ŠOPSR - Koncom júla si pripomíname Svetový deň strážcov prírody

31.júl – Svetový deň strážcov prírody

Svetový deň strážcov prírody (World ranger day) sa oslavuje po celom svete 31. júla ako spomienka na strážcov prírody, ktorí zahynuli, alebo sa zranili pri výkone svojej služby. Zároveň máme možnosť si tento deň pripomenúť a oceniť náročnú prácu, ktorú strážcovia robia pri ochrane prírodných pokladov našej planéty. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) ako aj samostatné správy národných parkov koordinujú na Slovensku činnosť takmer 800 strážcov prírody.

Člen stráže prírody vykonáva kontrolu dodržiavania zákona o ochrane prírody a krajiny, primárne v chránených územiach, no aj mimo nich. Zároveň však plní aj výchovno-vzdelávaciu funkciu. Ide o verejného činiteľa, ktorý zastupuje verejný záujem, pričom členovia dobrovoľnej ako aj profesionálnej stráže prírody majú rovnaké oprávnenia a povinnosti. Na našom území pôsobí aktuálne 84 profesionálnych strážcov.

Svetový deň strážcov vyhlásila Medzinárodná federácia strážcov IRF s cieľom poukázať na profesionálnu prácu strážcov ochrany prírody, ktorí vykonávajú dôležitú prácu ako ochrancovia života na našej planéte Zem. Pri záchrane miznúcich druhov rastlín a zvierat v divočine a prírodných miest často riskujú a strácajú svoj život, pričom priemerne každé tri až štyri dni je na svete zomrie jeden strážca.

PRÍHOVOR PREZIDENTA ASOCIÁCIE STRÁŽCOV CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ NA SLOVENSKU

Prezident Asociácie strážcov chránených území a zároveň vedúci Odboru stráže prírody v Správe Národného parku Nízke Tatry Dan Harťanský sa v tento deň prihovára všetkým strážcov prírody týmito slovami:

Kolegovia, kolegyne, priatelia strážcovia a strážkyne.

Ako po iné roky aj v tomto roku dňa 31.7.2022 oslávia strážcovia prírody - rangeri svoj sviatok. Tento deň medzinárodná federácia strážcov (IRF) vyhlásila na počesť a pamiatku všetkých strážcov, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania za Svetový deň strážcov (WRD).

Pri príležitosti tohoto sviatku by som sa chcel poďakovať za prácu a obetavosť všetkých strážcov prírody na Slovensku, ktorí obetavo ochraňujú naše prírodné dedičstvo. Ďakujem vám za prácu, ktorá má nesmierny význam pre celé ľudstvo, lebo bez prírody človek nevie a nemôže žiť. Za prácu, ktorú aj napriek neprajníkom ktorí nám často hádžu polená pod nohy, robíte často na úkor svojich rodín, osobného voľna, svojho zdravia a pohodlia.

Venujte prosím v tento deň tichú pamiatku a zapáľte sviečku kolegom strážcom na našej planéte Zem, ktorí zahynuli pri výkone svojho poslania. Patrí im naša úcta a vďaka.

Túto spomienku venujte aj našim priateľom Milanovi Hromadovi, Petrovi Štefanidesovi, Alinovi Holmokovi, Martinovi Škorvánkovi, Vladovi Vicianovi a Janovi Pecánkovi - našim slovenským a českým kolegom strážcom, ktorí navždy opustili naše rady.

No a naše poďakovanie patrí aj rodinám strážcov. Bez podpory svojich rodín by totiž túto náročnú a zodpovednú prácu nemohli vykonávať.

Uctime si ich pamiatku minútou ticha.

Asociácia strážcov chránených území si Svetový deň strážcov pripomenie aj spoločnou udalosťou v sobotu 30.7.2022 v terénnom informačnom stredisku v Národnom parku Muránska planina.

Pozvánka na podujatie [pozri pdf].

ROZHOVOR SO STRÁŽCAMI

Pri tejto príležitosti vám prinášame ROZHOVOR s koordinátorom Stráže prírody Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR BRANISLAVOM PÍŠIM a dobrovoľným strážcom prírody ŠOP SR MATEJOM DECKÁROM.

V rozhovore sa dozviete aj:
- Čo je úlohou Stráže prírody a koľko strážcov pôsobí na Slovensku?
- Ako sa môžete stať členom Stráže prírody?
- Aké sú oprávnenia strážcu a aké sú najčastejšie priestupky, s ktorými sa strážcovia stretávajú?
- Zaujímavosti o spustení novej aplikácie Stráže prírody.

ČO JE ÚLOHOU STRÁŽE PRÍRODY NA SLOVENSKU? (odpovedá Branislav Píši)

Člen stráže prírody vykonáva kontrolu dodržiavania zákona o ochrane prírody a krajiny, primárne v chránených územiach, no aj mimo nich, zároveň plní aj výchovno-vzdelávaciu funkciu. Ide o verejného činiteľa, ktorý zastupuje verejný záujem, čo je jeden z rozdielom voči iným strážam, ktoré sú primárne ustanovené na ochranu vlastného majetku poľovníckych združení, správcov lesa, rybárskych revírov a podobne.

Organizačne stráž prírody riadi a koordinuje Štátna ochrana prírody SR a od tohto roku aj samostatné Správy národných parkov, ktorým povinnosť zabezpečovať výkon stráže prírody vyplýva priamo zo zákona, prostredníctvom profesionálnej a dobrovoľnej stráže prírody. Čo je potrebné zdôrazniť je, že členovia dobrovoľnej aj profesionálnej stráže prírody majú rovnaké oprávnenia a aj povinnosti, to znamená, že navonok smerom k verejnosti nie je medzi nimi žiaden rozdiel, rozdiel je len v pracovno-právnom vzťahu k organizácií ochrany prírody a spôsobe úhrady nákladov za výkon funkcie.

KOĽKO JE V SÚČASNOSTI NA SLOVENSKU STRÁŽCOV PRÍRODY? (odpovedá Branislav Píši)

Na Slovensku je 795 členov stráže prírody, z toho 84 profesionálnych a 711 dobrovoľných.

AKO SA MÔŽE OBČAN SR STAŤ STRÁŽCOM PRÍRODY? (odpovedá Branislav Píši)

Členom stráže prírody sa môže po splnení zákonných podmienok na návrh organizácie ochrany prírody, teda ŠOP SR alebo správy národného parku, stať občan starší ako 18 rokov, ktorý je bezúhonný, telesne, zdravotne a psychicky spôsobilý, a ktorý vykoná skúšku odbornej spôsobilosti. K skúške odbornej spôsobilosti je pozvaný len uchádzač, ktorý absolvoval na organizácii ochrany prírody prípravu, ktorá trvá do jedného roka, počas ktorého je pripravovaný aj účasťou na službách, a počas tejto doby sa osvedčil. V jednotlivých územiach riadi stráž prírody koordinátor z radov profesionálnej stráže prírody, ktorý organizuje strážnu službu, rozpis a slúži ako poradný aj kontrolný orgán pre jednotlivých strážcov.

Záujemca o členstvo v stráži prírody podá žiadosť na príslušnú organizáciu ochrany prírody, kde má záujem funkciu vykonávať a tá s ním začne jeho odbornú prípravu až po skúšku, po ktorej absolvovaní sa stáva členom stráže prírody a samostatne vykonáva funkciu podľa potrieb organizácie ochrany prírody. Stráž prírody má nezastupiteľnú úlohu, nakoľko je oprávnená a povinná riešiť priestupky, ktoré nie je príslušný riešiť Policajný zbor ani žiaden iný orgán. Väčšinu stráže prírody tvoria dobrovoľní členovia, ktorí nie sú zamestnancami organizácie ochrany prírody, i keď niekedy sú zároveň aj zamestnancami štátnych orgánov alebo príslušníci Policajného zboru a touto funkciou prispievajú k ochrane prírody.

AKÉ SÚ OPRÁVNENIA STRÁŽE PRÍRODY? (odpovedá Matej Deckár)

Oprávnenia stráže prírody sa podobajú najmä na oprávnenia obecnej polície, s určitými špecifikami. To znamená, že člen stráže prírody má napríklad oprávnenie zastavovať dopravné prostriedky za účelom overenia oprávnenosti vjazdu do daného chráneného územia, kontrolu pôvodu prepravovaného dreva, prípadne prehľadanie dopravného prostriedku a batožiny, ak má dôvodné podozrenie, že sa v nich nachádzajú chránené živočíchy, zver, alebo ryby nadobudnuté nezákonne. Samozrejmosťou je oprávnenie nazerať do príslušných dokladov pri kontrole, zisťovať totožnosť osôb podozrivých zo spáchania priestupku, požadovať vysvetlenia, informácie, vyjadrenia týkajúce sa riešenej veci.

V prípade riešenia priestupku má strážca aj represívnejšie oprávnenia, v závislosti od situácie, môže odňať vec pre účely ďalšieho konania, obmedziť osobnú slobodu osoby, v prípade, ak by napríklad kládla aktívny odpor môžu byť použité aj donucovacie prostriedky, či už putá, alebo slzotvorné prostriedky, hmaty a chvaty, obušok, služobný pes. Člen stráže prírody pri výkone funkcie môže nosiť zbraň a túto použiť v súlade so zákonom, či už na obranu, ale aj na hrozbu namierenou zbraňou, výstrel do vzduchu, alebo zneškodnenie zvierat, ktoré by predstavovali bezprostredné riziko pre osoby alebo chránené živočíchy.

Člen stráže prírody môže na mieste priestupcovi udeliť blokovú pokutu do výšky 300 EUR alebo vec postúpi na správne konanie, kde sú horné sadzby pokút za priestupky od 3319 až do takmer 10 tisíc EUR. V každom prípade, osoba nemusí zaplatiť na mieste blokovú pokutu a má právo byť riešená v správnom konaní, ak sa domnieva, že skutku sa nedopustila.

Rozsah oprávnení je teda široký a každý je povinný strpieť výkon oprávnení, uposlúchnuť výzvu a pokyn člena stráže prírody. Tu by som apeloval najmä na osoby, ktoré nepáchajú priestupok, teda vlastníkov pozemkov, po ktorých napríklad jazdia motorovým vozidlom, osoby, ktoré disponujú potrebným súhlasom alebo výnimkou, aby zbytočne nekomplikovali kontrolu a nestavali sa na odpor z nejakého ich princípu alebo nesúhlasu s politikou, nakoľko sa veľmi rýchlo dopustia priestupku práve tým, že nesplnia oprávnenú požiadavku na predloženie dokumentov a strpenie kontroly, ktorá nemá s politikou nič spoločné.

Stretávame sa s polemikou o oprávneniach stráže prírody najmä pri preukazovaní totožnosti, pričom osoby odmietajú hodnoverne preukázať totožnosť predložením dokladu totožnosti, no takáto osoba, ak je podozrivá čo len zo spáchania priestupku, hoc aj ústne vyhlási, že je vlastník pozemku, bude odovzdaná Policajnému zboru na stotožnenie a až následne s ňou budú dokončené potrebné úkony. To znamená, že sa kontrola môže natiahnuť na niekoľko hodín a je to úplne zbytočné. Preto je potrebné, aj prostredníctvom médií, informovať o stráži prírody a jej oprávneniach, aby sa takýmto, pre obe strany nepríjemným situáciám, predchádzalo

AKO ČLOVEK SPOZNÁ STRÁŽCU V TERÉNE? (odpovedá Branislav Píši)

Člen stráže prírody musí byť označený odznakom stráže prírody, zákon neprikazuje pri výkone funkcie použitie rovnošaty, i keď sa použitie označeného odevu preferuje, aby bol strážca jednoznačne identifikovaný na prvý pohľad. V každom prípade sa v teréne pohybujú strážcovia bežne aj v civilnom odeve, najmä ak sú v území primárne za účelom sledovania diania, nie na výkon kontroly, preto je dôležité, aby verejnosť nemala pochybnosti o príslušnosti k stráži prírody len preto, že strážca nie je v rovnošate, ak sa strážca preukáže ústnym vyhlásením „stráž prírody“ a odznakom stráže prírody. Strážca je na požiadanie povinný ukázať prednú stranu preukazu, na ktorom je aj fotografia. Strážca nemusí prezradiť svoje meno ani priezvisko, jeho identifikátor je číslo odznaku resp. preukazu.

ČO SÚ NAJČASTEJŠIE PRIESTUPKY, KTORÉ RIEŠI STRÁŽ PRÍRODY? (odpovedá Branislav Píši)

V rámci obmedzení je potrebné rozlišovať územnú ochranu, teda na určitom mieste v priestore platí určitý stupeň ochrany, od ktorého sa odvíja režim v tomto území, čo je zakázané a na čo sa vyžaduje súhlas. Rozoznávame 5 stupňov, pričom piaty stupeň je najprísnejšie chránený. Druhým typom ochrany je všeobecná ochrana prírody, ktorá platí nezávisle od územia, to sa týka najmä ochrany drevín rastúcich mimo lesné pozemky, ochranu mokradí, biotopov, chránených živočíchoch a podobne.

Vzhľadom k tomu, že už od druhého stupňa ochrany platí zákaz jazdenia a státia motorových vozidiel v extraviláne obcí, okrem miestnych komunikácií a ciest, za ktoré nie sú považované účelové komunikácie – čo sú rôzne lesné a poľné cesty, najčastejším nezákonným konaním sú vjazdy motorových vozidiel na takéto cesty a aj mimo nich priamo po teréne. Takéto konanie za určitých okolností spĺňa aj definíciu trestného činu, preto je potrebné, aby vodiči vozidiel vchádzali len na cesty, o ktorých sú presvedčení, že sú určené na bežnú premávku. Nie je pravidlom, že na každej takejto ceste je aj doplnkové dopravné značenie, ktoré by na tento zákaz vjazdu poukazovalo a v súčasnosti s výstavbou rôznych eurofondových protipožiarnych asfaltových ciest nemusí byť ani z povrchu vozovky zrejmé, že sa jedná o účelovú komunikáciu a je potrebné si pred vjazdom overiť napríklad typ cesty, buď na katastri, alebo na mapách, kde je uvedený druh cesty, najmä ak sa vzďaľujeme od obce a v okolí je len les alebo lúky.

Ďalej sa v teréne stretávame vo vzťahu k územnej ochrane s pohybom mimo turistických chodníkov v národných parkoch a prírodných rezerváciách s vyššími stupňami ochrany, či už pešo alebo na bicykloch, porušovaním návštevných poriadkov, bivakovaním, zakladaním ohňa; v zimnom období so snežnými skútrami a skialpinizmom v zakázaných oblastiach.

Rozsah zakázaných činností sa taktiež na prvý pohľad môže zdať veľmi dlhý, no treba zdôrazniť, že väčšina činností je zakázaná len v konkrétne vládou dávno vyhlásených územiach, ktoré sú vyčlenené na zachovanie konkrétneho typu prírodného prostredia a aj logicky sa dá uvažovať, že ak je nejaké prostredie ohrozené, častokrát je to aj tým, že je citlivé na ľudské zásahy. Sú rôzne druhy živočíchov, ktoré v prostredí bežný turista ani nevníma, no svojim pohybom a činnosťou ich priamo poškodzuje.

Taktiež je povedomie o chránených rastlinách na Slovensku stále na nízkej úrovni a nie je výnimočné, že sa turista rozhodne ísť za najkrajšou fotografiou pre sociálnu sieť cez skupinu chránených rastlín, ktoré pošliape a spôsobí tým škodu, ktorá je nezvrátiteľná. V poslednom období sa s nárastom ciest energií zvýšil aj počet krádeží dreva a nelegálnych výrubov, v tomto smere sa konajú námatkové kontroly spoločne aj s Policajným zborom, keďže krádež ako taká nie je v kompetencii stráže prírody.

STRETÁVATE SA AJ S ODPOROM PRI KONTROLÁCH? (odpovedá Matej Deckár)

Najčastejší problém s pochopením obmedzení a zákazov paradoxne registrujeme od vlastníkov pozemkov, ktorí pritom majú na niektoré zakázané činnosti, ktoré sú hlavným predmetom kontrol, výnimku automaticky zo zákona. Často sa stretávame s argumentáciou, že ochranári obmedzujú vlastnícke práva s odvolávaním sa na Ústavu SR, ale aj v tej je uvedené aj to, že vlastníctvo zaväzuje a že toto nemôže nad mieru ustanovenú zákonom poškodzovať okrem iného prírodu a životné prostredie. Stráž prírody je niekedy mylne spájaná s aktivistami z mimovládnych organizácií alebo naopak s orgánmi, ktoré rozhodujú o obmedzení práv alebo vyhlásení chránených území, pričom na toto strážcovia nemajú vplyv a tieto rozhodnutia musia rešpektovať a kontrolovať ich dodržiavanie.

Okrem toho strážcovia počas kontrol neraz odhalia aj iné trestné činy – vodičov pod vplyvom alkoholu alebo drog, odcudzené vozidlá ponechané v lese, preto sa často dostávajú do nebezpečných situácií a musia byť pripravení ich zvládnuť a niekedy aj prekonať odpor páchateľov.

Článok 20 Ústavy SR:

„Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“

NEMAJÚ OBČANIA POCIT, ŽE SÚ V RÁMCI ZINTENZÍVNENIA KONTROL VYTLÁČANÍ Z PRÍRODY? (odpovedá Branislav Píši)

Cieľom stráže prírody nie je v žiadnom prípade vytlačenie ľudí z prírody, práve naopak, cieľom kontrol je ale zvýšenie opatrnosti pri pohybe v prírode s uvedomovaním si, že to, za čím dnes chodíme do prírody, sa tu už pre ďalšie generácie nemusí vôbec zachovať, to je tá často spomínaná biodiverzita, príroda je komplexný celok a pri narušení rovnováhy sa to prejavuje spôsobom, ktorý zasahuje celú spoločnosť.

Je pravdou, že aktivity stráže prírody sa zintenzívnili až v posledných 2 rokoch, avšak reaguje tak najmä na spoločenskú objednávku a na trend zhoršovania sa situácie v prírode. Čiastočne to súvisí s koronakrízou, kedy vznikol fenomén „prvoturistov“, ktorí sa prvýkrát rozhodli ísť do prírody, lebo to bolo jedno z mála dovolených miest, kým predtým o to nemali záujem a podľa toho sa aj správali – nepoznali značenia a pohybovali sa všade, nepoznali územie, tak skúšali sa priblížiť čo najviac k cieľu motorovým vozidlom, chodili po lese s hlasnou hudbou a podobne a to je len zopár príkladov. Viac turistov znamená viac odpadkov, ktoré nie vždy skončia na určenom mieste, to priláka niektoré živočíchy bližšie k chodníkom, všetko so všetkým súvisí.

KOĽKO PRIESTUPKOV ROČNE ODHALIA STRÁŽCOVIA? (odpovedá Branislav Píši)

Za rok 2021 bolo členmi stráže prírody zistených viac ako 1200 priestupkov alebo iných správnych deliktov a trestných činov, z čoho v blokovom konaní bolo prejednaných 480 priestupkov za celkovú sumu zhruba 17 tisíc EUR, viac ako sto priestupkov bolo postúpených na správne konanie. Za väčšinu priestupkov na úseku ochrany prírody zákon zakazuje napomenutie ako riešenie, keďže za ne hrozí prepadnutie veci.

ČO JE APLIKÁCIA STRÁŽ PRÍRODY? (odpovedá Matej Deckár)

Aplikácia pre stráž prírody reflektuje potrebu informácií v teréne a zároveň je jej cieľom organizácia kontrol, plánovanie a transparentné evidovanie činnosti jednotlivých členov stráže prírody navonok aj dovnútra. Nie je tajomstvom, že v minulosti bol inštitút stráže prírody zneužívaný na legalizáciu rôznych koníčkov – či už jazdenia na štvorkolke, alebo fotografovanie prírody, kedy sa člen stráže prírody vedel dodatočne vyhovoriť, že sa nachádzal v území za účelom kontroly. V súčasnosti sa aplikácia úspešne využíva na území 4 správ chránených krajinných oblastí a 2 národných parkoch, kde sa potvrdilo zefektívnenie procesov a sprehľadnenie činnosti stráže prírody.

Z pohľadu informačnej podpory aplikácia umožňuje overiť kontrolovanú osobu, resp. aj motorové vozidlo priamo v teréne, rovnako zaevidovanie priestupku online bez potreby zápisu osobných údajov osôb do papierových formulárov. Taktiež sa eliminuje možnosť, že recidivista by bol riešený za skutok, akoby sa ho dopustil prvýkrát.

Veľkou výhodou je umožnenie inštitútu pokuty nezaplatenej na mieste, kedy je osobe, ktorá síce chce vyriešiť priestupok na mieste a zaplatiť blokovú pokutu, no nemá hotovosť, vygenerovaný QR kód a e-mail s platobnými údajmi, podľa ktorých uhradí v stanovenej lehote pokutu na účet v štátnej pokladnici, namiesto správneho konania, ktoré by zbytočne zaťažilo systém.

V súčasnosti je aj v zmysle nedávno predstavenej Koncepcie boja proti environmentálnej protiprávnej činnosti aplikácia transformovaná pod Slovenskú inšpekciu životného prostredia, kde ja ako zamestnanec vediem pracovnú skupinu na implementáciu koncepčných požiadaviek do procesnej a aplikačnej úrovne, keďže SIŽP je akýmsi základným orgánom dohľadu na úseku ochrany životného prostredia a synergia medzi strážou prírody a SIŽP môže priniesť zefektívnenie výkonu štátneho dozoru.

Z pohľadu budúceho využitia je teda aplikácia nosným prostriedkom pri výkone činnosti a posúva stráž prírody, aj keď s miernym meškaním, do 21. storočia.

AKÉ PLÁNY MÁTE DO BUDÚCNA? (odpovedá Matej Deckár)

Momentálne sme začali rokovať aj s Prezídiom Policajného zboru SR o rozšírení a napojení na niektoré ďalšie registre v správe Ministerstva vnútra, ktoré môžu zjednodušiť výkon stráže prírody a odbremeniť Policajný zbor pri poskytovaní súčinnosti fyzickým príjazdom hliadky na miesto skutku v prípade stotožňovania osôb bez dokladov, prípadne overovaní, či kontrolovaná osoba alebo vozidlo nie je v pátraní a podobne. Všetky tieto dáta sú buď verejné, alebo ich poskytnutie stráži prírody alebo správnemu orgánu vyplýva zo zákona, akurát v nemáme technické riešenie a výmena dnes prebieha osobne alebo poštou.

Samozrejme po plnej prevádzke interných funkcií máme na mysli aj spôsoby, ako verejnosti sprístupniť niektoré informácie a podobne.

O činnosti strážcov sme diskutovali aj v relácie Analýzy a Diskusie RTVS. Reláciu si môžete pozrieť preklikom na obrázok: