Rozvoj konskej turistiky v Karpatoch
Program: Interreg Poľsko-Slovensko
Názov projektu: Rozvoj konskej turistiky v Karpatoch
Číslo projektu: PLSK.01.01.00-SK-0178-17
Začiatok realizácie projektu: 1.5.2019
Koniec realizácie projektu: 30.4.2021
Rozpočet projektu ŠOP SR: 267 396,00 Eur
Celkový rozpočet projektu: 3 461 802,80 Eur
Vedúci prijímateľ: Obec Belá nad Cirochou
Partner projektu 1: Caritas Diecezji Rzeszowskiej
Partner projektu 2: Animoterapeuticko-jazdecké centrum Snina
Partner projektu 3: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Opis projektu:
Severovýchod Slovenska – región Snina, ktorého hranica tvorí štátna hranica s Poľskom a východná hranica s Ukrajinou. Silnou stránkou je množstvo chránených území – Národný park Poloniny, Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, Chránená oblasť Vihorlat. Časť územia je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, časť je zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO (Karpatské bukové pralesy), časť územia bola vyhlásená za Park tmavej oblohy Poloniny. Celé územie regiónu je popretkávané pešími turistickými a náučnými chodníkmi a cyklotrasami. Menej rozvinutá je agroturistika prezentovaná len ojedinelými aktivitami drobných roľníkov. Oficiálne vyznačené konské trasy regióne chýbajú úplne a v súčasnosti výlety na koňoch nie je možné legálne absolvovať – jazdí sa po pozemkoch bez súhlasu ich majiteľov, dá sa reálne predpokladať, že aj na územiach, ktoré sú chránenými prírodnými rezerváciami alebo pamiatkami.
Cieľom projektu je zachovanie kultúrneho dedičstva ale rovnako aj trvaloudržateľné využitie prírodného dedičstva – poznávaním cenného územia Biesčad, Polonín a Vihorlatu vďaka nadväznosti na existujúce konské trasy v Poľsku. Vďaka projektu budú navrhnuté trasy v teréne vyznačené a zároveň budú na vytipovaných miestach vybudované aj prvky drobnej jazdeckej infraštruktúry, ktoré sú dôležité pre správne nasmerovanie jazdcov mimo prísne chránených území NP Poloniny, CHKO Východné Karpaty a CHKO Vihorlat. Výstupom bude aj reálne prepojenie jestvujúcej siete konských trás v susednom Poľsku – na území Bieščadského NP a Cisniansko-Wetlinskej CHKO a zabezpečenie jednotného systému značenia. Trasy na riešenom území Poľska a Slovenska budú propagované v rámci spoločnej marketingovej kampane rôznymi spôsobmi: tlačené letáky, mapy, informačné panely, promo video, webová stránka s GPS zameraním lokalizácie jednotlivých zariadení.
Bude vytvorený nový cezhraničný turistický produkt pod názvom „Na koni cez Karpaty“ sprístupňujúci zaujímavé prírodné lokality, kultúrne pamiatky a ďalšie atrakcie, budú vytvorené reálne podmienky pre efektívnejšie využitie prírodného a kultúrneho potenciálu územia.
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.