Rozvoj konskej turistiky v Karpatoch
Program: Interreg Poľsko-Slovensko
Názov projektu: Rozvoj konskej turistiky v Karpatoch
Číslo projektu: PLSK.01.01.00-SK-0178-17
Začiatok realizácie projektu: 1.5.2019
Koniec realizácie projektu: 30.4.2021
Rozpočet projektu ŠOP SR: 267 396,00 Eur
Celkový rozpočet projektu: 3 461 802,80 Eur
Vedúci prijímateľ: Obec Belá nad Cirochou
Partner projektu 1: Caritas Diecezji Rzeszowskiej
Partner projektu 2: Animoterapeuticko-jazdecké centrum Snina
Partner projektu 3: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Opis projektu:
Severovýchod Slovenska – región Snina, ktorého hranica tvorí štátna hranica s Poľskom a východná hranica s Ukrajinou. Silnou stránkou je množstvo chránených území – Národný park Poloniny, Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, Chránená oblasť Vihorlat. Časť územia je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, časť je zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO (Karpatské bukové pralesy), časť územia bola vyhlásená za Park tmavej oblohy Poloniny. Celé územie regiónu je popretkávané pešími turistickými a náučnými chodníkmi a cyklotrasami. Menej rozvinutá je agroturistika prezentovaná len ojedinelými aktivitami drobných roľníkov. Oficiálne vyznačené konské trasy regióne chýbajú úplne a v súčasnosti výlety na koňoch nie je možné legálne absolvovať – jazdí sa po pozemkoch bez súhlasu ich majiteľov, dá sa reálne predpokladať, že aj na územiach, ktoré sú chránenými prírodnými rezerváciami alebo pamiatkami.
Cieľom projektu je zachovanie kultúrneho dedičstva ale rovnako aj trvaloudržateľné využitie prírodného dedičstva – poznávaním cenného územia Biesčad, Polonín a Vihorlatu vďaka nadväznosti na existujúce konské trasy v Poľsku. Vďaka projektu budú navrhnuté trasy v teréne vyznačené a zároveň budú na vytipovaných miestach vybudované aj prvky drobnej jazdeckej infraštruktúry, ktoré sú dôležité pre správne nasmerovanie jazdcov mimo prísne chránených území NP Poloniny, CHKO Východné Karpaty a CHKO Vihorlat. Výstupom bude aj reálne prepojenie jestvujúcej siete konských trás v susednom Poľsku – na území Bieščadského NP a Cisniansko-Wetlinskej CHKO a zabezpečenie jednotného systému značenia. Trasy na riešenom území Poľska a Slovenska budú propagované v rámci spoločnej marketingovej kampane rôznymi spôsobmi: tlačené letáky, mapy, informačné panely, promo video, webová stránka s GPS zameraním lokalizácie jednotlivých zariadení.
Bude vytvorený nový cezhraničný turistický produkt pod názvom „Na koni cez Karpaty“ sprístupňujúci zaujímavé prírodné lokality, kultúrne pamiatky a ďalšie atrakcie, budú vytvorené reálne podmienky pre efektívnejšie využitie prírodného a kultúrneho potenciálu územia.
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.