V Betliari, na vybraných farmách, družstvách a jednej z obcí na území Národného parku a biosférickej rezervácie Slovenský kras sa v dňoch 17. a 18. septembra 2024 uskutočnil medzinárodný workshop s názvom Salašníctvo v biosférických rezerváciách UNESCO, hospodárenie v území s veľkými šelmami.
Cieľom podujatia bolo vytvorenie podmienok a priestoru na dialóg pre hostí zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Čiech, ktorí zdieľali svoje skúsenosti z oblasti chovu hospodárskych zvierat salašníckym spôsobom a súčasne diskutovali o spolužití farmárov s veľkými šelmami. Medzi hosťami, ktorí prijali pozvanie, boli farmári zo Slovenska a aj zo zahraničia, zástupcovia z ministerstiev a vzdelávacích inštitúcií, ktorí sa aktívne podieľajú na opätovnom oživení salašníctva, ďalej zástupcovia mimovládnych organizácií, výskumných inštitúcií a v neposlednom rade verejnosť z dotknutého regiónu.
Podujatie organizovala Katedra UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj (Katedra UNESCO) Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne (NP Slovenský kras) s podporou Slovenskej komisie pre UNESCO a WWF Slovensko.
Workshop pozostával z teoretickej časti, počas ktorej zástupcovia Správy NP Slovenský kras prezentovali prínosy salašníctva pre toto z hľadiska prírodných hodnôt veľmi cenné chránené územie na príkladoch spolupráce s odborníkmi, miestnymi podnikateľmi – farmármi a samosprávami. Vedúca Katedry UNESCO informovala účastníkov o nedávno ukončenom projekte TRANSFARM, ktorý bol zameraný na inovatívne odborné vzdelávanie a prípravu pre pracovníkov transhumancie. Na webovej stránke projektu je možné okrem iného získať informácie z 21 prípadových štúdií z niekoľkých európskych krajín, ktoré sú dostupné v siedmich jazykoch vrátane slovenčiny. Takisto sú v tých jazykoch dostupné aj vzdelávacie materiály určené pre široké spektrum zainteresovaných strán. Mimovládna organizácia WWF Slovensko prostredníctvom svojho zástupcu prezentovala informácie o spolužití človeka a veľkých šeliem, konkrétne chovu hospodárskych zvierat v Slovenskom krase na základe údajov získaných v rámci realizácie prebiehajúceho projektu LECA – Podpora spolunažívania a ochrany veľkých šeliem v Karpatoch. Projekt sa realizuje v rámci programu Interreg CENTRAL EUROPE a je spolufinancovaný z fondov Európskej únie (ERDF). Tento cezhraničný projekt sa realizuje v Slovenskom krase ako v jednom zo štyroch pilotných území na Slovensku. Partnerom projektu je aj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky.
Pre salašníctvo sú typické sezónne presuny zvierat z fariem na vzdialenejšie pasienky, kde sa pasú voľne pod dozorom pastiera a pastierskych strážnych psov alebo v ohradníkoch. Na noc sa stádo zhromažďuje v košiari. Takýto spôsob chovu na jednej strane prináša mnohé ekologické benefity a je atrakciou pre turistov, no na druhej strane sú stáda ohrozené veľkými šelmami, a to hlavne vlkom, medveďom, menej často rysom. Títo predátori spôsobujú farmárom škody. Napriek tomu, že existuje legislatívny mechanizmus finančného odškodnenia, proces uplatnenia náhrady škody nie je jednoduchý. Súčasne sú požadované existujúce preventívne opatrenia, ktoré musia farmári realizovať, aby boli odškodnení, avšak je potrebné do nich investovať nemalé financie. Pre zvládnutie náročných situácií sú veľkým prínosom aj príklady úspešných riešení z praxe a konštruktívna debata, ktorej cieľom je nájsť východiská z problémov. Preto okrem teoretickej časti workshopu boli pre hostí pripravené aj návštevy fariem (AGROSPOL Honce, s.r.o., Poľnohospodárske družstvo Vyšná Slaná a Družstvo SILICKÁ PLANINA) a obce Kečovo, ktoré reprezentujú úspešné príklady spolupráce a komunikácie medzi správou NP Slovenský kras a podnikateľmi – farmármi, ako aj samosprávami.
Z návštev na jednotlivých farmách, družstvách a v obci Kečovo, ako aj so vzájomných diskusií zástupcov týchto inštitúcií s účastníkmi workshopu vyplynul zo strany farmárov záujem udržiavať tradíciu chovu hospodárskych zvierat salašníckym spôsobom a zabezpečovať produkciu, prípadne aj predaj výrobkov z mäsa a mlieka hospodárskych zvierat. Takisto z pohľadu Správy NP Slovenský kras je dôležité zachovávať a naďalej rozvíjať takýto spôsob hospodárenia, ktorý prispieva k zachovaniu biodiverzity, krajinného rázu, ale aj rozvoja celého regiónu, čo je v súlade s princípmi ochrany prírody a aj realizácie Programu UNESCO Človek a biosféra. K intenzívnej výmene skúseností, spontánnej a konštruktívnej diskusii určite prispela osobná návšteva fariem a obce Kečovo. Slovenskí farmári sa zhodli, že neexistujú finančné mechanizmy, ktoré by kompenzovali náklady, ktoré sú vynaložené na zabezpečenie preventívnych opatrení (napr. oplôtky, pastierske psy vrátane nákladov na potravu a veterinárnu starostlivosť, výdavky na pastierov) v zmysle platnej legislatívy, § 45 Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov pred určeným živočíchom.
Príspevok pripravili : Ing. Michaela Mrázová, Odbor medzinárodnej spolupráce R-ŠOP SR v spolupráci s Katedrou UNESCO, TU vo Zvolene a Správou NP Slovenský kras so sídlom v Brzotíne
Autori fotografií: Ing. Michaela Mrázová, R-ŠOP SR; Katedra UNESCO, TU vo Zvolene
