INTERREG – DANUBE TRANSNATIONAL PROGRAMME
DaRe to Connect - Podpora ekologickej konektivity v Dunajskom regióne prostredníctvom prepojenia území Natura 2000 pozdĺž Zeleného pásu (Green Belt)
Acronym:
|
D2C
|
Číslo registrácie:
|
DTP2-007-2.3-D2C
|
Číslo projektu ŠOP SR:
|
242 21
|
Priorita:
|
PrPA2 – Environmentálne a kultúrne zodpovedný Dunajský región
|
|
SO2.3 Posilnenie obnovy a manažmentu ekologických koridorov
|
Obdobie trvania projektu:
|
01. 06. 2018 – 31. 05. 2021 (36 mesiacov)
|
Rozpočet projektu:
|
2 086 654,10 Eur
|
Rozpočet ŠOP SR:
|
144 000,00 Eur
|
Vedúci partner: | Bavarian branch of BUND, Friends of the Earth Germany, BUND Project Office Green Belt (Nemecko) |
Projektoví partneri (ERDF) | |
Česká republika:
|
|
Rakúsko:
|
|
Maďarsko:
|
|
Chorvátsko:
|
|
Rumunsko:
|
|
Slovensko:
|
|
IPA partner
|
|
Srbsko:
|
|
Asociovaní partneri |
|
Nemecko:
|
|
Česko:
|
|
Bulharsko:
|
|
Slovinsko:
|
|
Chorvátsko:
|
|
Maďarsko:
|
|
Rakúsko:
|
Stručný opis projektu:
Európsky zelený pás je horúcim bodom biodiverzity a tvorí rôznorodú mozaiku prírodnej a kultúrnej krajiny pozdĺž bývalej železnej opony, ktorá pozostáva z desiatich krajín pozdĺž oblasti DTB. Okrem toho ponúka širokú škálu rôznych ekosystémových služieb, medzi inými aj povodňami a ochranou klímy v dôsledku častého výskytu prírodných záplav, riečnych systémov, mokradí a rašelinových komplexov. Ako živá spomienková krajina má mimoriadnu hodnotu ako prírodné a kultúrne dedičstvo, ktoré ponúka jedinečné možnosti pre rekreáciu a environmentálne a historické vzdelávanie.
Vzhľadom na bývalú odľahlosť krajiny pozdĺž železnej opony počas obdobia studenej vojny sa zachovala a rozvíjala cenná príroda, ktorá je dnes čiastočne chránená v rámci siete Natura 2000 a iným ochranným štatútom. To môže slúžiť ako základ paneurópskej ekologickej siete. Intenzívne / priemyselné poľnohospodárske využitie, ako aj veľké priemyselné projekty, ako sú priehrady a diaľnice, vyvíjajú veľký tlak. Hoci významná časť zeleného pásma v podunajskej oblasti už získala právnu ochranu, stále existuje naliehavá potreba ďalej rozvíjať ekologickú konektivitu medzi oblasťami Natura 2000, aby sa zachovala a ďalej zlepšovala všeobecná ekologická kvalita.
Preto je potrebná lepšia koordinácia priestorových záujmov a strategický rozvoj v oblasti ekologických sietí, aby sa tieto výzvy zvládli. V nadnárodnom programe Dunaja (DTB) sa plánuje investovanie do udržiavania ekologických koridorov nadnárodného významu. Tento zásah je priamo prepojený s udržiavaním a podporou dodávok ekosystémových služieb zo strany Zelenej infraštruktúry EÚ (GI). Projekty prispievajú zlepšením strategických rámcov a vypracovaním konkrétnych riešení na zlepšenie siete zelenej infraštruktúry.
Projekt bude priamo zodpovedať uvedeným potrebám a výzvam, ako aj programovým cieľom stanoveným tým, že prispeje k rozvoju zeleného pásu ako základnej časti zelenej infraštruktúry EÚ v podunajskej oblasti, ktorá zachováva a rozširuje ekosystémy a ich poskytované služby. Nadnárodné ekologické koridory, ako je napríklad zelený pás, slúžia na zníženie roztrieštenosti a zlepšenie prepojenosti a biodiverzity, a teda aj celého ekologického stavu podunajskej oblasti. Projekt identifikuje rozdiely medzi územím Natura 2000 a ekologicko-priestorové rozdiely a vypracuje konkrétne návrhy pre budúci rozvoj ekologických koridorov na miestnej, regionálnej a nadnárodnej úrovni. Návrhy budú prerokované s ďalšími priestorovými aktérmi av prípade potreby budú upravené. Konečné návrhy sa začlenia do nadnárodnej strategickej vízie budúceho rozvoja zeleného pásu v podunajskej oblasti. Lepšie prepojená nadnárodná zelená infraštruktúra prispeje k lepšiemu poskytovaniu a poskytovaniu dôležitých ekologických služieb.
Ciele projektu
Hlavným cieľom projektu je implementácia EU Strategy for the Danube Region (EUSDR) ďalším rozvojom Zeleného pásu ako hlavnej osi GI EÚ (ako súčasť budúcich TEN-G) s cieľom zachovať a posilniť ekosystémy a ich služby. To sa dosiahne vytvorením lepšej ekologickej konektivity pozdĺž Zeleného pásu prostredníctvom určenia ekologických koridorov medzi existujúcimi oblasťami sústavy Natura 2000 a inými chránenými oblasťami. Okrem toho je ďalším dôležitým hlavným cieľom projektu zlepšenie kapacít verejných orgánov a správnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti. Zvyšovanie spôsobilostí na koordináciu a integráciu ich činností je kľúčovou výsadou, ktorá umožňuje zosúladené nadnárodné akcie vedúce k zlepšeniu ekologickej konektivity oblastí Natura 2000.
Konkrétnym cieľom 1 je zlepšiť poskytovanie ekologickej konektivity a ekosystémových služieb (ESS) prostredníctvom podrobných ekologických a priestorových analýz (pripojenie na základe GIS a analýzy medzery) a zdôrazniť význam zeleného pásu pre implementáciu GI a TEN-G EÚ. Úprava a záverečná diskusia potenciálnych koridorov s viacúrovňovými zainteresovanými stranami vedú k konkrétnemu určeniu realizovateľných ekologických koridorov pozdĺž Zeleného pásu tak na úrovni pilotného regiónu, ako aj na nadnárodnej resp. makroregionálnej úrovni. Vykonaná analýza tiež podporuje ďalší rozvoj a ochranu poskytovaných EŠS; ESS sú dôležitými faktormi regionálneho rozvoja pre tie menej rozvinuté hraničné regióny. Špecifický cieľ sa dosiahne politickým schválením nadnárodnej strategickej vízie pre lepšiu prepojenosť chránených oblastí pozdĺž Zeleného pásu ("Zelený pás v podunajskej oblasti 2030").
Konkrétnym cieľom 2 sú politické hlavné miestne najlepšie postupy prostredníctvom pilotných akcií podporujúcich vytvorenie ekologických koridorov medzi lokalitami Natura 2000 a inými lokalitami ekologického významu, ale s odlišným ochranným štatútom. Pilotné akcie poskytnú odporúčania ako vstup do strategickej vízie. Okrem toho pilotné akcie budú mať súdržný charakter a všetky sa skončia konkrétnymi koncepciami miestnej alebo regionálnej konektivity do konca trvania projektu a neskôr s rozvojovými cieľmi, opismi zúčastnených strán a možnými schémami financovania.
Konkrétnym cieľom 3 je podporovať partnerstvá medzi rôznymi odvetviami a viacerými sektormi, ktoré vedú k vytváraniu aliancií, ktoré združujú verejných a súkromných aktérov pozdĺž Zeleného pásu a ktoré sa zameriavajú na zachovanie ekologických koridorov a ich prírodných hodnôt a služieb. Tieto partnerstvá poskytujú trvalé štruktúry spolupráce, ktoré dokazujú pridanú hodnotu zosúladených a inkluzívnych prístupov a ktoré slúžia ako vzor pre ostatné časti Zeleného pásu a iných existujúcich a budúcich rozsiahlych ekologických sietí.
Projektová webstránka: http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/d2c/
7.12. Objavenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne (1954) - jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
11.12. Vyhlásenie trilaterálnej SK-PL-UA biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1998) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
18.12. Vyhlásenie Tatranského národného parku (1948) - Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) zákonom č. 11/1948 zo dňa 18. decembra 1948 zriadili Tatranský národný park (TANAP). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1949.
28.12. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (1973) s cieľom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam. V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.