Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody
Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody
Cieľom projektu Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody je zlepšenie schopnosti štátnych aj neštátnych ochrancov prírody prezentovať svoje poslanie, komunikovať s verejnosťou a so zainteresovanými stranami a systematicky zvyšovať povedomie o ochrane prírody. V praktickej rovine sa projekt zameriava najmä na vzťah ochrany prírody a turizmu, ale jeho výsledky budú aplikovateľné aj pri komunikácii s inými zainteresovanými stranami (vlastníci pôdy a lesov, samosprávy, veľkí investori a pod.).
Spolu so Správou NAPANT projekt realizuje Nadácia Ekopolis v Banskej Bystrici, združenie Ekologický turizmus v Bonne a niekoľko externých expertov. Projekt je realizovaný na území SKUEV0302 Ďumbierske Nízke Tatry.
Projekt je financovaný z viacerých zdrojov. Polovicou rozpočtu prispieva nemecká nadácia DBU, druhá polovica rozpočtu je získana najmä z vlastných zdrojov projektových partnerov (Ekopolis, ETE a S.NAPANT).
Pre dosiahnutie uvedených cieľov pozostáva projekt z niekoľkých aktivít:
1. Fáza
- Zostavenie manuálu pre komunikáciu ochrany prírody.
- Zostavenie metodiky pre manažmentové plány turizmu v chránených oblastiach.
- Zostavenie metodiky pre budovanie/obnovu turistických a náučných chodníkov.
2. Fáza
- Náčrt komunikačnej stratégie pre SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry.
- Stručná analýza alternatívneho rozvoja turizmu v SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry.
3. Fáza
- Zostavenie detailnej komunikačnej stratégie pre SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry a jej implementácia.
1. a 2. fáza projektu trvá do 28. februára 2007, 3. fáza do 28. februára 2008.
Viac informácií o projekte:
http://www.napant.sk/akcie/akcie_proj.htm
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.