Vypracovanie programu starostlivosti o Národný park Malá Fatra a jeho ochranné pásmo
Základné údaje o projekte:
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010S581
Kód projektu: 310011S581
Celkové oprávnené výdavky projektu: 495 366,14 €
Doba realizácie projektu: 8/2019-6/2022
Opis a cieľ projektu:
Hlavným cieľom projektu je vypracovanie programu starostlivosti o Národný park Malá Fatra a jeho ochranné pásmo (ďalej len "NP Malá Fatra"). Program starostlivosti predstavuje dokument ochrany prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“).
NP Malá Fatra je zároveň územím európskeho významu SKUEV 0252 Malá Fatra. V ochrannom pásme NP Malá Fatra sa nachádza ďalších 5 území zaradené do európskej sústavy chránených území NATURA 2000 a to: SKUEV 0221 Varínka, SKUEV 0251 Zázrivské lazy, SKUEV 0664 Uholníky, SKUEV 0663 Šíp a SKUEV 0665 Strečnianske meandre Váhu, pričom program starostlivosti o NP Malá Fatra bude predstavovať dokument ochrany prírody aj o tieto územia európskeho významu.
Program starostlivosti bude zároveň obsahovať návrh zonácie Národného parku Malá Fatra a aktualizáciu návštevného poriadku. Súčasťou projektu pre vypracovanie PS o Národný park Malá Fatra a jeho ochranné pásmo je publikácia o území, ktorá zabezpečí zvýšenie informovanosti u relevantných subjektov (vlastníci, správcovia, nájomcovia pozemkov, turistická verejnosť) o stave prírody v NP Malá Fatra a o potrebách ochrany prírody daného územia.
Vyhodnotenie aktivít realizácie projektu:
Realizácia činností v rámci projektu: mapovanie lesných biotopov v navrhovanej zóne A, evidencia dát, dendrochronometria, mikrohabitaty, disturbancie. Monitoring nelesných biotopov nad hornou hranicou lesa, monitoring húb, chrobákov a lesných biotopov. Zrealizovaný ichtyologický prieskum horských tokov priamo v NP Malá Fatra, čiastočne i v OP. Kvalitatívne zhodnotenie lesných biotopov, návrh zonácie národného parku, redukcia územia národného parku a jeho ochranného pásma. Vyhotovenie GIS vrstiev, spracovávanie textovej časti programu starostlivosti. Stretnutia s vlastníkmi vo veci pripravovanej zonácie územia, diskutovanie problematiky so zástupcami cestovného ruchu a samosprávami.
V rámci projektu zrealizovaný monitoring a dotazníkový prieskum návštevnosti – analýza a spracovanie údajov z monitoringu, práca na záverečnej správe.
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.