Základné údaje o projekte:
Operačný program : Kvalita životného prostredia
Kód výzvy : OPKZP-PO1-SC131-2017-22
Kód žiadosti o NFP : NFP310010P445
Celkové oprávnené výdavky projektu : 453 546,36 EUR
Doba realizácie projektu : 15.10.2018 – 31.12.2023
Opis a cieľ projektu :
Projekt rieši realizáciu 21 programov záchrany a 2 programov starostlivosti obsahujúcich spolu 26 nesprístupnených jaskýň reprezentujúcich biotop 8310 v rámci NATURA 2000.Prevažujúcou aktivitou smerujúcou k zlepšeniu alebo udržaniu súčasného stavu podzemných biotopov sú rekonštrukcie starých, zhotovenie nových uzáverov jaskýň alebo stabilizácia vnútorných častí jaskýň a ich čistenie. Novšie objavené a ešte nezmapované časti jaskýň budú zamerané s vyhotovením štandardnej mapovej dokumentácie. V rámci výskumných a monitorovacích prác budú vykonané stopovacie skúšky pre zistenie priebehu podzemného prúdenia vôd, expedičná forma klimatologického monitoringu dodá informácie o základných charakteristikách prostredia a vo vybraných jaskyniach budú umiestnené klimatické meracie stanice so záznamom údajov, uskutoční sa aj hydrologický monitoring zameraný na prietoky a vodivosť vody. V rámci projektu budú vykonané litologicko - mineralogické analýzy vzoriek z Plaveckého krasu, kde tak isto prebehne biospeleologický monitoring zameraný na bezstavovce a chiropterologický monitoring netopierov. Projekt obsahuje aj dodanie potrebného vybavenia a materiálu pre uskutočnenie odborných činností pracovníkmi Správy slovenských jaskýň.
Vyhodnotenie realizácie aktivít projektu za obdobie 2018 – 2023
Cieľom projektu je realizácia 21 programov záchrany a 2 programov starostlivosti obsahujúcich spolu 26 nesprístupnených jaskýň reprezentujúcich biotop 8310 v rámci sústavy Natura 2000. K zlepšeniu, resp. udržaniu súčasného stavu podzemných biotopov prispeli najmä rekonštrukcie starých a inštalácia nových uzáverov jaskýň, stabilizácia vnútorných častí jaskýň a vyčistenie určitých lokalít. Po úspešnom zmapovaní novoobjavených a nezmapovaných častí jaskýň Borinského jaskynného systému, Plaveckého krasu a jaskyne Sedmička bola vyhotovená komplexná meračská dokumentácia a digitálne vektorové georeferencované mapy.
Poznatky o priebehu podzemného prúdenia vôd v jaskyniach Plaveckého krasu zabezpečili hydrologické stopovacie skúšky. Prostredníctvom klimatologického monitoringu boli získané informácie o základných charakteristikách prostredia, na vybraných lokalitách sa umiestnili klimatické meracie stanice kontinuálne zaznamenávajúce údaje danej mikroklímy, uskutočnil sa hydrologický monitoring zameraný na prietoky a vodivosť vody. Ukončené a vyhodnotené boli aj ďalšie aktivity v rámci projektu: geologické analýzy vzoriek hornín, biospeleologický výskum a monitoring bezstavovcov v spolupráci s odborníkmi z UPJŠ Košice, komplexný chiropterologický monitoring netopierov a geoekologický terénny výskum. Počas projektu bolo obstarané technické vybavenie, speleologický výstroj a špeciálne prístroje potrebné pre prácu odborných projektových zamestnancov. Aktivity projektu boli ukončené k 31. 12. 2023.
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.