Dohovory čiastočne súvisiace s ochranou prírody
Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier:
Podpis: 17. 3. 1992 v Helsinkách
V SR účinný od: 5. 10. 1999
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí slovenskej republiky č. 358/2002 Z. z. (Čiastka 148) - Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier
Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja:
Podpis: 29. 6. 1994 v Sofii
V SR účinný od: 22. 10. 1998
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 356/2002 Z. z. (Čiastka 148) - Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja
Európsky dohovor o krajine:
Podpis: 20. 10. 2000 vo Florencii
SR podpísala: 30.5.2005
V SR účinný od: 01.12.2005
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 515/2005 Z. z. (Čiastka 210) - Európsky dohovor o krajine
Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb:
Podpis: 2. 12. 1946 vo Washingtone
V SR účinný od: 22. 3. 2005
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 263/2005 Z. z. (Čiastka 114) - Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb
Zmluva o Antarktíde
Popis: 1. 12. 1959 vo Washingtone
V SR účinná od: 14. 6. 1962
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 76/1962 Zb. (Čiastka 40) o Zmluve o Antarktíde
- prvá zmluva v histórii vzťahujúca sa na celý kontinent, ktorý sa v záujme vedy a pokroku celého ľudstva môže podľa Zmluvy využívať len na mierové účely a na slobodný vedecký výskum s podporou medzinárodnej spolupráce
- územné vymedzenie platnosti zmluvy určené južne od 60. rovnobežky južnej zemepisnej šírky, vrátane plávajúcich ľadovcov
Povinnosti zmluvných strán:
- neuskutočňovať v Antarktíde akékoľvek aktivity vojenského charakteru, jadrové výbuchy, ako aj zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu
- chrániť a uchovávať biotické zdroje Antarktídy (článok 9)
- podporovať vedecké bádanie a medzinárodnú vedeckú spoluprácu na jej území a vyjadrovať sa k otázkam týkajúcim sa výkonu jurisdikcie v Antarktíde
- informovať sa vzájomne o plánoch vedeckých práv v Antarktíde, vymieňať si údaje a výsledky vedeckých pozorovaní, zabezpečiť k nim voľný prístup a tiež umožniť výmenu vedeckého personálu medzi výpravami a stanicami
- dodržiavať oznamovaciu povinnosť voči ostatným zmluvným stranám o všetkých výpravách, staniciach a o každom vojenskom personáli či vybavení určenom na vyslanie do Antarktídy
Júl
1.7. Vznik Štátnej ochrany prírody SR ako novej samostatnej odbornej organizácie ochrany prírody s celoslovenskou pôsobnosťou sa datuje na 1. júla roku 2000 a to z odčlenených útvarov ochrany prírody vrátane správ CHKO od SAŽP a zo správ jednotlivých národných parkov po zrušení SNP SR.
2.7. Sprístupnenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne pre verejnosť (1972) - pravdepodobne začala vznikať začiatkom štvrtohôr, pripadne už koncom treťohôr. Dĺžka tejto jaskyne je 300 m, vertikálne rozpätie je 21 m. Výzdoba v jaskyni je tvorená aragonitmi v podobe ihlíc a špirál, ktoré zväčša vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary. Kalcitové stalaktity a stalagmity vznikali len ojedinele.
6.7. Sprístupnenie Belianskej jaskyne pre verejnosť (1882) - Belianska jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách.
8.7. Objavenie Važeckej jaskyne (1922) - Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky.
12.7. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty (1979) - oblasť sa rozkladá od okresu Skalica na juhozápade smerom k okresu Púchov na severovýchode. Územie CHKO Biele Karpaty je tvorené prelínajúcim sa systémom lesných komplexov (lesnatosť CHKO je 67%) prevažne pôvodného druhového zloženia (buk, dub, hrab, javor, jaseň, lipa...) poľnohospodárskej vidieckej krajiny s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou bielokarpatskou kvetenou, riek a potokov lemovaných brehovými vŕbovo - jelšovými porastami, množstvom starých ovocných sadov, remízok, medzí.
31.7. Svetový deň strážcov má poukázať na profesionálnu prácu strážcov chránených území pri ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Tento deň je aj spomienkou na strážcov zabitých alebo zranených pri výkone svojej práce v teréne na celom svete a podpore rodín a pozostalých po strážcoch. Svetový deň strážcov podporuje ho 63 členských združení Medzinárodnej federácie rangerov (International Ranger Federation, IRF), Nadácia tenkej zelenej línie (The Thin Green Line) ale i organizácie, jednotlivci a školy, ktorí podporujú prácu strážcov a členov IRF na celom svete.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.