Základné údaje o projekte:
Názov: Vypracovanie programov starostlivosti o vybrané chránené územia juhozápadného Slovenska
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010BLR5
Kód projektu: 310011BLR5
Celkové oprávnené výdavky projektu: 831 964,17 €
Doba realizácie projektu: 7/2021-12/2023
Opis a cieľ projektu:
Hlavným cieľom predkladaného projektu je zlepšenie stavu druhov a biotopov európskeho významu a biotopov druhov európskeho významu, zlepšenie starostlivosti a ochrany o tieto druhy a biotopy a to prostredníctvom vypracovania troch programov starostlivosti (ďalej len PS):
PS predstavuje dokument ochrany prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“). Súčasťou CHKO Malé Karpaty sú nasledovné územia európskeho významu (ďalej len ÚEV): SKUEV0130 Čachtické Karpaty, SKUEV0104 Homoľské Karpaty, SKUEV0267 Biele hory, SKUEV1267 Biele hory, SKUEV0276 Kuchynská hornatina, SKUEV1276 Kuchynská hornatina, SKUEV0277 Nad vinicami, SKUEV0503 Predhorie, SKUEV0506 Orlie skaly, SKUEV0278 Brezovské Karpaty, SKUEV1278 Brezovské Karpaty, SKUEV0280 Devínska Kobyla, SKUEV0388 Vydrica, SKUEV1388 Vydrica, SKUEV0853 Chtelnické sysľovisko, SKUEV0967 Modransko-tŕňanské pustáky, SKUEV0268 Buková.
PS budú predstavovať zároveň dokument ochrany prírody pre vyššie uvedené ÚEV, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000 na Slovensku. PS budú vypracované v zmysle prílohy č. 20 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z. , ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V PS budú zohľadnené požiadavky pre zlepšenie ochrany a starostlivosti druhova biotopov európskeho významu, ktorú sú predmetmi ochrany uvedených ÚEV a CHVÚ.
Pre úspešné naplnenie hlavnej aktivity projektu (HAP) t. j. vypracovanie programov starostlivosti je nevyhnutné mapovanie biotopov a druhov európskehovýznamu, ktoré sú zároveň aj predmetmi ochrany dotknutých ÚEV a CHVÚ, analýza socioekonomických pomerov v súvislosti s vplyvom na územnú a druhovú ochranu, analýza vlastníckych vzťahov v dotknutom území a komunikácia so záujmovými skupinami v dotknutom území pri nastavovaní ochranárskych opatrenía samotné technické a formálne spracovanie dokumentov (PS).
Hlavným výstupom projektu budú 3 vypracované programy starostlivosti: PS o CHKO Malé Karpaty, PS o CHVÚ Malé Karpaty a PS o CHVÚ Záhorské Pomoravie, ktoré budú po skončení projektu predložené na prerokovanie a následné schválenie. Schválením týchto dokumentov budú zadefinované požiadavky pre dlhodobýa systematický manažment dotknutých ÚEV, CHVÚ a CHKO ako aj požiadavky vyplývajúce zo Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľnežijúcich živočíchov a rastlín a Smernice Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.