Program: Interreg Slovenská republika - Maďarsko 2014 – 2020
Názov projektu SK: Rozvoj liečebného turizmu v jaskyniach svetového dedičstva Aggtelekského a Slovenského krasu
Názov projektu AJ: Medical/wellness tourism development in the world heritage caves of the Aggtelek and Slovak Karst
Akronym projektu: Aggtelek – Domica curative cave
Číslo projektu: SKHU/1601/1.1/035
Začiatok realizácie projektu: 1.11.2017
Koniec realizácie projektu: 31.07.2021
Rozpočet projektu ŠOP SR: 312 574,00 Eur
Celkový rozpočet projektu: 1 616 098,40 Eur
Vedúci prijímateľ: Národný park Aggtelek
Partner projektu: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Opis projektu:
Útvary Aggteleckého a Slovenského krasu sú medzinárodného významu vďaka svojej rozmanitosti útvarov. Cezhraničný jaskynný systém, ktorý disponuje vybudovanými vstupmi na oboch stranách hranice prijme každoročne viac ako 200 000 návštevníkov.
Rozvojové aktivity boli zamerané na 3 jaskyne jaskynného systému Baradla - Domica.
Liečebný účinok vzduchu jaskyne Béke pri obci Jósvafő sa prejavil skoro, v roku 1969 sa oficiálne stala jaskyňa 1. terapeutickou jaskyňou v Maďarsku. V súčasnosti je certifikácia jaskyne už neplatná (20-ročné obdobie) a vzhľadom na stav systému chodieb a následkom rôznych procesov už nie je aktívne využívaná.
Jaskyňa Baradla je jaskyňou s najdlhšou históriou skúmania a návštevnosti na území Maďarska. Odborníci skúmajúci túto jaskyňu už dávno spozorovali, že špeciálna klíma jaskyne disponuje liečebnými účinkami, a to vďaka hygienickému a mikrobiologické stavu tunajšej atmosféry, no doteraz jaskyňa neprešla certifikáciou.
V jaskyni Domica disponujúcej významnými geomorfologickými hodnotami došlo v roku 2010 k spusteniu aktivít zameraných na vytvorenie priestorov pre klimatickú terapiu v spodnej časti šachty Demek-lápa, avšak tieto priestory doposiaľ neboli dokončené.
Tento jaskynný systém je možné považovať aj v súčasnosti za atrakciu prevádzkovanú oboma krajinami spoločne, pričom prevádzka na účely terapie si vyžaduje ešte bližšiu súčinnosť orgánov zameraných na ochranu prírody.
Účelom projektu bolo vykonanie skúšok predpísaných pre účely certifikácie jaskýň cezhraničného jaskynného systému Aggteleckého a Slovenského krasu a získanie certifikátu liečebnej jaskyne.
Na slovenskej strane boli v rámci projektu z vykonané nasledovné práce:
TA3.COM - Ochranári otvorili vyhliadkové veže na pozorovanie vzácnych vtákov
RTVS.SK - Správy RTVS - V Domici začnú skúšať speleoterapiu
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/202130
ROŽNAVA.DNES24.SK - V Domici a Baradle objavili speleológovia vyše pol kilometra nových priestorov
ROŽNAVA.DNES24.SK - Jaskyňa Domica bude slúžiť aj na speleoterapiu
https://roznava.dnes24.sk/dobra-sprava-jaskyna-domica-bude-sluzit-aj-na-speleoterapiu-foto-345206
GEMER.KORZAR.SME.SK - Jaskyňa Domica bude slúžiť aj na speleoterapiu
https://gemer.korzar.sme.sk/c/22249160/jaskyna-domica-bude-sluzit-aj-na-speleoterapiu.html
SOBOTNIK.SK - Jaskyňa Domica chce ponúkať od roku 2020 speleoterapiu
https://sobotnik.sk/2019/11/domica-speleoterapia/
PRAVDA.SK - Jaskyňa Domica bude slúžiť aj na speleoterapiu
DNES24.SK - V Domici a Baradle objavili speleológovia vyše pol kilometra nových priestorov
PLUS7DNI.PLUSKA.SK – Ďalšia liečivá jaskyňa na Slovensku: Speleoterapiu objavili cez 2.svetovú vojnu
PLUS7DNI.PLUSKA.SK – Ďalšia liečivá jaskyňa na Slovensku: Speleoterapiu objavili cez 2.svetovú vojnu
GEMER.KORZAR.SME.SK - Jaskyňa Domica je na speleoterapiu vhodná. Potvrdil to skúšobný cezhraničný projekt
MYBYSTRICA.SME.SK - Peniaze z Európskej únie prospejú aj alergikom
https://mybystrica.sme.sk/c/22765134/peniaze-z-europskej-unie-prospeju-aj-alergikom.html (10/2021)
Tlačová konferencia 30.10.2019 - tlačová správa pozri [.pdf]
Tlačová konferencia 28.08.2020 - tlačová správa pozri [.pdf]
Tlačová konferencia 28.07.2021 - tlačová správa pozri [.pdf]
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.