Zlepšenie infraštruktúry Národného parku Muránska planina
Zlepšenie infraštruktúry Národného parku Muránska planina
Operačný program: Základná infraštruktúra 2004 - 2006
Programové obdobie: 2004 - 2006
Priorita 2: Environmentálna infraštruktúra
Oblasť: Ochrana, zlepšenie a regenerácia prírodného prostredia
Dátum schválenia: 27.10.2004
Celkové oprávnené výdavky projektu: 8 048 000 Sk
Zámer projektu:
- Zlepšiť podmienky na zabezpečovanie ochrany prírodného prostredia na území Národného
parku Muránska planina s osobitným zreteľom na starostlivosť o územia zaradené
do národného zoznamu území európskeho významu.
- Vybudovať polyfunkčné centrum na ochranu prírody a zvyšovanie ekologického povedomia
obyvateľov a návštevníkov národného parku.
- Projekt sa realizoval v obci Muráň. Išlo o rekonštrukciu existujúcej budovy a vybudovanie polyfunkčného centra, slúžiaceho tak pre zamestnancov správy národného parku Muránska planina, ako aj široká verejnosť. V objekte je stála expozícia, centrum environmentálnej výchovy, poskytujú sa v ňom informácie o ochrane prírody a o využívaní národného parku a vykonáva sa mnoho iných činností. Objekt slúži aj ako stredisko terénnej, strážnej a sprievodcovskej služby národného parku.
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.