Efektívna komunikácia na ochranu biodiverzity
O projekte:
Medzinárodný projekt IUCN "Efektívna komunikácia na ochranu biodiverzity", zameraný na posilnenie významu komunikácie ako dôležitého nástroja ochrany biodiverzity, sa realizuje od roku 1998 v piatich vybraných európskych krajinách - Slovensko, Česko, Slovinsko, Poľsko a Maďarsko. Finančné prostriedky na jeho realizáciu poskytlo holandské Ministerstvo poľnohospodárstva, ochrany prírody a rybárstva.
Čo predchádzalo projektu:
Na konferencii ministrov životného prostredia konanej v roku 1995 v Sofii bola prijatá Pan-európska stratégia biologickej a krajinnej diverzity, ktorú podpísalo 54 krajín, vrátane Slovenskej republiky. Na implementáciu Stratégie bol vypracovaný Akčný plán, ktorého súčasťou je aj oblasť zameraná na zvyšovanie povedomia, informovanosti a vzdelávania verejnosti v oblasti ochrany biodiverzity. Projekt "Efektívna komunikácia na ochranu biodiverzity" sa realizuje za účelom podpory práve tejto časti Stratégie.
Etapy realizácie projektu:
Prvá etapa - rok 1998
UCN a ECNC (Európske centrum ochrany prírody) pripravili dva semináre pre pracovníkov ochrany prírody a mimovládne ochranárske organizácie, ktoré sa konali v Banskej Štiavnici a poľskom Debe, zamerané na získanie vedomosti a zručnosti v oblasti komunikácie a práce s verejnosťou.
Druhá etapa - rok 1999
Zástupca Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) oslovil ministrov životného prostredia piatich spomínaných štátov s ponukou na tzv. "malý národný projekt o komunikácii v ochrane prírody". Výstupom nášho národného projektu boli:
» seminár "Komunikácia ako nástroj v ochrane prírody" pre pracovníkov odborných organizácií ochrany prírody, ktorého cieľom bolo prehĺbiť teoretické vedomosti i praktické zručnosti účastníkov seminára v oblasti komunikácie, identifikovať existujúce problémy v komunikácii, hľadať ich príčiny a pokúsiť sa nájsť reálne riešenia;
» príloha časopisu Chránené územia Slovenska č. 41/1999, zostavená z prekladov vybraných príspevkov a prípadových štúdií zdôrazňujúcich úlohu komunikácie ako dôležitého nástroja pri ochrane prírody/biodiverzity, ktoré boli prezentované na seminároch o komunikácii v Banskej Štiavnici a Debe;
» publikácia Kto to bol? - príručka na určovanie veľkých šeliem podľa ich pobytových znakov, osobitne na strhnutých zvieratách, zameranej na zlepšenie komunikácie s viacerými subjektami pri riešení šetrenia škôd spôsobených veľkými šelmami najmä na hospodárskych zvieratách. Materiál bol preložený z nemeckého originálu Wer war es? a doplnený údajmi zo Slovenska.
Tretia etapa - rok 2001
V súvislosti so záujmom SR o vstup do EÚ a následným analytickým skúmaním legislatívy EÚ v oblasti životného prostredia vrátane ochrany prírody, bola tretia etapa realizácie projektu rozšírená o problematiku ochrany prírody v právnych predpisoch EÚ.
Následne SR pristúpila k programu LIFE III, ktorý je zameraný na financovanie projektov, prispievajúcich k realizácii smernice o vtákoch, smernice o biotopoch a budovaniu siete chránených území NATURA 2000. Účelom aktivít v rámci tretej etapy projektu, ktoré sú zamerané na:
» získavanie zručnosti pri príprave a menežovaní projektov zameraných na ochranu biodiverzity
» podporu environmentálne vhodných postupov v poľnohospodárstve pri ochrane vybraných druhov, ktoré sú chránené medzinárodnými dohovormi a právnymi predpismi EÚ
» zvyšovanie informovanosti verejnosti o právnych predpisoch EÚ v oblasti ochrany prírody
Výstupmi tretej etapy projektu sú:
» workshop "Tvorba a menežovanie projektov zameraných na ochranu biodiverzity" určený pracovníkom ochrany prírody a krajiny, ktorý sa konal v dňoch 28.- 30. 3. 2001 v Bystrej.
Cieľom workshopu bolo:
získať zručnosti, ktoré sú potrebné pri príprave a menežovaní projektov
zvýšiť úroveň zostavovania a menežmentu projektov tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám domácich, ale najmä zahraničných inštitúcií, ktorým sa projekty predkladajú.
» dva pilotné projekty zamerané na podporu environmentálne vhodných postupov v poľnohospodárstve pri ochrane vybraných druhov, ktoré sú chránené medzinárodnými dohov ormi a právnymi predpismi EÚ :
Podpora environmentálne vhodných postupov v poľnohospodárstve pri ochrane
- Chrapkáča poľného (Crex crex) http://www.sopsr.sk/index.php...
- Pokrutu jesenného (Spiranthes spiralis) http://www.sopsr.sk/index.php...
» informačné a propagačné materiály:
- informačná brožúra "Európska únia a ochana prírody - stiahni [pdf]
- informačná skladačka "Biotopy Slovenska: Lúky a pasienky"
Štvrtá etapa - jún 2002 / jún 2003
» seminár 'Partnerstvo pri manažmente chránených území' (24. - 25. jún 2002, Hronsek) pre riadiacich pracovníkov ŠOP SR zameraný na využitie komunikácie pri budovaní sústavy chránených území NATURA 2000.
Výstupom seminára boli dva pilotné projekty :
- Dlhodobo udržateľné využívanie rašeliniska Suchá Hora http://www.sopsr.sk/...
- O modrej jari na Jeleňom vrchu http://www.sopsr.sk/index.php...
ktoré realizovali správy Národného parku Slovenský kras a Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Obidva projekty, na príklade riešenia konkrétnych problémov ochrany prírody (starostlivosť o chránené územie a chránené druhy), odskúšali postupy pre vytváranie užšej spolupráce s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v územiach navrhovaných do sústavy chránených území NATURA 2000
» informačná brožúra 'Komunikácia ako významný nástroj na ochranu biodiverzity , ktorá predstavuje históriu projektu IUCN 'Efektívna komunikácia na ochranu biodiverzity', ako aj skúsenosti a poznatky z jeho realizácie ( pozri [pdf] ) s dôrazom na komunikáciu s verejnosťou, najmä s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v územiach navrhovaných do sústavy chránených území NATURA 2000
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.