Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2018-49
Kód žiadosti o NFP: NFP310010BKH4
Celkové oprávnené výdavky projektu: 1 762 158,19 €
Doba realizácie projektu: 01.01.2022– 30.06.2023
Opis a cieľ projektu:
Cieľom projektu je snaha o zlepšenie stavu biotopov v lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho identifikovaných v Programe záchrany Hlucháňa hôrneho s platnosťou 2018 – 2022, prostredníctvom opatrení aktívnej intervencie lesohospodárskou činnosťou, ako aj o podporu zachovania existujúcich vhodných biotopov, čím by sa napĺňali prioritné strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu populácie druhu európskeho významu hlucháň hôrny (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758), ktorý je predmetom ochrany v 12-ich chránených vtáčích územiach (CHVÚ) sústavy NATURA 2000 na území Slovenska. Projektové územie sa nachádza v 4-och z nich. Snaha o dosiahnutie tohto cieľa je prostredníctvom vybraných opatrení, vychádzajúcich najmä z princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov so špeciálnym manažmentom tzv. „hlucháňovi priateľský manažment lesa“ zameraných na zlepšenie vekovej, priestorovej a druhovej štruktúry a biodiverzity lesných porastov v projektovom území a na zabezpečenie dostatočného počtu stromov ponechaných na dožitie alebo hrubého odumretého alebo odumierajúceho dreva vo vybraných lesných porastoch. Navrhované opatrenia vychádzajú priamo z vypracovanej dokumentácie Program záchrany Hlucháňa hôrneho (2018 – 2022). Aktivity projektu podliehajú pravidlám štátnej pomoci v zmysle Schémy štátnej pomoci na poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti ochrany biodiverzity v znení dodatku č. 1 (ďalej aj „schéma / schéma pomoci“).
Vyhodnotenie plnenia aktivít projektu:
V rámci území NATURA 2000 kde je druh hlucháň hôrny predmetom ochrany, bolo vybraných viacero lesných porastov, v ktorých boli po dohode s obhospodarovateľmi lesa navrhnuté vybrané opatrenia na zlepšenie stavu a zároveň na zachovanie priaznivého stavu príslušných biotopov.
Preto projekt obsahuje 6 samostatných opatrení, cieľom ktorých je snaha o zlepšenie alebo zachovanie stavu biotopov v projektovom území. Jedná sa o nasledovné opatrenia v zmysle Príručky pre prijímateľa štátnej pomoci:
Opatrenie č. 1: Obnova porastov – prirodzené drevinové zloženie
Opatrenie č. 3: Ponechanie stromov na dožitie
Opatrenie č. 4: Ponechávanie hrubého mŕtveho dreva
Opatrenie č. 6: Premena drevinového zloženia – predsadby/predsejby a podsadby/podsejby
Opatrenie č. 7: Nahradenie chemickej ochrany
Opatrenie č. 8: Zmena štruktúry porastov v hlucháních lokalitách
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.