Ochrana sysľa pasienkového (Spermophillus citellus)
Názov projektu: Ochrana sysľa pasienkového (Spermophillus citellus)
Akronym: LIFE SYSEL
Kód projektu: LIFE19 NAT/SK/000895
Začiatok projektu: 01.09.2020
Koniec projektu: 31.12.2027
Celkový rozpočet: 5 428 988,- €
Príspevok EÚ:
Koordinujúci príjemca: Bratislavské regionálne ochranárske združenie
Pridružení príjemcovia: ALKA Wildlife o.p.s., Polskie Towarzystwo Ochrony Przyrody “Salamandra”, Štátna ochrana prírody SR, Národná zoologická záhrada Bojnice
Hlavnými cieľmi projektu je:
- Obnova biotopov sysľa pasienkového (vyčistenie lokalít od náletov, zavedenie pastvy)
- Posilnenie populácií sysľa (zabezpečenie potravnej základne - výsev vhodných rastlín, podpora druhov hmyzu, výsadba ovocných stromov; starostlivosť o jednotlivé kolónie, odklonenie predačného tlaku podporou iných živočíšnych druhov)
- Reštitúcia sysľa na vhodné lokality, na ktorých v nedávnej minulosti vyhynul
- Spolupráca s miestnymi záujmovými skupinami, vlastníkmi a užívateľmi pri ochrane cieľového druhu
- Zvýšenie povedomia verejnosti o ochrane sysľa pasienkového.
V rámci projektu sa má zabezpečiť nákup pozemkov o výmere 50 ha na Slovensku a 15 ha v Poľsku; obnovenie 185 ha biotopov pre sysľa pasienkového na Slovensku a 22 ha v Poľsku; reštitúcia na 10 vybraných lokalitách na Slovensku.
Vo vybraných projektových lokalitách s výskytom sysľa sa projekt zamieria na zlepšenie existujúceho manažmentu, najmä vyčistením plôch od náletových drevín, zavedením pastvy a výsevom vhodných druhov rastlín.
Na zlepšenie nevyhovujúceho stavu populácií sysľa sa sústreďuje ďalšia aktivita projektu. Tu sa prikrmovaním, výsevom vhodných rastlín a ovocných stromov cieli na podporu nielen populácií sysľa, ale aj iných druhov, aby sa zvýšením objemu potravy znížil predačný tlak.
Vo vybraných územiach európskeho významu na Slovensku, kde je syseľ predmetom ochrany, bude vykonaná reštitúcia a opätovné založenie, či posilnenie populácie. Územia budú zvolené na základe vyhodnotenia údajov, stavu lokality, možnosti realizácie následného manažmentu a ďalších kritérií.
Projekt sa zameriava aj na zvýšenie povedomia verejnosti, a to formou pravidelného kontaktu s médiami, ako aj realizáciou rôznorodých aktivít pre verejnosť (propagačné predmety, prezentácia projektu na podujatiach, envirovýchovné podujatia, komunikácia so zainteresovanými stranami).
Rozdelenie rozpočtu podľa partnerov:
|
Partner |
Rozpočet (v EUR) |
|
BROZ (SK) |
3 641 849,- |
|
ALKA Wildlife (CZ) |
79 875,- |
|
Salamandra (PL) |
498 866,- |
|
PrifUK (SK) |
254 734,- |
|
SOP SR (SK) |
553 832,- |
|
ZOO Bojnice (SK) |
399 832,- |
|
Spolu |
5 428 988,- |
Viac informácií:
Oficiálna stránka projektu, BROZ, https://broz.sk/projekty/life-sysel/
CHUS, str. 86-88, http://www.sopsr.sk/chus/chranene-uzemia-slovenska-96/88/
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.