Tradícia Dňa stromov vznikla v 19. storočí na podnet novinára J. Sterlinga Mortona v americkom štáte Nebraska, ktorý presadzoval teóriu, že pre celkové zlepšenie klímy je nevyhnutná prítomnosť stromov. Nezostal však len pri písaní článkov s touto tematikou, ale vyzval občanov, aby sa zapojili do Dňa stromov vysadením stromčekov vo svojom okolí. Odhaduje sa, že v rámci jeho iniciatívy vysadili v Nebraske viac ako jeden milión stromov.
Postupne sa myšlienka osláv Dňa stromov rozšírila do celého sveta. V tento deň sa schádzajú členovia rôznych organizácií a jednotlivci, aby si pripomenuli dôležitosť a význam stromov pre život, spoločne ich vysádzali a realizovali ďalšie zaujímavé aktivity a programy.
Stromy sa vo významnej miere podieľajú na tvorbe charakteru územia. Sú nevyhnutnou súčasťou mnohých procesov, ktoré prebiehajú v krajine a úzko nadväzujú na viaceré prírodné a antropické prvky v území. Vytvárajú s nimi úzko prepojený polyfunkčný celok, sformovaný predovšetkým kultúrnym vývojom, spôsobom využívania a prírodnými podmienkami. Predstavujú charakteristickú súčasť krajinnej štruktúry, ktorá vznikla v súvislosti so spôsobom dlhodobého využívania územia. Spoluvytvárajú obraz konkrétneho územia, ovplyvňujú mikroklimatický režim, hygienické podmienky, obývateľnosť a rekreačnú hodnotu územia, rovnako ako jeho biologickú a estetickú úroveň. Zásadným spôsobom ovplyvňujú vznik a dôsledky vodnej a veternej erózie. Funkčnosť drevín a porastov, ktoré vytvárajú, závisí najmä na ich umiestnení a priestorovom usporiadaní v území, druhovom a vekovom zložení, výškovej štruktúre, kvalite a množstve.
FOTO: Kristína Bocková, ŠOP SR
Dreviny a ich vegetačné úpravy plnia v prírodnej krajine najmä tieto funkcie:
Pôdoochranná funkcia (edafická)
– ochrana pôdy pred vonkajšími deštrukčnými procesmi, akými sú vodná a veterná erózia (zvetrávanie), snehové lavíny, zosuvy a pod.
Vedeli ste, že:
