Záchrana a starostlivosť
Vyhlásením, označením a zaevidovaním chránených stromov sa pre príslušný orgán ochrany prírody ako aj odbornú organizáciu ochrany prírody záujem o ne nekončí. Chránené stromy sú prevažne staré stromy so zníženou fyziologickou alebo biomechanickou vitalitou. Naviac na všetky stromy, bez ohľadu na ich vek, pôsobia stresové faktory životného prostredia, ktorých účinok je čoraz intenzívnejší. Je preto potrebne adekvátnym spôsobom sa o stromy starať, najmä ich ošetrovať a udržiavať.
Starostlivosť o chránené stromy sa zabezpečuje predovšetkým realizovaním programov starostlivosti (spracovávajú sa spravidla na 10 rokov) a ak sú stromy kritický ohrozené aj programov záchrany (spracovávajú sa spravidla na 5 rokov). Programy zo zákona obstaráva a schvaľuje okresný úrad v sídle kraja a vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo iná odborne spôsobilá osoba. Praktická starostlivosť o chránené stromy, ich ošetrovanie a údržba, sú zabezpečované odborne spôsobilými fyzickými alebo právnickými osobami - arboristami.
Podrobnosti o dokumentoch osobitne chránených častí prírody ustanovuje § 23 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. ktorou s vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.