INTERREG – DANUBE TRANSNATIONAL PROGRAMME
ConnectGREEN – Obnova a manažment biokoridorov v horských regiónoch povodia Dunaj
Restoring and managing ecological corridors in mountains as the green infrastructure in the Danube basin
Akronym projektu: | ConnectGREEN |
Číslo registrácie: | DTP2-072-2.3-ConnectGREEN |
Číslo projektu ŠOP SR: | 242 22 |
Priorita: | PrPA2 – Environmentálne a kultúrne zodpovedný Dunajský región |
SO2.3 Posilnenie obnovy a manažmentu ekologických koridorov | |
Obdobie trvania projektu: | 01. 06. 2018 – 31. 05. 2021 (36 mesiacov) |
Rozpočet projektu: | 2 462 923,53 Eur |
Rozpočet ŠOP SR: | 243 417,50 Eur |
Vedúci partner: | WWF Dunajsko-karpatský program Rumunsko |
Projektoví partneri (ERDF) | |
Rakúsko:
|
|
Česká republika:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Slovensko:
|
|
IPA partner | |
Srbsko:
|
|
Asociovaní strategický partneri | |
Česká republika:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Srbsko:
|
|
Slovenská republika:
|
|
Ukrajina:
|
|
Rakúsko:
|
|
Francúzsko:
|
|
Čierna Hora:
|
Dunajsko-karpatský región je jedným z posledných európskych útočísk pre chránené druhy veľkých šeliem (vlk dravý, rys ostrovid, medveď hnedý), ktoré sú chránené smernicou o biotopoch. Neustála snaha o trvalý ekonomický rast v Dunajsko-karpatskom regióne ide ruka v ruke s rozvojom infraštruktúry a urbanizáciou krajiny. Tým mnohokrát dochádza k vytváraniu bariér v biotopoch a migračných koridoroch veľkých šeliem, čoho následkom je stále vyššia fragmentácia pôvodných habitatov veľkých šeliem.
Nástroje územného plánovania sú nie vždy dostatočne efektívne využité tak, aby zabezpečili minimalizáciu konfliktov medzi rozvojom infraštruktúry a ochranou prírody. Rovnako právne záväzný mechanizmus zohľadňujúci požiadavky funkčnosti koridorov je zavedený len v niektorých karpatských krajinách a je nedostatočne implementovaný hlavne z dôvodu chýbajúcich spoľahlivých údajov. Vzhľadom na fakt, že živočíchy „nepoznajú“ štátne hranice a bežne migrujú resp. prekračujú hranice pri hľadaní potravy a počas obdobia párenia, je téma zachovania priechodnosti krajiny otázkou medzinárodnej spolupráce.
Projekt je primárne zameraný na veľké predátory ako dáždnikové druhy, na základe ktorých vieme povedať viac o stave životného prostredia (tzv. bioindikátory), ktoré zastrešujú ochranu celých zložitých ekosystémov.
Zabezpečenie harmonizácie prístupov hospodárskeho rozvoja, územného plánovania a ochrany prírody je možné prekonať integráciou obidvoch perspektív do plánovania infraštruktúry v Karpatskom regióne a aktívnym zapojením rôznych zainteresovaných strán do hľadania riešení z nízkym vplyvom na životné prostredie.
Dlhodobé riešenia pre voľne žijúce živočíchy
Hlavným cieľom projektu je zachovať resp. zlepšiť ekologickú konektivitu medzi prírodnými biotopmi, najmä medzi lokalitami Natura 2000 a ostatnými chránenými územiami medzinárodného významu v karpatskom regióne (Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko a Ukrajina).
Špecifické ciele projektu:
Projektová webstránka: http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/connectgreen
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.