OPTIMALIZÁCIA KOMUNIKÁCIE A INFORMOVANIA O CHRÁNENÝCH ÚZEMIACH ZARADENÝCH DO SÚSTAVY NATURA 2000
Optimalizácia komunikácie a informovania o chránených územiach zaradených do sústavy natura 2000
Cieľ projektu
Cieľom projektu je zefektívnenie komunikácie a informovania medzi ŠOP SR a zainteresovanou verejnosťou, vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v chránených územiach Natura 2000.
Aktivity projektu
Projekt pozostáva z viacerých aktivít, ktoré sú nasmerované najmä na zlepšenie činnosti regionálnych informačných stredísk Natura 2000 (ďalej len "RIS Natura 2000" ):
1. Analýza poskytovaných informácií vo všetkých RIS Natura 2000
» slúži na hodnotenie efektívnosti fungovania RIS Natura 2000 v oblasti poskytovaných informácií a informačných materiálov
» v závere projektu sa na základe analýzy vyhodnotí prínos projektu a určia sa návrhy do ďalšieho obdobia pre skvalitnenie činnosti RIS Natura 2000.
2. Školenia pracovníkov ŠOP SR v oblasti komunikácie
» uskutočnia sa na začiatku roku 2007 pod vedením externých školiteľov
» zamerané budú na zlepšenie komunikačných zručností pracovníkov ŠOP SR v oblasti práce s verejnosťou, najmä s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov a zástupcami médií
3. Technické vybavenie Informačných stredísk Natura 2000
» za účelom skvalitnenia poskytovaných informácií budú technicky dovybavené RIS Natura 2000
4. Informačné brožúry o územiach Natura 2000
» materiály sú určené najmä pre vlastníkov a užívateľov pozemkov, resp. ostatné záujmové skupiny v danom území, nakoľko poskytujú informácie o stave a podmienkach ochrany konkrétneho územia a o možnostiach využívania územia v súlade so zachovaním biodiverzity
» nadväzujú na brožúry pre CHVÚ a ÚEV vydané v roku 2005
5. Skladačky o priaznivom stave lesných, lúčnych a mokradných biotopov
» určené sú vzdelávacím inštitúciám, samosprávam, ale i vlastníkom a užívateľom pozemkov v danom území
6. Plagáty vybraných druhov rastlín, živočíchov a biotopov európskeho významu
» ich cieľom je predovšetkým oboznámiť verejnosť (najmä školy) s biotopmi a druhmi európskeho významu, z ktorých sú mnohé predmetom ochrany v územiach Natura 2000
7. Aktualizácia anglickej mutácie web - stránky ŠOP SR venovanej Natura 2000
» cieľom je poskytovať aktuálne informácie v súvislosti s budovaním sústavy území Natura 2000 (legislatíva, metodika, monitoring, reporting,...) pre záujemcov zo zahraničia
8. Mediálna propagácia území Natura 2000 a RIS Natura 2000
» zameraná je na prezentáciu území Natura 2000 a RIS Natura 2000 v danom regióne prostredníctvom siete regionálnych printových médií
Dĺžka realizácie projektu
» Predpokladaná dĺžka realizácie projektu je 17 mesiacov. Projekt sa začal realizovať 1. augusta 2006
Tento projekt spolufinancuje Európska únia
Priebežné výsledky projektu
| Mediálna propagácia sústavy natura 2000 formou farebnej plošnej inzercie formátu a3 uverejnená v pondelok 25. septembra 2006 v sieti regionálnych týždenníkov my | ||
| západné a stredné Slovensko | ||
| inzercia | názov týždenníku | okresy |
| 1. |
Nitrianske noviny a mut. Naše Novosti Týždeň na Pohroní | Nitra, Zlaté Moravce, Šaľa, Galanta, Dunajská Streda, Nové Zámky, Komárno, Levice |
| 2. |
Dnešok Prieboj Týždeň na Pohroní | Topoľčany, Partizánske, Bánovce n. Bebravou, Prievidza |
| 3. |
Trnavské noviny Týždenník pre Záhorie | Trnava, Hlohovec, Piešťany, Galanta, Senica, Skalica, Malacky, Myjava |
| 4. |
Trenčianske noviny Obzor | Trenčín, Ilava, Nové Mesto n. Váhom, Myjava, Považská Bystrica, Púchov |
| 5. |
Žilinské noviny Kysucké noviny | Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto |
| 6. |
Naša Orava - Orava - Biela Orava Liptov Nový život Turca | Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice |
| 7. |
Nový Vpred Žurnál Smer Dnes Magazín My Žiara | Zvolen, Krupina, Detva, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Brezno |
| 8. |
Novohradské noviny | Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota |
| Mediálna propagácia sústavy natura 2000 formou farebnej plošnej inzercie formátu a3 uverejnená v stredu 27. septembra 2006 v sieti regionálnych denníkov korzár | ||
| východné Slovensko | ||
| inzercia | názov denníku | okresy |
| 9. |
Prešovský denník Korzár | Prešov, Bardejov, Svidník, Stropkov, Sabinov, Vranov n. Topľou, Humenné, Levoča |
| 10. |
Spišský denník Korzár | Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča |
| 11. |
Tatranský denník Korzár | Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa |
| 12. |
Gemerský denník Korzár | Rožňava, Revúca |
| 13. |
Košický denník Korzár | Michalovce, Trebišov, Sobrance, Rožňava + Košice - mesto, Košice - okolie |
| 14. |
Zemplínsky denník Korzár | Michalovce, Humenné, Trebišov, Sobrance, Snina, Medzilaborce |
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.