Národným parkom Ferto - Hanság v Maďarsku.
Štátna ochrana prírody SR Vás pozýva na tlačovú konferenciu k maďarsko - slovenskému projektu prírodného parku Szigetkoz - Žitný Ostrov, ktorá sa uskutoční v stredu 20. septembra o 10.00 hodine v Šamoríne na Parkovej ulici 4 v zasadačke Fórum Inštitútu.
Objekty mäkkého turizmu, vyčistené chodníky, nové edukačné tabule, rôzne informačné materiály pre turistov a ďalšie aktivity sa počas poldruha roka realizovali v rámci nórskeho projektu Ochrana prírody ako príležitosť pre regionálny rozvoj v prihraničnom území na slovenskej a ukrajinskej strane.
Štátna ochrana prírody SR v spolupráci so ZOO Bojnice zorganizovala v záhrade Karpatského strediska pre mokrade v Banskej Bystrici v rámci festivalu filmov o trvalo udržateľnom rozvoji Ekotopfilm – Envirofilm podujatie s názvom: „Aby sa vaša dovolenka nestala nočnou morou... ...alebo ktoré chránené druhy rastlín a živočíchov do dovolenkového kufra nepatria.“
Strážcovia prírody zo Slovenska a Česka pristúpia k výmenným stážam, zorganizujú aj niekoľko spoločných podujatí
Navonok bezbranné nesamostatné mláďa živočícha treba ponechať v prírode, inak porušíme zákon a riskujeme aj pokutu.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.