Dohovory ktoré sa čiastočne týkajú ochrany prírody
Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier:
Podpis: 17. 3. 1992 v Helsinkách
V SR účinný od: 5. 10. 1999
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí slovenskej republiky č. 358/2002 Z. z. (Čiastka 148) - Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier
Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja:
Podpis: 29. 6. 1994 v Sofii
V SR účinný od: 22. 10. 1998
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 356/2002 Z. z. (Čiastka 148) - Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja
Európsky dohovor o krajine:
Podpis: 20. 10. 2000 vo Florencii
SR podpísala: 30.5.2005
V SR účinný od: 01.12.2005
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 515/2005 Z. z. (Čiastka 210) - Európsky dohovor o krajine
Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb:
Podpis: 2. 12. 1946 vo Washingtone
V SR účinný od: 22. 3. 2005
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 263/2005 Z. z. (Čiastka 114) - Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb
Zmluva o Antarktíde
Popis: 1. 12. 1959 vo Washingtone
V SR účinná od: 14. 6. 1962
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 76/1962 Zb. (Čiastka 40) o Zmluve o Antarktíde
- prvá zmluva v histórii vzťahujúca sa na celý kontinent, ktorý sa v záujme vedy a pokroku celého ľudstva môže podľa Zmluvy využívať len na mierové účely a na slobodný vedecký výskum s podporou medzinárodnej spolupráce
- územné vymedzenie platnosti zmluvy určené južne od 60. rovnobežky južnej zemepisnej šírky, vrátane plávajúcich ľadovcov
Povinnosti zmluvných strán:
- neuskutočňovať v Antarktíde akékoľvek aktivity vojenského charakteru, jadrové výbuchy, ako aj zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu
- chrániť a uchovávať biotické zdroje Antarktídy (článok 9)
- podporovať vedecké bádanie a medzinárodnú vedeckú spoluprácu na jej území a vyjadrovať sa k otázkam týkajúcim sa výkonu jurisdikcie v Antarktíde
- informovať sa vzájomne o plánoch vedeckých práv v Antarktíde, vymieňať si údaje a výsledky vedeckých pozorovaní, zabezpečiť k nim voľný prístup a tiež umožniť výmenu vedeckého personálu medzi výpravami a stanicami
- dodržiavať oznamovaciu povinnosť voči ostatným zmluvným stranám o všetkých výpravách, staniciach a o každom vojenskom personáli či vybavení určenom na vyslanie do Antarktídy
Október
3.10. Objavenie Jaskyne Domica (1926) - Domica predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
4.10. Svetový deň ochrany zvierat - Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.
10.10. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (1989) - rozkladá sa na území geomorfologického celku Cerová vrchovina v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zo západu do nej zasahuje Ipeľská kotlina a z východu Rimavská kotlina. Je ohraničená Krupinskou planinou, zo severozápadu Javorím a zo severu Stolickými vrchmi.
20.10. Stredoeurópsky deň stromov - Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti na klimatických podmienkach vhodných k vysádzaniu stromov.
20.10. Európska dohoda o krajine (2000) - Európsky dohovor o krajine (prijatý vo Florencii 20. októbra 2000) nadobudol účinnosť 1. marca 2004. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.