Štátna ochrana prírody Slovenskej republika pripravila začiatkom leta pre zástupcov Ministerstva životného prostredia SR a riaditeľov správ národných parkov odbornú exkurziu do vybraných národných parkov na území Poľska.
V Poľsku je celkovo chránených 101 588 km2 územia, čo predstavuje 32,1% rozloha krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v 23 národných parkoch, pričom až šesť z nich je súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Cieľom odbornej exkurzie bolo predstaviť fungujúce príklady dobrej praxe v oblasti manažmentu ochrany prírody a ponúknuť predstaviteľom slovenských národných parkov inšpiráciu na príkladoch udržateľného rozvoja, manažmentu parkov ako aj poučenie z chybných krokov.
Mapa národných parkov Poľska na stiahnutie tu 
Ojcowski park narodowy - Najmenší národný park Poľska
Ako prvým navštíveným národným parkom v Poľsku bol Ojcowski park narodowy. Tento park bol založený v roku 1956 a nachádza sa v Malopoľskom vojvodsctve, asi 16km od Krakova. Rozkladá sa na ploche 21,46 km2 a je najmenším z 23 poľských národných parkov. Rozloha ochranného pásma parku po úprave hraníc v roku 1997 je 6777 ha.
Symbolom Ojcowskeho národného parku je netopier, ktorý sa vyskytuje v tunajších dvocj jadskyniach – Tmavá jaskyňa a Jaskyňa Lokietek. Najstaršie stopy prítomnosti človeka v tejto oblasti pochádzajú zo staršieho paleolitu a sú staré 120 tisíc rokov.
Na území národného parku sa nachádza aj Pstruhová farma. Farma je vo vlastníctve národného parku, no v prenájme ho má rodinná firma, ktorú založili matka s dcérou s cieľom prinavrátiť život predvojnovým rybníkom. Obnovili chov pstruhov potočných, podporujú premyslený a etický chov a v svojom areáli vzdelávajú návštevníkov o regionálnej histórii a ochrane vodných živočíchov. Prítomnosť vydier pri rybníkoch berú ako prirodzenú súčasť prírodného cyklu.
Ojcowski národný park má 42 interných zamestnancov, z toho 3 členov Stráže prírody. Park je každoročne pod mimoriadnym tlakom turistov a toto malé údolie navštívi ročne približne 400 tis. návštevníkov. Manažmentové údržby ako napríklad kosenie si park zabezpečuje prostredníctvom svojich interných zamestnancov, čo je v prípade poľských národných parkov ojedinelé.
Aj napriek svoje malej rozlohe nie je jeho zaradenie medzi poľské národné parky spochybňované. Park sa intenzívne venuje ekovýchove a návštevníkom ponúka veľmi zaujímavú interaktívnu prírodovednú expozíciu. V areáli parku sa nachádzajú početné architektonické pamiatky, ako napríklad zachovaný renesančný zámok v Pieskowa Skala alebo zrúcanina gotického hradu v Ojcowe.
Viac informácií o Ojcowskom národnom parku nájdete na ich webe.
Gorczański park narodowy - Novo zavedené jednotné vstupné
Gorczański národný park bol založený v roku 1981 a chráni centrálnu časť Gorce. Najväčším bohatstvom tohto územia je samotný karpatský les. Park sa rozkladá na ploche 7029,85 ha a veľkosťou sa radí na 17.miesto spomedzi 23 poľských národných parkov. Ochranné pásmo parku sa rozprestiera na ploche 16 647 ha. Symbolom parku je salamandra škvrnitá, ktorú sme mali na terénnej obhliadke možnosť aj vidieť. J Z dôvodu výskytu vzácnych chránených druhov vtákov ako je tetrov, hlucháň, ďateľ bielochrbtý, kuvik obyčajjný či sova ušatá, ,bol park zaradený do sústavy Natura 2000 ako chránené vtáčie územie „Gorce“.
V Gorzańskom národnom parku ako aj v ďalších národných parkoch Poľska existujú tri kategórie ochrany prírody: prísna, aktívna a krajinná. Pod prísnou ochranou je v parku vyše 3611 ha najzachovalejších lesov ako aj niektoré holiny.
Od 1. januára 2022 bolo v parku zavedené jednotné vstupné, doteraz si bolo potrebné zakúpiť vstupenky len na niektoré trasy. Vstupenky je možné si zakúpiť si cez webstránku alebo prostredníctvom mobilnej aplikácie. Jednodňový vstup na dospelú osobu vychádza 7 PLN, tj. cca. 1,5 EUR. Finančné prostriedky získané zo vstupného sú určené na údržbu turistickej infraštruktúry parku a na spolufinancovanie činnosti Horskej dobrovoľníckej záchrannej služby.
V Poľsku taktiež vyplýva zo zákona o ochrane prírody zákaz vstupu do národných parkov so psom. Výnimka z tohto zákazu sa vzťahuje len na niektoré určené turistické trasy. Konkrétne v Gorzańskom národnom parku je dovolené mať psa na vodítku len na šiestich vyhradených úsekoch.
Národný park prevádzkuje aj dve vlastné kempingové miesta. Mimo týchto miest je stanovanie či akékoľvek nocovanie v parku zakázané.
Viac informácií o Gorzańskom národnom parku nájdete na ich webe.
Babiogorski a Pieniński národný park – Cezhraničná spolupráca
Prírodná hodnota Babej hory je veľmi vysoká a to nielen v poľskom meradle, ale aj z medzinárodného hľadiska. To spôsobilo, že sa táto oblasť dostala pod trojitú ochranu. V súlade s poľským zákonodarstvom bola vyhlásená za národný park, na základe smerníc Európskej únie bola zaradená do siete Natura 2000 (ako biotop, ale zároveň aj ako vtáčie územie), zatiaľ čo z medzinárodného hľadiska bola rozhodnutím UNESCO –MaB zaradená medzi prvými oblasťami na svete, ktoré získali štatút biosferickej rezervácie.
Babiogórski národný park bol založený v roku 1954 a chráni hlavne severný a východný svah masívu Babia hora, ktorá je najvyšším vrcholom Beskýd a zároveň najsevernejšou horou karpatského oblúku. Zachovalé smrekové pralesy a bukovo- jedľové lesy sú pod prísnou ochranou a nepripúšťajú nijaký zásah človeka. Lesy zaberajú väčšinu územia a tvoria až 84% územia NP. NP je rozpočtovou štátnou jednotkou riadenou riaditeľom.
Na území parku sa nachádza niekoľko oblastí, ktoré nepatria správe parku a podliehajú krajinnej ochrane. Vedie sa tam prírode blízke lesné hospodárstvo, pričom majiteľmi týchto neštátnych lesov sú Pozemkové a lesné spoločenstvo obyvateľov obce Zawoja a spoločnosti fyzických osôb.
Popri odbornom programe v kultúrnom dome Zawoja mali účastníci exkurzie možnosť absolvovať aj terénnu exkurziu so sprievodcom po turistickom chodníku Markowe Szawiny, ktorý vedie po hranici medzi aktívnou a pasívnou ochranou prírody.
Viac informácií o Babiogorskom národnom parku nájdete na ich webe.
Pieniński národný park je najstarším národným parkom v Poľsku. Bol založený už v roku 1932 a tento rok si park pripomína svoje 90.výročie vzniku. Tento NP má zároveň najvyšší ukazovateľ intenzity turistického ruchu na 1 ha plochy spomedzi všetkých poľských národných parkov. Turistom je k dispozícii 35 km trás, pričom ich súčasťou je aj splavovanie tiesňavy Dunajca na pltiach. 53% plochy parku vlastní štát, zvyšok tvoria súkromné pozemky.
Pieniński NP je jediný NP v Poľsku, ktorý nevyberá jednotné vstupné, ale vyberá poplatky len na vybraných lokalitách,
Viac informácií o Pienińskom národnom parku nájdete na ich webe.
CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA
Pre obidva národné parky je charakteristická intenzívna cezhraničná spolupráca. V prípade Babiogorskeho NP je to spolupráca so Správou CHKO Horná Orava, v druhom prípade ide o vzájomnú spoluprácu pieninských NP na obidvoch stranách štátnej hranice.
Okrem zaujímavých spoločných cezhraničných projektov je tiež zaujímavosťou, že zástupcovia slovenských správ sú pravidelne členmi Vedeckej rady poľských národných parkov. V Babiogorskom NP zastupuje slovenskú stranu aktuálne generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska a v Pienińskom NP je to riaditeľ slovenského NP Vladimír Kĺč.
Vedecká rada je konzultačný a poradný orgán, pôsobí pri riaditeľovi NP a jej členovia sú menovaní ministrom životného prostredia na 5 rokov z prostredia vedy, praxe, neziskových organizácií ako aj miestnych samospráv.
Počas prezentácie predstavil riaditeľ Babiogorskeho NP aj výzvy cezhraničnej spolupráce, medzi ktoré patrí najmä rozdielne režimy ochrany medzi národným parkom a CHKO. Najviditeľnejším rozdielom je najmä prísny zákaz vodenia psov na poľskej strane, ktorý na Slovensku neplatí. Často preto turisti prechádzajúci zo slovenskej na poľskú stranu tento zákaz nerešpektujú. Výhodou je však možnosť realizovať spoločný výskum, podieľať sa na spoločnej propagácii územia ako aj možnosť uchádzať sa o cezhraničnú finančnú podporu a granty.
V Pienińskom NP sa odbornej diskusie zúčastnil okrem zástupcu miestnej samosprávy aj predseda združenia pltníkov. Pltníci sú na rozdiel od Slovenska na poľskej strane koordinovaní jednotným združením, ktoré úzko spolupracuje s NP. Národný park priamo predáva lístky na plte, pričom získa 6% zisku z celkového predaja. Pltníci zároveň musia pre získanie licencie spĺňať prísne pravidlá ako napr. absolvovanie 3 ročného školenia či trvalý pobyt v lokalite.
Tatrański národný park- Moderné vízie a monitoring medveďa hnedého
Výmenu skúseností medzi slovenskými a poľskými národnými parkami zavŕšilo stretnutie v Zakopanom v Edukačnom centre Tatrzanského národného parku. Účastníkov privítal a prednášky otvoril riaditeľ NP Szymon Ziobrowski.
Filozofiou tohto najviac navštevovaného národného parku Poľska je skĺbiť moderný a inovačný model ochrany prírody spolu s udržateľným rozvojom cestovného ruchu. TPN zamestnáva 125 stálych zamestnancov. Rada parku pozostva z 21 osôb a jej členmi sú okrem vedeckých pracovníkov, zástupcov TANAPu aj predstavitelia samosprávy a významní zástupcovia organizácií pôsobiacich v cestnom ruchu.
Centrum prírodnej výchovy ročne navštívi takmer 160 tisíc návštevníkov. Návštevnosť počas covidu klesla na 21 tisíc, no už tento rok je snahou vedenia parku návštevnosť opäť vrátiť na pôvodné čísla. Centrum sa nachádza na mieste, kde v 19. storočí vznikol Tatranský spolok turistov. Park má v pláne v blízkej budúcnosti realizáciu nového edukačného centra s botanickou záhradou.
TPN kladie dôraz na lokálnu ekovýchovu a žiaci z niekoľko desiatok škôl v regióne prichádza do centra ekovýchovy pravidelne, kde ich čaká individuálny program pre každý ročník. Cieľom je privádzať deti systematicky do centra každý rok a viesť ich k ochrane prírody. Park má tiež spracovaný aj kompletný online program v podobe krátkych filmov o ochrane prírody či pravidelných podcastov.
Okrem prepojenia TPN so slovenským TANAPom prostredníctvom Biosférickej rezervácie Tatry, úzkej spolupráce na spoločných projektoch či napríklad pravidelnom sčítavaní kamzíčej zveri spája obidva NP aj problematika medveďa hnedého.
Poľský Zásahový tím aktívne využíva na sledovanie medveďov systém telemetrie prostredníctvom GPS obojkov. Od roku 2001 tak monitorovali pohyb až 84 jedincov, pričom každoročne obojkujú 5-6 medveďov. Celková populácia medveďa hnedého v poľských Tatrách je odhadovaná približne na 50 – 70 jedincov.
Viac informácií o Tatrańskom národnom parku nájdete na ich webe. 
Článok pripravila Kristína Bocková, Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR
Foto: autorka
