ConnectGREEN
INTERREG – DANUBE TRANSNATIONAL PROGRAMME
ConnectGREEN – Obnova a manažment biokoridorov v horských regiónoch povodia Dunaj
Restoring and managing ecological corridors in mountains as the green infrastructure in the Danube basin
| Akronym projektu: | ConnectGREEN |
| Číslo registrácie: | DTP2-072-2.3-ConnectGREEN |
| Číslo projektu ŠOP SR: | 242 22 |
| Priorita: | PrPA2 – Environmentálne a kultúrne zodpovedný Dunajský región |
| SO2.3 Posilnenie obnovy a manažmentu ekologických koridorov | |
| Obdobie trvania projektu: | 01. 06. 2018 – 31. 05. 2021 (36 mesiacov) |
| Rozpočet projektu: | 2 462 923,53 Eur |
| Rozpočet ŠOP SR: | 243 417,50 Eur |
| Vedúci partner: | WWF Dunajsko-karpatský program Rumunsko |
| Projektoví partneri (ERDF) | |
Rakúsko:
|
|
Česká republika:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Slovensko:
|
|
| IPA partner | |
Srbsko:
|
|
| Asociovaní strategický partneri | |
Česká republika:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Srbsko:
|
|
Slovenská republika:
|
|
Ukrajina:
|
|
Rakúsko:
|
|
Francúzsko:
|
|
Čierna Hora:
|
|
Dunajsko-karpatský región je jedným z posledných európskych útočísk pre chránené druhy veľkých šeliem (vlk dravý, rys ostrovid, medveď hnedý), ktoré sú chránené smernicou o biotopoch. Neustála snaha o trvalý ekonomický rast v Dunajsko-karpatskom regióne ide ruka v ruke s rozvojom infraštruktúry a urbanizáciou krajiny. Tým mnohokrát dochádza k vytváraniu bariér v biotopoch a migračných koridoroch veľkých šeliem, čoho následkom je stále vyššia fragmentácia pôvodných habitatov veľkých šeliem.
Nástroje územného plánovania sú nie vždy dostatočne efektívne využité tak, aby zabezpečili minimalizáciu konfliktov medzi rozvojom infraštruktúry a ochranou prírody. Rovnako právne záväzný mechanizmus zohľadňujúci požiadavky funkčnosti koridorov je zavedený len v niektorých karpatských krajinách a je nedostatočne implementovaný hlavne z dôvodu chýbajúcich spoľahlivých údajov. Vzhľadom na fakt, že živočíchy „nepoznajú“ štátne hranice a bežne migrujú resp. prekračujú hranice pri hľadaní potravy a počas obdobia párenia, je téma zachovania priechodnosti krajiny otázkou medzinárodnej spolupráce.
Projekt je primárne zameraný na veľké predátory ako dáždnikové druhy, na základe ktorých vieme povedať viac o stave životného prostredia (tzv. bioindikátory), ktoré zastrešujú ochranu celých zložitých ekosystémov.
Zabezpečenie harmonizácie prístupov hospodárskeho rozvoja, územného plánovania a ochrany prírody je možné prekonať integráciou obidvoch perspektív do plánovania infraštruktúry v Karpatskom regióne a aktívnym zapojením rôznych zainteresovaných strán do hľadania riešení z nízkym vplyvom na životné prostredie.
Dlhodobé riešenia pre voľne žijúce živočíchy
Hlavným cieľom projektu je zachovať resp. zlepšiť ekologickú konektivitu medzi prírodnými biotopmi, najmä medzi lokalitami Natura 2000 a ostatnými chránenými územiami medzinárodného významu v karpatskom regióne (Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko a Ukrajina).
Špecifické ciele projektu:
- Vypracovanie inovatívnych riešení a usmernení na identifikáciu biokoridorov a konektivity biotopov harmonizovane v celom karpatskom bioregióne s cieľom zabezpečiť dlhodobý cezhraničný pohyb voľne žijúcich zvierat, súvisiace ekosystémové služby a vysokú úroveň biodiverzity v regióne
- Zapojenie manažérov chránených území a území Natura 2000, ochrancov prírody, územných plánovačov a ďalších kľúčových zainteresovaných strán do integrovaného systému na posilnenie vedeckých kapacít pre identifikáciu a manažment biokoridorov.
- Zosúladenie ochrany prírody, územného plánovania a rozvoja v biokoridoroch chránených území a na lokalitách Natura 2000 prostredníctvom identifikácie a implementácie strategických usmernení, nástrojov a postupov.
Projektová webstránka: http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/connectgreen
April
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.