Efektívna komunikácia na ochranu biodiverzity
O projekte:
Medzinárodný projekt IUCN "Efektívna komunikácia na ochranu biodiverzity", zameraný na posilnenie významu komunikácie ako dôležitého nástroja ochrany biodiverzity, sa realizuje od roku 1998 v piatich vybraných európskych krajinách - Slovensko, Česko, Slovinsko, Poľsko a Maďarsko. Finančné prostriedky na jeho realizáciu poskytlo holandské Ministerstvo poľnohospodárstva, ochrany prírody a rybárstva.
Čo predchádzalo projektu:
Na konferencii ministrov životného prostredia konanej v roku 1995 v Sofii bola prijatá Pan-európska stratégia biologickej a krajinnej diverzity, ktorú podpísalo 54 krajín, vrátane Slovenskej republiky. Na implementáciu Stratégie bol vypracovaný Akčný plán, ktorého súčasťou je aj oblasť zameraná na zvyšovanie povedomia, informovanosti a vzdelávania verejnosti v oblasti ochrany biodiverzity. Projekt "Efektívna komunikácia na ochranu biodiverzity" sa realizuje za účelom podpory práve tejto časti Stratégie.
Etapy realizácie projektu:
Prvá etapa - rok 1998
UCN a ECNC (Európske centrum ochrany prírody) pripravili dva semináre pre pracovníkov ochrany prírody a mimovládne ochranárske organizácie, ktoré sa konali v Banskej Štiavnici a poľskom Debe, zamerané na získanie vedomosti a zručnosti v oblasti komunikácie a práce s verejnosťou.
Druhá etapa - rok 1999
Zástupca Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) oslovil ministrov životného prostredia piatich spomínaných štátov s ponukou na tzv. "malý národný projekt o komunikácii v ochrane prírody". Výstupom nášho národného projektu boli:
» seminár "Komunikácia ako nástroj v ochrane prírody" pre pracovníkov odborných organizácií ochrany prírody, ktorého cieľom bolo prehĺbiť teoretické vedomosti i praktické zručnosti účastníkov seminára v oblasti komunikácie, identifikovať existujúce problémy v komunikácii, hľadať ich príčiny a pokúsiť sa nájsť reálne riešenia;
» príloha časopisu Chránené územia Slovenska č. 41/1999, zostavená z prekladov vybraných príspevkov a prípadových štúdií zdôrazňujúcich úlohu komunikácie ako dôležitého nástroja pri ochrane prírody/biodiverzity, ktoré boli prezentované na seminároch o komunikácii v Banskej Štiavnici a Debe;
» publikácia Kto to bol? - príručka na určovanie veľkých šeliem podľa ich pobytových znakov, osobitne na strhnutých zvieratách, zameranej na zlepšenie komunikácie s viacerými subjektami pri riešení šetrenia škôd spôsobených veľkými šelmami najmä na hospodárskych zvieratách. Materiál bol preložený z nemeckého originálu Wer war es? a doplnený údajmi zo Slovenska.
Tretia etapa - rok 2001
V súvislosti so záujmom SR o vstup do EÚ a následným analytickým skúmaním legislatívy EÚ v oblasti životného prostredia vrátane ochrany prírody, bola tretia etapa realizácie projektu rozšírená o problematiku ochrany prírody v právnych predpisoch EÚ.
Následne SR pristúpila k programu LIFE III, ktorý je zameraný na financovanie projektov, prispievajúcich k realizácii smernice o vtákoch, smernice o biotopoch a budovaniu siete chránených území NATURA 2000. Účelom aktivít v rámci tretej etapy projektu, ktoré sú zamerané na:
» získavanie zručnosti pri príprave a menežovaní projektov zameraných na ochranu biodiverzity
» podporu environmentálne vhodných postupov v poľnohospodárstve pri ochrane vybraných druhov, ktoré sú chránené medzinárodnými dohovormi a právnymi predpismi EÚ
» zvyšovanie informovanosti verejnosti o právnych predpisoch EÚ v oblasti ochrany prírody
Výstupmi tretej etapy projektu sú:
» workshop "Tvorba a menežovanie projektov zameraných na ochranu biodiverzity" určený pracovníkom ochrany prírody a krajiny, ktorý sa konal v dňoch 28.- 30. 3. 2001 v Bystrej.
Cieľom workshopu bolo:
získať zručnosti, ktoré sú potrebné pri príprave a menežovaní projektov
zvýšiť úroveň zostavovania a menežmentu projektov tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám domácich, ale najmä zahraničných inštitúcií, ktorým sa projekty predkladajú.
» dva pilotné projekty zamerané na podporu environmentálne vhodných postupov v poľnohospodárstve pri ochrane vybraných druhov, ktoré sú chránené medzinárodnými dohov ormi a právnymi predpismi EÚ :
Podpora environmentálne vhodných postupov v poľnohospodárstve pri ochrane
- Chrapkáča poľného (Crex crex) http://www.sopsr.sk/index.php...
- Pokrutu jesenného (Spiranthes spiralis) http://www.sopsr.sk/index.php...
» informačné a propagačné materiály:
- informačná brožúra "Európska únia a ochana prírody - stiahni [pdf]
- informačná skladačka "Biotopy Slovenska: Lúky a pasienky"
Štvrtá etapa - jún 2002 / jún 2003
» seminár 'Partnerstvo pri manažmente chránených území' (24. - 25. jún 2002, Hronsek) pre riadiacich pracovníkov ŠOP SR zameraný na využitie komunikácie pri budovaní sústavy chránených území NATURA 2000.
Výstupom seminára boli dva pilotné projekty :
- Dlhodobo udržateľné využívanie rašeliniska Suchá Hora http://www.sopsr.sk/...
- O modrej jari na Jeleňom vrchu http://www.sopsr.sk/index.php...
ktoré realizovali správy Národného parku Slovenský kras a Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Obidva projekty, na príklade riešenia konkrétnych problémov ochrany prírody (starostlivosť o chránené územie a chránené druhy), odskúšali postupy pre vytváranie užšej spolupráce s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v územiach navrhovaných do sústavy chránených území NATURA 2000
» informačná brožúra 'Komunikácia ako významný nástroj na ochranu biodiverzity , ktorá predstavuje históriu projektu IUCN 'Efektívna komunikácia na ochranu biodiverzity', ako aj skúsenosti a poznatky z jeho realizácie ( pozri [pdf] ) s dôrazom na komunikáciu s verejnosťou, najmä s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v územiach navrhovaných do sústavy chránených území NATURA 2000
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.