ConnectGREEN
INTERREG – DANUBE TRANSNATIONAL PROGRAMME
ConnectGREEN – Obnova a manažment biokoridorov v horských regiónoch povodia Dunaj
Restoring and managing ecological corridors in mountains as the green infrastructure in the Danube basin
| Akronym projektu: | ConnectGREEN |
| Číslo registrácie: | DTP2-072-2.3-ConnectGREEN |
| Číslo projektu ŠOP SR: | 242 22 |
| Priorita: | PrPA2 – Environmentálne a kultúrne zodpovedný Dunajský región |
| SO2.3 Posilnenie obnovy a manažmentu ekologických koridorov | |
| Obdobie trvania projektu: | 01. 06. 2018 – 31. 05. 2021 (36 mesiacov) |
| Rozpočet projektu: | 2 462 923,53 Eur |
| Rozpočet ŠOP SR: | 243 417,50 Eur |
| Vedúci partner: | WWF Dunajsko-karpatský program Rumunsko |
| Projektoví partneri (ERDF) | |
Rakúsko:
|
|
Česká republika:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Slovensko:
|
|
| IPA partner | |
Srbsko:
|
|
| Asociovaní strategický partneri | |
Česká republika:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Srbsko:
|
|
Slovenská republika:
|
|
Ukrajina:
|
|
Rakúsko:
|
|
Francúzsko:
|
|
Čierna Hora:
|
|
Dunajsko-karpatský región je jedným z posledných európskych útočísk pre chránené druhy veľkých šeliem (vlk dravý, rys ostrovid, medveď hnedý), ktoré sú chránené smernicou o biotopoch. Neustála snaha o trvalý ekonomický rast v Dunajsko-karpatskom regióne ide ruka v ruke s rozvojom infraštruktúry a urbanizáciou krajiny. Tým mnohokrát dochádza k vytváraniu bariér v biotopoch a migračných koridoroch veľkých šeliem, čoho následkom je stále vyššia fragmentácia pôvodných habitatov veľkých šeliem.
Nástroje územného plánovania sú nie vždy dostatočne efektívne využité tak, aby zabezpečili minimalizáciu konfliktov medzi rozvojom infraštruktúry a ochranou prírody. Rovnako právne záväzný mechanizmus zohľadňujúci požiadavky funkčnosti koridorov je zavedený len v niektorých karpatských krajinách a je nedostatočne implementovaný hlavne z dôvodu chýbajúcich spoľahlivých údajov. Vzhľadom na fakt, že živočíchy „nepoznajú“ štátne hranice a bežne migrujú resp. prekračujú hranice pri hľadaní potravy a počas obdobia párenia, je téma zachovania priechodnosti krajiny otázkou medzinárodnej spolupráce.
Projekt je primárne zameraný na veľké predátory ako dáždnikové druhy, na základe ktorých vieme povedať viac o stave životného prostredia (tzv. bioindikátory), ktoré zastrešujú ochranu celých zložitých ekosystémov.
Zabezpečenie harmonizácie prístupov hospodárskeho rozvoja, územného plánovania a ochrany prírody je možné prekonať integráciou obidvoch perspektív do plánovania infraštruktúry v Karpatskom regióne a aktívnym zapojením rôznych zainteresovaných strán do hľadania riešení z nízkym vplyvom na životné prostredie.
Dlhodobé riešenia pre voľne žijúce živočíchy
Hlavným cieľom projektu je zachovať resp. zlepšiť ekologickú konektivitu medzi prírodnými biotopmi, najmä medzi lokalitami Natura 2000 a ostatnými chránenými územiami medzinárodného významu v karpatskom regióne (Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko a Ukrajina).
Špecifické ciele projektu:
- Vypracovanie inovatívnych riešení a usmernení na identifikáciu biokoridorov a konektivity biotopov harmonizovane v celom karpatskom bioregióne s cieľom zabezpečiť dlhodobý cezhraničný pohyb voľne žijúcich zvierat, súvisiace ekosystémové služby a vysokú úroveň biodiverzity v regióne
- Zapojenie manažérov chránených území a území Natura 2000, ochrancov prírody, územných plánovačov a ďalších kľúčových zainteresovaných strán do integrovaného systému na posilnenie vedeckých kapacít pre identifikáciu a manažment biokoridorov.
- Zosúladenie ochrany prírody, územného plánovania a rozvoja v biokoridoroch chránených území a na lokalitách Natura 2000 prostredníctvom identifikácie a implementácie strategických usmernení, nástrojov a postupov.
Projektová webstránka: http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/connectgreen
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.