Dňa 17. - 18. júna 2024 sa Viedni konalo 15. zasadnutie Pracovnej skupiny pre ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej a krajinnej rozmanitosti (WG on Biodiversity) Karpatského dohovoru.
Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) bol prijatý na 5. ministerskej konferencii EHK OSN „Životné prostredie pre Európu“ v Kyjeve v máji 2003. Karpatský dohovor podpísalo všetkých sedem štátov karpatského regiónu, ktoré sú aj jeho zmluvnými stranami - Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenská republika, Srbsko a Ukrajina. Dohovor je založený na spolupráci jednotlivých zmluvných strán pri ochrane a udržateľnom rozvoji Karpát s cieľom zlepšiť kvalitu života, posilniť miestne ekonomiky a komunity a chrániť prírodné hodnoty a kultúrne dedičstvo.
Zasadnutia, ktoré hostilo Rakúske Spolkové ministerstvo pre ochranu klímy, životné prostredie, energetiku, mobilitu, inovácie a technológie (BMK) sa zúčastnili zástupcovia MŽP SR-Sekcie ochrany prírody a biodiverzity a ŠOP SR-Odboru medzinárodných dohovorov.
Stretnutie otvoril Harald Egerer, tajomník Karpatského dohovoru, ktorý sa srdečne prihovoril účastníkom a zdôraznil význam otvorených diskusií. Zástupkyňa zo Sekretariátu Karpatského dohovoru Klaudia Kuras uviedla, že na 7. Zasadnutí Konferencie zmluvných strán Karpatského dohovoru bolo prijatých niekoľko dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej a krajinnej diverzity, ktoré sa implementujú prostredníctvom aktivít Pracovnej skupiny pre biodiverzitu Plánu práce Pracovnej skupiny pre biodiverzitu a Mandátu 2024 – 2026. V úvodnom stretnutia zástupcovia českej delegácie oznámili dôležitú informáciu a to, že Európska komisia práve v tento deň 17. júna 2024 schválila definitívnu podobu Nariadenia o obnove prírody-Nature Restoration Law, ktoré bude kľúčovým nástrojom Európskej únie na dosiahnutie Globálnych cieľov biodiverzity do 2030. Zahŕňa súbor záväzných cieľov na obnovu degradovaných ekosystémov na 20 % súše a mora na území Európskej únie. Európska komisia bude úzko spolupracovať s členskými krajinami s cieľom zabezpečiť hladkú implementáciu tohto nariadenia vrátane hľadania podporných finančných nástrojov.
(viac informácií na webovej stránke https://environment.ec.europa.eu/topics/nature-and-biodiversity/nature-restoration-law_en)
Počas stretnutia odzneli prezentácie a prebehol otvorený dialóg medzi zástupcami členských krajín, pozorovateľmi a ďalšími účastníkmi, pričom boli poskytnuté aktuálne informácie o prebiehajúcich projektoch, ako aj o budúcich aktivitách a iniciatívach.
Medzi kľúčové prezentácie patril projekt LECA, iniciatíva financovaná EÚ, ktorá podporuje spolužitie a ochranu veľkých šeliem v Karpatoch. Martin Duľa z Mendelovej Univerzity v Brne informoval o aktuálnom dianí v rámci projektu a prezentoval návrh tematických smerníc o monitoringu, vyšetrovaní pytliactva a prevencie konfliktov. Na stretnutí bol prítomný aj zástupca CIC Wildlife (Medzinárodná rada pre ochranu zveri a voľne žijúcich živočíchov), ktorá je pridruženým partnerom projektu a svoje aktivity zameriava na cezhraničný monitoring, prevenciu pytliactva a zmierňovanie konfliktov.
Dôležitou témou bola aj ochrana rysa karpatského v západnej a strednej Európe zameraná na prezentáciu o snahe preradiť tento druh do prílohy II Bonnského dohovoru.
K ďalším významným bodom programu patrili aktualizované informácie o pokroku v rámci Karpatského rámca biodiverzity (Carpathian Biodiversity Framework), ktorého cieľom je implementácia Globálneho rámca biodiverzity (Global Biodiversity Framework) v Karpatoch a jeho integrácia do národných stratégií biodiverzity, a projekt NaturaConnect, ktorého cieľom je vybudovať odolnú ekologickú sieť v celej Európe.
Svoju činnosť odprezentovala aj Karpatská Iniciatíva pre mokrade (Carpathian Wetland Initiative-CWI), ktorá je koordinovaná a podporovaná Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR) a združuje zástupcov vládnych inštitúcií krajín v Karpatskom regióne – Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenskej republiky a Ukrajiny. Ide o jedinú Ramsarskú regionálnu iniciatívu, ktorá v rámci spolupráce so sekretariátom Ramsarského a Karpatského dohovoru a ďalšími medzinárodnými organizáciami aktívnymi v tomto regióne, ako je Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj (ICPDR, Viedeň), Riadiaci výbor Karpatskej sústavy chránených území (CNPA) a Sústava chránených území rieky Dunaj (Danube River Network of Protected Areas), prispieva k efektívnemu plneniu cieľov a strategických plánov oboch dohovorov.
- zasadnutie Pracovnej skupiny preochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej a krajinnej rozmanitosti Karpatského dohovoru zdôraznilo pretrvávajúci záväzok a spoluprácu medzi karpatskými krajinami, keďže dohovor naďalej poskytuje kľúčovú platformu na zabezpečenie ochrany prírody v regióne.
Vypracovala: N. Kubicová, Odbor medzinárodnej spolupráce R-ŠOP SR
