Propagácia chránených území a druhov NATURA 2000
Propagácia chránených území a druhov NATURA 2000
Základné údaje o projekte:
Operačný program:
Životné prostredie
Prioritná os: 5.
Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny
Programové obdobie:
2007 - 2013
Opatrenie: 5.1.
Ochrana a regenerácie prírodného prostredia krajiny
Kód výzvy:
OPZP-PO5-09-1
Termín realizácie projektu:
01/2010 - 12/2015
Rozpočet:
267 422,76 EUR
Cieľ projektu:
Zvýšiť environmentálne povedomie verejnosti v súvislosti s ochranou druhov a území NATURA 2000
Aktuálne informácie: stiahni [pdf]
Záverečné informácie: stiahni [pdf]
Vydané informačné publikácie:
Ilustrovaný sprievodca biotopmi: stiahni [pdf]
Národné parky Slovenska
National parks of Slovakia
Stojaté a tečúce vody
Skaly, sutiny a jaskyne
Náučné zariadenia v prírode; príručka pre tvorbu, prevádzku a údržbu náučných chodníkov, lokalít a bodov
22 druhov skladačiek o náučnom chodníku (NCH) alebo náučnej lokalite (NL)
NAPANT - NCH Demänovská dolina
NP Malá Fatra - NCH Diery a NCH Šútovská dolina
NP Veľká Fatra - Hrebeňom Veľkej Fatry
TANAP - Prosiecka a Kvačianska dolina
NP Slovenský raj - Mokrade Hnilca a Stratenský kaňon
NP Slovenský kras - Horné lúky
PIENAP - Prielom Dunajca
NP Muránska planina - Muránsk y hrad
POLONINY - Miroslava Poliščuka a K Mergancovmu prameňu
CHKO Biele Karpaty - Okolo Vršatca ? koruny Bielych Karpát
CHKO Latorica a CHKO Vihorlat - Vtáčím rajom
CHKO Cerová vrchovina ? NCH Mačacia a NCH Šomoška
CHKO Poľana - NCH Boky
CHKO Ponitrie -NCH Vtáčnik
CHKO Strážovské vrchy - NCH Súľovské skaly
CHKO Vihorlat - NCH Morské oko ? Sninský kameň ? Sninské rybníky
CHKO Východne Karpaty - Humenský Sokol
CHKO Malé Karpaty - Smolenický kras
20 sád pre CHKO a NP (obal a 6 skladačiek)
Sada TANAP, sada NAPANT, sada NP Malá Fatra, sada NP Veľká Fatra, sada POLONINY, sada PIENAP, sada NP Muránska planina, sada NP Slovenský kras, sada NP Slovenský raj, sada CHKO Biele Karpaty, sada CHKO Ponitrie, sada CHKO Strážovské vrchy, sada CHKO Kysuce, sada CHKO Horná Orava, sada CHKO Štiavnické vrchy, sada CHKO Poľana, sada CHKO Cerová vrchovina, sada CHKO Východne Karpaty, sada CHKO Vihorlat sada CHKO Latorica
Putovnú výstavu "Druhy Európskeho významu na Slovensku" si môžte zapožičať na adrese:
ŠOP SR, Správa Národného parku Malá Fatra, Hrnčiarska 197, 013 03 Varín, tel.: 041/507 14 14, e-mail:ssnpmf@sopsr.sk
Popis a pokyny zapožičania: stiahni tu [pdf].
Február
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.