Realizácia vybraných opatrení Programu záchrany hlucháňa hôrneho
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2018-49
Kód žiadosti o NFP: NFP310010BKH4
Celkové oprávnené výdavky projektu: 1 762 158,19 €
Doba realizácie projektu: 01.01.2022– 30.06.2023
Opis a cieľ projektu:
Cieľom projektu je snaha o zlepšenie stavu biotopov v lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho identifikovaných v Programe záchrany Hlucháňa hôrneho s platnosťou 2018 – 2022, prostredníctvom opatrení aktívnej intervencie lesohospodárskou činnosťou, ako aj o podporu zachovania existujúcich vhodných biotopov, čím by sa napĺňali prioritné strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu populácie druhu európskeho významu hlucháň hôrny (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758), ktorý je predmetom ochrany v 12-ich chránených vtáčích územiach (CHVÚ) sústavy NATURA 2000 na území Slovenska. Projektové územie sa nachádza v 4-och z nich. Snaha o dosiahnutie tohto cieľa je prostredníctvom vybraných opatrení, vychádzajúcich najmä z princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov so špeciálnym manažmentom tzv. „hlucháňovi priateľský manažment lesa“ zameraných na zlepšenie vekovej, priestorovej a druhovej štruktúry a biodiverzity lesných porastov v projektovom území a na zabezpečenie dostatočného počtu stromov ponechaných na dožitie alebo hrubého odumretého alebo odumierajúceho dreva vo vybraných lesných porastoch. Navrhované opatrenia vychádzajú priamo z vypracovanej dokumentácie Program záchrany Hlucháňa hôrneho (2018 – 2022). Aktivity projektu podliehajú pravidlám štátnej pomoci v zmysle Schémy štátnej pomoci na poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti ochrany biodiverzity v znení dodatku č. 1 (ďalej aj „schéma / schéma pomoci“).
Vyhodnotenie plnenia aktivít projektu:
V rámci území NATURA 2000 kde je druh hlucháň hôrny predmetom ochrany, bolo vybraných viacero lesných porastov, v ktorých boli po dohode s obhospodarovateľmi lesa navrhnuté vybrané opatrenia na zlepšenie stavu a zároveň na zachovanie priaznivého stavu príslušných biotopov.
Preto projekt obsahuje 6 samostatných opatrení, cieľom ktorých je snaha o zlepšenie alebo zachovanie stavu biotopov v projektovom území. Jedná sa o nasledovné opatrenia v zmysle Príručky pre prijímateľa štátnej pomoci:
Opatrenie č. 1: Obnova porastov – prirodzené drevinové zloženie
Opatrenie č. 3: Ponechanie stromov na dožitie
Opatrenie č. 4: Ponechávanie hrubého mŕtveho dreva
Opatrenie č. 6: Premena drevinového zloženia – predsadby/predsejby a podsadby/podsejby
Opatrenie č. 7: Nahradenie chemickej ochrany
Opatrenie č. 8: Zmena štruktúry porastov v hlucháních lokalitách
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.