Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2018-49
Kód žiadosti o NFP: NFP310010BKH4
Celkové oprávnené výdavky projektu: 1 762 158,19 €
Doba realizácie projektu: 01.01.2022– 30.06.2023
Opis a cieľ projektu:
Cieľom projektu je snaha o zlepšenie stavu biotopov v lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho identifikovaných v Programe záchrany Hlucháňa hôrneho s platnosťou 2018 – 2022, prostredníctvom opatrení aktívnej intervencie lesohospodárskou činnosťou, ako aj o podporu zachovania existujúcich vhodných biotopov, čím by sa napĺňali prioritné strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu populácie druhu európskeho významu hlucháň hôrny (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758), ktorý je predmetom ochrany v 12-ich chránených vtáčích územiach (CHVÚ) sústavy NATURA 2000 na území Slovenska. Projektové územie sa nachádza v 4-och z nich. Snaha o dosiahnutie tohto cieľa je prostredníctvom vybraných opatrení, vychádzajúcich najmä z princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov so špeciálnym manažmentom tzv. „hlucháňovi priateľský manažment lesa“ zameraných na zlepšenie vekovej, priestorovej a druhovej štruktúry a biodiverzity lesných porastov v projektovom území a na zabezpečenie dostatočného počtu stromov ponechaných na dožitie alebo hrubého odumretého alebo odumierajúceho dreva vo vybraných lesných porastoch. Navrhované opatrenia vychádzajú priamo z vypracovanej dokumentácie Program záchrany Hlucháňa hôrneho (2018 – 2022). Aktivity projektu podliehajú pravidlám štátnej pomoci v zmysle Schémy štátnej pomoci na poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti ochrany biodiverzity v znení dodatku č. 1 (ďalej aj „schéma / schéma pomoci“).
Vyhodnotenie plnenia aktivít projektu:
V rámci území NATURA 2000 kde je druh hlucháň hôrny predmetom ochrany, bolo vybraných viacero lesných porastov, v ktorých boli po dohode s obhospodarovateľmi lesa navrhnuté vybrané opatrenia na zlepšenie stavu a zároveň na zachovanie priaznivého stavu príslušných biotopov.
Preto projekt obsahuje 6 samostatných opatrení, cieľom ktorých je snaha o zlepšenie alebo zachovanie stavu biotopov v projektovom území. Jedná sa o nasledovné opatrenia v zmysle Príručky pre prijímateľa štátnej pomoci:
Opatrenie č. 1: Obnova porastov – prirodzené drevinové zloženie
Opatrenie č. 3: Ponechanie stromov na dožitie
Opatrenie č. 4: Ponechávanie hrubého mŕtveho dreva
Opatrenie č. 6: Premena drevinového zloženia – predsadby/predsejby a podsadby/podsejby
Opatrenie č. 7: Nahradenie chemickej ochrany
Opatrenie č. 8: Zmena štruktúry porastov v hlucháních lokalitách
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.