Projekty ochrany a programy starostlivosti CHÚ - návrh na prerokovanie

1.7.  Vznik Štátnej ochrany prírody SR ako novej samostatnej odbornej organizácie ochrany prírody s celoslovenskou pôsobnosťou sa datuje na 1. júla roku 2000 a to z odčlenených útvarov ochrany prírody vrátane správ CHKO od SAŽP a zo správ jednotlivých národných parkov po zrušení SNP SR.

2.7.  Sprístupnenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne pre verejnosť (1972) - vznik Ochtinskej aragonitovej jaskyne sa datuje v čase ešte pred érou dinosaurov. Celková dĺžka jaskynných chodieb sa odhaduje na 585 metrov, odhadovaná hĺbka je 30 metrov. Výzdoba v jaskyni je tvorená kryptokryštalickým, mikro- a makrokryštalickým aragonitom. Kalcitové stalaktity a stalagmity vznikali len ojedinele.

6.7.  Sprístupnenie Belianskej jaskyne pre verejnosť (1882) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách.

8.7.  Objavenie Važeckej jaskyne (1922) - Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky.

12.7.  Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty (1979) - oblasť sa rozkladá od okresu Skalica na juhozápade smerom k okresu Púchov na severovýchode. Územie CHKO Biele Karpaty je tvorené prelínajúcim sa systémom lesných komplexov (lesnatosť CHKO je 67%) prevažne pôvodného druhového zloženia (buk, dub, hrab, javor, jaseň, lipa...) poľnohospodárskej vidieckej krajiny s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou bielokarpatskou kvetenou, riek a potokov lemovaných brehovými vŕbovo - jelšovými porastami, množstvom starých ovocných sadov, remízok, medzí.

31.7.  Svetový deň strážcov má poukázať na profesionálnu prácu strážcov chránených území pri ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Tento deň je aj spomienkou na strážcov zabitých alebo zranených pri výkone svojej práce v teréne na celom svete a podpore rodín a pozostalých po strážcoch. Svetový deň strážcov podporuje ho 63 členských združení Medzinárodnej federácie rangerov (International Ranger Federation, IRF), Nadácia tenkej zelenej línie (The Thin Green Line) ale i organizácie, jednotlivci a školy, ktorí podporujú prácu strážcov a členov IRF na celom svete.

svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.

motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.

vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.