Základné údaje o projekte:
Názov projektu: Vypracovanie programov starostlivosti o Národný park Slovenský kras a jeho ochranné pásmo, Chránenú krajinnú oblasť Strážovské vrchy, Chránený areál Galmus a Prírodnú rezerváciu Drienčanský kras
Akronym projektu: 4 PS
ITMS kód projektu: 310011P660
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-26
Kód žiadosti o NFP: NFP310010P660
Celková zazmluvnená suma: 1 277 276,29 EUR
Žiadateľ: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Výška NFP žiadateľa: 1 169 738,75 EUR
Doba realizácie projektu: 1/2018 – 09/2023
Partneri od 31.03.2022:
Partner 1: Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne
Výška NFP partnera: 57 484,94 EUR
Partner 2: Správa Národného parku Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi
Výška NFP partnera: 15 249,00 EUR
Opis a cieľ projektu:
Projekt je zameraný na vypracovanie programu starostlivosti o Národný park Slovenský kras a jeho ochranné pásmo, v rámci ktorého sa nachádza 13 území európskeho významu (SKUEV0284, SKUEV0340, SKUEV0341, SKUEV0343, SKUEV0345, SKUEV0346, SKUEV0347, SKUEV0348, SKUEV0353, SKUEV0356, SKUEV0737, SKUEV0920, SKUEV0922), programu starostlivosti o Chránenú krajinnú oblasť Strážovské vrchy, ktorá je zároveň aj územím európskeho významu SKUEV0256 a SKUEV1256 Strážovské vrchy a programov starostlivosti o Chránený areál Galmus (SKUEV0287) a Prírodnú rezerváciu Drienčanský kras (SKEV0366 a SKEV2366). Tieto dokumenty budú zároveň aj dokumentmi starostlivosti – programami starostlivosti o územia európskeho významu, ktoré sa nachádzajú v rámci nich.
Podkladom pre vytvorenie dokumentov starostlivosti bude zmapovanie výskytu predmetov ochrany (biotopov a druhov), analýza socioekonomických pomerov, súčasných vplyvov a faktorov pôsobiacich a ovplyvňujúcich predmety ochrany v nadväznosti na vlastnícke vzťahy. Vytvorením rámcov, zásad starostlivosti a návrhov konkrétnych opatrení dosiahneme zadefinované dlhodobé a operatívne ciele, na zabezpečenie zlepšenia stavu alebo udržania priaznivého stavu predmetov ochrany.
Cieľom projektu bude vypracovanie a predrokovanie dokumentácie ochrany prírody podľa osnovy v prílohe č. 20 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, so zohľadnením požiadaviek predmetov ochrany území európskeho významu, ktoré sa vyskytujú v rámci týchto území. Dokumentácia bude podkladom pre schválenie zásad starostlivosti v 18 územiach európskeho významu vyskytujúcich sa v rámci dotknutej oblasti.
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.