Zriadená Vyhláškou MK SSR č. 113/1989 Zb. zo dňa 10. októbra 1989 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z., novelizované Vyhláškou MzP SR č. 433/01 Z.z. zo dňa 3.septembra.2001
adresa :
Správa CHKO Cerová vrchovina
Železničná ul. 31
979 01 Rimavská Sobota
web :
http://chkocerovavrchovina.sopsr.sk
tel.:
047 563 49 48
fax:
047 563 49 48
pohotovosť:
0903 298 145
Posôbnosť správy: územie CHKO, územie okresov Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota
Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina sa nachádza na juhu stredného Slovenska, priamo na hranici s Maďarskom. Územie tejto chránenej krajinnej oblasti zahrňuje v rámci Matransko-slanskej oblasti prevažnú časť oddielu Hajnáčska vrchovina, juhovýchodný výbežok oddielu Fiľakovská brázda a centrálnu časť oddielu Petrovská vrchovina.
V reliéfe nápadne vystupujú vypreparované bazaltové výplne sopečných komínov a struskových kužeľov (Šomoška, Šurice, Hajnáčka, Ragáč). Najvyššie vrchy tvoria čadičové a andezitové trosky. Na odlesnených svahoch sa silne prejavuje erózia pôdy.
Lesy vytvárajú pestrú mozaiku od lesostepných, rozvoľnených spoločenstiev na hrebienkových lokalitách, cez zapojené dubové lesy prevažne na južných, až po bučiny na severných expozíciách svahov. Zastúpené sú prvé tri lesné vegetačné stupne. Hlavnými drevinami sú dub cerový, buk lesný, dub zimný a hrab obyčajný. Pre dubiny je charakteristická pestrá prímes iných listnatých drevín a krovín. Jedným z vážnejších ohrození pre pôvodné lesné biotopy a celkovú biodiverzitu územia je expanzívne rozširovanie nepôvodného agáta bieleho.
Pôvodnými prirodzenými rastlinnými spoločenstvami sú lesné spoločenstvá, teplomilné spoločenstvá skál a skalných stepí, spoločenstvá mokradí. K druhotným spoločenstvám radíme ekologicky už viac-menej stabilizované, odlesnením vzniknuté stepné formácie, kroviny a spoločenstvá okolia umelých vodných nádrží.
Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje napr. poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis subs. bohemica), ktorý je znázornený aj v logu CHKO cerová vrchovina; potom poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), ľan chlpatý hladkastý (Linum hirsutum subsp. glabrescens), kukučka vencová (Lychnis coronaria), vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač, torjzubý (Orchis tridentata), vstavač purpurový (Orchis purpurea), kosatec nízky (Iris pumila). Z krovín mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens).
V zmysle zoogeografického členenia patrí územie do panónskeho pásma stepí. Z viacerých vzácnych skupín bezstavovcov, vyskytujúcich sa v území, bolo dosiaľ zistených najmä mnoho ohrozených druhov chrobákov a motýľov. Zo stavovcov sa tu vyskytujú napríklad skokan rapotavý, jašterica zelená, hadiar krátkoprstý, včelárik zlatý, výrik lesný. Podzemné pseudokrasové priestory využívajú viaceré druhy netopierov.
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.