Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2018-49
Kód žiadosti o NFP: NFP310010BKH4
Celkové oprávnené výdavky projektu: 1 762 158,19 €
Doba realizácie projektu: 01.01.2022– 30.06.2023
Opis a cieľ projektu:
Cieľom projektu je snaha o zlepšenie stavu biotopov v lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho identifikovaných v Programe záchrany Hlucháňa hôrneho s platnosťou 2018 – 2022, prostredníctvom opatrení aktívnej intervencie lesohospodárskou činnosťou, ako aj o podporu zachovania existujúcich vhodných biotopov, čím by sa napĺňali prioritné strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu populácie druhu európskeho významu hlucháň hôrny (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758), ktorý je predmetom ochrany v 12-ich chránených vtáčích územiach (CHVÚ) sústavy NATURA 2000 na území Slovenska. Projektové územie sa nachádza v 4-och z nich. Snaha o dosiahnutie tohto cieľa je prostredníctvom vybraných opatrení, vychádzajúcich najmä z princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov so špeciálnym manažmentom tzv. „hlucháňovi priateľský manažment lesa“ zameraných na zlepšenie vekovej, priestorovej a druhovej štruktúry a biodiverzity lesných porastov v projektovom území a na zabezpečenie dostatočného počtu stromov ponechaných na dožitie alebo hrubého odumretého alebo odumierajúceho dreva vo vybraných lesných porastoch. Navrhované opatrenia vychádzajú priamo z vypracovanej dokumentácie Program záchrany Hlucháňa hôrneho (2018 – 2022). Aktivity projektu podliehajú pravidlám štátnej pomoci v zmysle Schémy štátnej pomoci na poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti ochrany biodiverzity v znení dodatku č. 1 (ďalej aj „schéma / schéma pomoci“).
Vyhodnotenie plnenia aktivít projektu:
V rámci území NATURA 2000 kde je druh hlucháň hôrny predmetom ochrany, bolo vybraných viacero lesných porastov, v ktorých boli po dohode s obhospodarovateľmi lesa navrhnuté vybrané opatrenia na zlepšenie stavu a zároveň na zachovanie priaznivého stavu príslušných biotopov.
Preto projekt obsahuje 6 samostatných opatrení, cieľom ktorých je snaha o zlepšenie alebo zachovanie stavu biotopov v projektovom území. Jedná sa o nasledovné opatrenia v zmysle Príručky pre prijímateľa štátnej pomoci:
Opatrenie č. 1: Obnova porastov – prirodzené drevinové zloženie
Opatrenie č. 3: Ponechanie stromov na dožitie
Opatrenie č. 4: Ponechávanie hrubého mŕtveho dreva
Opatrenie č. 6: Premena drevinového zloženia – predsadby/predsejby a podsadby/podsejby
Opatrenie č. 7: Nahradenie chemickej ochrany
Opatrenie č. 8: Zmena štruktúry porastov v hlucháních lokalitách
3.10. Objavenie Jaskyne Domica (1926) - Domica predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
4.10. Svetový deň ochrany zvierat - Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.
10.10. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (1989) - rozkladá sa na území geomorfologického celku Cerová vrchovina v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zo západu do nej zasahuje Ipeľská kotlina a z východu Rimavská kotlina. Je ohraničená Krupinskou planinou, zo severozápadu Javorím a zo severu Stolickými vrchmi.
20.10. Stredoeurópsky deň stromov - Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti na klimatických podmienkach vhodných k vysádzaniu stromov.
20.10. Európska dohoda o krajine (2000) - Európsky dohovor o krajine (prijatý vo Florencii 20. októbra 2000) nadobudol účinnosť 1. marca 2004. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
20.10. 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku - štátna ochrana prírody na Slovensku bola bytostne zviazaná s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten pod názvom "Nariadenie ministra - plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku" začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.