Program: Interreg Slovenská republika - Rakúsko 2014 – 2020
Názov projektu SK: Ochrana a rozvoj prepojenia riečnych biotopov v oblasti Alpsko-karpatského koridoru
Názov projektu DE: Schutz und Entwicklung eines Lebensraumverbundes der Flüsse im Bereich des Alpen Karpaten Korridors
Akronym projektu: Alpen Karpaten Fluss Korridor/Alpsko – Karpatský riečny koridor (ACRC)
Kód projektu: 305021R191
Začiatok realizácie projektu: 09/2017
Koniec realizácie projektu: 07/2021
Rozpočet projektu ŠOP SR: 142 892,35 Eur
Celkový rozpočet projektu: 2 054 116,09 Eur
Alpsko – Karpatský riečny koridor (ACRC) Ochrana a rozvoj prepojenia riečnych biotopov v oblasti Alpsko - karpatského riečneho koridoru
Územie masívov Álp a Karpát, spolu s územím, čo ich predeľuje, patrí medzi najvýznamnejšie prírodné oblasti Európy. Preto po úspešnom projekte Alpsko karpatský koridor zameranom na zachovanie migračného koridoru pre suchozemské veľké cicavce sa v ďalšom plánovacom období programu INTERREG SK – AT cezhraniční partneri venujú ochrane a rozvoju konektivity riečnych biotopov. Cieľom projektu je zabezpečiť a zlepšiť spojenie biotopov vodných organizmov v rakúsko-slovenskom pohraničnom regióne.
Projekt je zameraný na vytvorenie koncepcie cezhraničnej ochrany a starostlivosti o vybrané vodné toky na území Dunajských luhov, Záhoria, Viedenského lesa a Pomoravia. Zámerom projektu jej aj realizácia konkrétnych opatrení v tejto oblasti. Správa CHKO Záhorie je zapojená do implementácie pilotných opatrení v oblasti zlepšovania vodného ekosystému riečneho jazera na Devínskom jazere, zlepšenia migračných možností na rieke Rudava, či Zohorského kanála. Prínos projektu v zlepšení biotopov by mali dokázať vlajkové druhy: rybárik riečny, podustva severná, užovka fŕkaná a mihuľa ukrajinská.
Alpsko Karpatský riečny koridor je cezhraničný projekt v rámci programu INTERREG V-A Slovensko – Rakúsko.
Vedúci partner: | |
Národný park Dunajské luhy (NP Donauen GmbH) | ![]() |
Ostatní partneri: | |
ŠOP SR, správa CHKO Záhorie | ![]() |
BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) | ![]() |
Schwechat Wasserverband / Vodohospodárske združenie Schwechat | ![]() |
Stadtgemeinde Fischamend / Mestská obec Fischamend | ![]() |
Österreichische Bundesforste AG / Rakúske spolkové lesy a.s. | ![]() |
via donau - Österreichische Wasserstraßen-GmbH / Rakúska spoločnosť pre vodné cesty | ![]() |
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.