Ochrana a obnova riečnych biotopov v oblasti Alpsko - karpatského koridoru
Program: Interreg Slovenská republika - Rakúsko 2014 – 2020
Názov projektu SK: Ochrana a rozvoj prepojenia riečnych biotopov v oblasti Alpsko-karpatského koridoru
Názov projektu DE: Schutz und Entwicklung eines Lebensraumverbundes der Flüsse im Bereich des Alpen Karpaten Korridors
Akronym projektu: Alpen Karpaten Fluss Korridor/Alpsko – Karpatský riečny koridor (ACRC)
Kód projektu: 305021R191
Začiatok realizácie projektu: 09/2017
Koniec realizácie projektu: 07/2021
Rozpočet projektu ŠOP SR: 142 892,35 Eur
Celkový rozpočet projektu: 2 054 116,09 Eur
Alpsko – Karpatský riečny koridor (ACRC) Ochrana a rozvoj prepojenia riečnych biotopov v oblasti Alpsko - karpatského riečneho koridoru
Ochrana a obnova riečnych biotopov v oblasti Alpsko - karpatského koridoru
Územie masívov Álp a Karpát, spolu s územím, čo ich predeľuje, patrí medzi najvýznamnejšie prírodné oblasti Európy. Preto po úspešnom projekte Alpsko karpatský koridor zameranom na zachovanie migračného koridoru pre suchozemské veľké cicavce sa v ďalšom plánovacom období programu INTERREG SK – AT cezhraniční partneri venujú ochrane a rozvoju konektivity riečnych biotopov. Cieľom projektu je zabezpečiť a zlepšiť spojenie biotopov vodných organizmov v rakúsko-slovenskom pohraničnom regióne.
Projekt je zameraný na vytvorenie koncepcie cezhraničnej ochrany a starostlivosti o vybrané vodné toky na území Dunajských luhov, Záhoria, Viedenského lesa a Pomoravia. Zámerom projektu jej aj realizácia konkrétnych opatrení v tejto oblasti. Správa CHKO Záhorie je zapojená do implementácie pilotných opatrení v oblasti zlepšovania vodného ekosystému riečneho jazera na Devínskom jazere, zlepšenia migračných možností na rieke Rudava, či Zohorského kanála. Prínos projektu v zlepšení biotopov by mali dokázať vlajkové druhy: rybárik riečny, podustva severná, užovka fŕkaná a mihuľa ukrajinská.
Alpsko Karpatský riečny koridor je cezhraničný projekt v rámci programu INTERREG V-A Slovensko – Rakúsko.
Partneri projektu
| Vedúci partner: | |
| Národný park Dunajské luhy (NP Donauen GmbH) |  |
| Ostatní partneri: | |
| ŠOP SR, správa CHKO Záhorie |  |
| BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) |  |
| Schwechat Wasserverband / Vodohospodárske združenie Schwechat |  |
| Stadtgemeinde Fischamend / Mestská obec Fischamend |  |
| Österreichische Bundesforste AG / Rakúske spolkové lesy a.s. |  |
| via donau - Österreichische Wasserstraßen-GmbH / Rakúska spoločnosť pre vodné cesty |  |
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.