Program: Interreg Poľsko-Slovensko
Názov projektu: Rozvoj konskej turistiky v Karpatoch
Číslo projektu: PLSK.01.01.00-SK-0178-17
Začiatok realizácie projektu: 1.5.2019
Koniec realizácie projektu: 30.4.2021
Rozpočet projektu ŠOP SR: 267 396,00 Eur
Celkový rozpočet projektu: 3 461 802,80 Eur
Vedúci prijímateľ: Obec Belá nad Cirochou
Partner projektu 1: Caritas Diecezji Rzeszowskiej
Partner projektu 2: Animoterapeuticko-jazdecké centrum Snina
Partner projektu 3: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Opis projektu:
Severovýchod Slovenska – región Snina, ktorého hranica tvorí štátna hranica s Poľskom a východná hranica s Ukrajinou. Silnou stránkou je množstvo chránených území – Národný park Poloniny, Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, Chránená oblasť Vihorlat. Časť územia je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, časť je zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO (Karpatské bukové pralesy), časť územia bola vyhlásená za Park tmavej oblohy Poloniny. Celé územie regiónu je popretkávané pešími turistickými a náučnými chodníkmi a cyklotrasami. Menej rozvinutá je agroturistika prezentovaná len ojedinelými aktivitami drobných roľníkov. Oficiálne vyznačené konské trasy regióne chýbajú úplne a v súčasnosti výlety na koňoch nie je možné legálne absolvovať – jazdí sa po pozemkoch bez súhlasu ich majiteľov, dá sa reálne predpokladať, že aj na územiach, ktoré sú chránenými prírodnými rezerváciami alebo pamiatkami.
Cieľom projektu je zachovanie kultúrneho dedičstva ale rovnako aj trvaloudržateľné využitie prírodného dedičstva – poznávaním cenného územia Biesčad, Polonín a Vihorlatu vďaka nadväznosti na existujúce konské trasy v Poľsku. Vďaka projektu budú navrhnuté trasy v teréne vyznačené a zároveň budú na vytipovaných miestach vybudované aj prvky drobnej jazdeckej infraštruktúry, ktoré sú dôležité pre správne nasmerovanie jazdcov mimo prísne chránených území NP Poloniny, CHKO Východné Karpaty a CHKO Vihorlat. Výstupom bude aj reálne prepojenie jestvujúcej siete konských trás v susednom Poľsku – na území Bieščadského NP a Cisniansko-Wetlinskej CHKO a zabezpečenie jednotného systému značenia. Trasy na riešenom území Poľska a Slovenska budú propagované v rámci spoločnej marketingovej kampane rôznymi spôsobmi: tlačené letáky, mapy, informačné panely, promo video, webová stránka s GPS zameraním lokalizácie jednotlivých zariadení.
Bude vytvorený nový cezhraničný turistický produkt pod názvom „Na koni cez Karpaty“ sprístupňujúci zaujímavé prírodné lokality, kultúrne pamiatky a ďalšie atrakcie, budú vytvorené reálne podmienky pre efektívnejšie využitie prírodného a kultúrneho potenciálu územia.
7.12. Objavenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne (1954) - jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
11.12. Vyhlásenie trilaterálnej SK-PL-UA biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1998) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
18.12. Vyhlásenie Tatranského národného parku (1948) - Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) zákonom č. 11/1948 zo dňa 18. decembra 1948 zriadili Tatranský národný park (TANAP). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1949.
28.12. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (1973) s cieľom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam. V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.