INTERREG – DANUBE TRANSNATIONAL PROGRAMME
ConnectGREEN – Obnova a manažment biokoridorov v horských regiónoch povodia Dunaj
Restoring and managing ecological corridors in mountains as the green infrastructure in the Danube basin
Akronym projektu: | ConnectGREEN |
Číslo registrácie: | DTP2-072-2.3-ConnectGREEN |
Číslo projektu ŠOP SR: | 242 22 |
Priorita: | PrPA2 – Environmentálne a kultúrne zodpovedný Dunajský región |
SO2.3 Posilnenie obnovy a manažmentu ekologických koridorov | |
Obdobie trvania projektu: | 01. 06. 2018 – 31. 05. 2021 (36 mesiacov) |
Rozpočet projektu: | 2 462 923,53 Eur |
Rozpočet ŠOP SR: | 243 417,50 Eur |
Vedúci partner: | WWF Dunajsko-karpatský program Rumunsko |
Projektoví partneri (ERDF) | |
Rakúsko:
|
|
Česká republika:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Slovensko:
|
|
IPA partner | |
Srbsko:
|
|
Asociovaní strategický partneri | |
Česká republika:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Srbsko:
|
|
Slovenská republika:
|
|
Ukrajina:
|
|
Rakúsko:
|
|
Francúzsko:
|
|
Čierna Hora:
|
Dunajsko-karpatský región je jedným z posledných európskych útočísk pre chránené druhy veľkých šeliem (vlk dravý, rys ostrovid, medveď hnedý), ktoré sú chránené smernicou o biotopoch. Neustála snaha o trvalý ekonomický rast v Dunajsko-karpatskom regióne ide ruka v ruke s rozvojom infraštruktúry a urbanizáciou krajiny. Tým mnohokrát dochádza k vytváraniu bariér v biotopoch a migračných koridoroch veľkých šeliem, čoho následkom je stále vyššia fragmentácia pôvodných habitatov veľkých šeliem.
Nástroje územného plánovania sú nie vždy dostatočne efektívne využité tak, aby zabezpečili minimalizáciu konfliktov medzi rozvojom infraštruktúry a ochranou prírody. Rovnako právne záväzný mechanizmus zohľadňujúci požiadavky funkčnosti koridorov je zavedený len v niektorých karpatských krajinách a je nedostatočne implementovaný hlavne z dôvodu chýbajúcich spoľahlivých údajov. Vzhľadom na fakt, že živočíchy „nepoznajú“ štátne hranice a bežne migrujú resp. prekračujú hranice pri hľadaní potravy a počas obdobia párenia, je téma zachovania priechodnosti krajiny otázkou medzinárodnej spolupráce.
Projekt je primárne zameraný na veľké predátory ako dáždnikové druhy, na základe ktorých vieme povedať viac o stave životného prostredia (tzv. bioindikátory), ktoré zastrešujú ochranu celých zložitých ekosystémov.
Zabezpečenie harmonizácie prístupov hospodárskeho rozvoja, územného plánovania a ochrany prírody je možné prekonať integráciou obidvoch perspektív do plánovania infraštruktúry v Karpatskom regióne a aktívnym zapojením rôznych zainteresovaných strán do hľadania riešení z nízkym vplyvom na životné prostredie.
Dlhodobé riešenia pre voľne žijúce živočíchy
Hlavným cieľom projektu je zachovať resp. zlepšiť ekologickú konektivitu medzi prírodnými biotopmi, najmä medzi lokalitami Natura 2000 a ostatnými chránenými územiami medzinárodného významu v karpatskom regióne (Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko a Ukrajina).
Špecifické ciele projektu:
Projektová webstránka: http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/connectgreen
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.