Základné údaje o projekte:
Názov: Vypracovanie programov starostlivosti o vybrané chránené územia juhozápadného Slovenska
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010BLR5
Kód projektu: 310011BLR5
Celkové oprávnené výdavky projektu: 831 964,17 €
Doba realizácie projektu: 7/2021-12/2023
Opis a cieľ projektu:
Hlavným cieľom predkladaného projektu je zlepšenie stavu druhov a biotopov európskeho významu a biotopov druhov európskeho významu, zlepšenie starostlivosti a ochrany o tieto druhy a biotopy a to prostredníctvom vypracovania troch programov starostlivosti (ďalej len PS):
PS predstavuje dokument ochrany prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“). Súčasťou CHKO Malé Karpaty sú nasledovné územia európskeho významu (ďalej len ÚEV): SKUEV0130 Čachtické Karpaty, SKUEV0104 Homoľské Karpaty, SKUEV0267 Biele hory, SKUEV1267 Biele hory, SKUEV0276 Kuchynská hornatina, SKUEV1276 Kuchynská hornatina, SKUEV0277 Nad vinicami, SKUEV0503 Predhorie, SKUEV0506 Orlie skaly, SKUEV0278 Brezovské Karpaty, SKUEV1278 Brezovské Karpaty, SKUEV0280 Devínska Kobyla, SKUEV0388 Vydrica, SKUEV1388 Vydrica, SKUEV0853 Chtelnické sysľovisko, SKUEV0967 Modransko-tŕňanské pustáky, SKUEV0268 Buková.
PS budú predstavovať zároveň dokument ochrany prírody pre vyššie uvedené ÚEV, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000 na Slovensku. PS budú vypracované v zmysle prílohy č. 20 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z. , ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V PS budú zohľadnené požiadavky pre zlepšenie ochrany a starostlivosti druhova biotopov európskeho významu, ktorú sú predmetmi ochrany uvedených ÚEV a CHVÚ.
Pre úspešné naplnenie hlavnej aktivity projektu (HAP) t. j. vypracovanie programov starostlivosti je nevyhnutné mapovanie biotopov a druhov európskehovýznamu, ktoré sú zároveň aj predmetmi ochrany dotknutých ÚEV a CHVÚ, analýza socioekonomických pomerov v súvislosti s vplyvom na územnú a druhovú ochranu, analýza vlastníckych vzťahov v dotknutom území a komunikácia so záujmovými skupinami v dotknutom území pri nastavovaní ochranárskych opatrenía samotné technické a formálne spracovanie dokumentov (PS).
Hlavným výstupom projektu budú 3 vypracované programy starostlivosti: PS o CHKO Malé Karpaty, PS o CHVÚ Malé Karpaty a PS o CHVÚ Záhorské Pomoravie, ktoré budú po skončení projektu predložené na prerokovanie a následné schválenie. Schválením týchto dokumentov budú zadefinované požiadavky pre dlhodobýa systematický manažment dotknutých ÚEV, CHVÚ a CHKO ako aj požiadavky vyplývajúce zo Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľnežijúcich živočíchov a rastlín a Smernice Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva.
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.