Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody
Cieľom projektu Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody je zlepšenie schopnosti štátnych aj neštátnych ochrancov prírody prezentovať svoje poslanie, komunikovať s verejnosťou a so zainteresovanými stranami a systematicky zvyšovať povedomie o ochrane prírody. V praktickej rovine sa projekt zameriava najmä na vzťah ochrany prírody a turizmu, ale jeho výsledky budú aplikovateľné aj pri komunikácii s inými zainteresovanými stranami (vlastníci pôdy a lesov, samosprávy, veľkí investori a pod.).
Spolu so Správou NAPANT projekt realizuje Nadácia Ekopolis v Banskej Bystrici, združenie Ekologický turizmus v Bonne a niekoľko externých expertov. Projekt je realizovaný na území SKUEV0302 Ďumbierske Nízke Tatry.
Projekt je financovaný z viacerých zdrojov. Polovicou rozpočtu prispieva nemecká nadácia DBU, druhá polovica rozpočtu je získana najmä z vlastných zdrojov projektových partnerov (Ekopolis, ETE a S.NAPANT).
Pre dosiahnutie uvedených cieľov pozostáva projekt z niekoľkých aktivít:
1. Fáza
- Zostavenie manuálu pre komunikáciu ochrany prírody.
- Zostavenie metodiky pre manažmentové plány turizmu v chránených oblastiach.
- Zostavenie metodiky pre budovanie/obnovu turistických a náučných chodníkov.
2. Fáza
- Náčrt komunikačnej stratégie pre SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry.
- Stručná analýza alternatívneho rozvoja turizmu v SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry.
3. Fáza
- Zostavenie detailnej komunikačnej stratégie pre SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry a jej implementácia.
1. a 2. fáza projektu trvá do 28. februára 2007, 3. fáza do 28. februára 2008.
Viac informácií o projekte:
http://www.napant.sk/akcie/akcie_proj.htm
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.