Biosferické rezervácie

Program UNESCO Človek a biosféra (MaB)

http://www.unesco.org/mab/

je jedným z najvýznamnejších programov Organizácie spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) so sídlom v Paríži, ktorý sa realizuje od roku 1971. Ide o medzivládny vedecký program, ktorého cieľom je vytvoriť vedeckú bázu pre zlepšenie vzťahov ľudí a prostredia, v ktorom žijú. Program Človek a biosféra kombinuje prírodné a sociálne vedy, ekonomiku a vzdelávanie za účelom zlepšovania životných podmienok ľudí a spravodlivého zdieľania benefitov, ako aj ochrany prírodných a človekom ovplyvňovaných ekosystémov. Preto podporuje inovatívne prístupy na rozvoj ekonomiky, ktoré sú sociálne a kultúrne primerané a z hľadiska životného prostredia udržateľné.

Významnou osobnosťou v rámci programu Človek a biosféra bol Michel Batisse, francúzsky vedec, ktorý dlhodobo pracoval v rámci UNESCO a aj iných medzivládnych a mimovládnych organizácií podieľajúcich sa na ochrane prírodných  zdrojov/životného prostredia. Spolupodieľal sa na príprave a bol generálnym tajomníkom medzivládnej Konferencie o ochrane a racionálnom využívaní prírodných zdrojov v roku 1968, ktorá vyústila do vzniku Programu UNESCO Človek a biosféra (MAB) a vydláždila cestu k príprave Konferencie OSN o životnom prostredí v roku 1972 v Štokholme. V rámci tohto programu navrhol vytvoriť osobitné územia, v ktorých by ochrana biologickej diverzity mohla prispieť k uspokojeniu základných potrieb miestneho obyvateľstva. Tieto územia poznáme pod názvom biosférické rezervácie a sú považované za najlepší koncept pre zabezpečenie udržateľného rozvoja a ochranu biologickej diverzity v spolupráci s miestnym obyvateľstvom.

Tento rok si UNESCO pripomína 50. výročie vzniku medzivládneho Programu Človek a biosféra (Man and the Biosphere Programme -MAB), ktorý od roku 1971 predstavuje víziu podpory prepojenia človeka s prírodou v kontexte  biosférických rezervácií. Patrónom výročia je významná britská biologička Jane Goodal.  

Svetová sieť biosférických rezervácií zahŕňa v súčasnosti 714 území rezervácií v 129 krajinách sveta. Tieto územia sa stali významným nástrojom pre podporu implementácie globálnych dohovorov a politík, ktoré podporujú udržateľný rozvoj, ako je v súčasnosti Agenda 2030 alebo Dohovor o biologickej diverzite

Väčšina biosférických rezervácií zahŕňa ako prírode blízke územie, tak aj územie narušené činnosťou človeka. To umožňuje študovať konflikty medzi človekom a prírodným prostredím a podporovať zvyšovanie biodiverzity v narušených oblastiach. Tieto územia predstavujú reprezentatívne ukážky kultúrnych i prírodných krajín, v ktorých zároveň hrá dôležitú úlohu človek a jeho aktivity.

Každá biosférická rezervácia plní tri základné funkcie:

  1. Ochrana biodiverzity, ekosystémov a krajiny.
  2. Udržateľný hospodársky a socio-ekonomický rozvoj miestneho obyvateľstva.
  3. Podpora vedy, výskumu a vzdelávania s dôrazom na budovanie partnerstiev na lokálnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.

Slovenská republika zohráva významnú úlohu pri implementácii programu. Prvá biosférická rezervácia u nás, Slovenský kras, bola vyhlásená už v roku 1977. Slovensko zároveň zdieľa svetové prvenstvo pri vyhlasovaní cezhraničných biosférických rezervácií -  v roku 1992 bola vyhlásená bilaterálna biosférická rezervácia Tatry a v roku 1998 vznikla prvá trilaterálna biosférická rezervácia Východné Karpaty. Biosférická rezervácia Poľana, ktorá vznikla v roku 1990, patrí v ostatných rokoch medzi najlepšie manažované územia na svete. Jej riaditeľka, Vladimíra Fabriciusová, získala v roku 2017 cenu Michela Batissa za manažment biosférických rezervácií.    

Rok osláv sa nesie v období, keď sa potvrdzuje skutočnosť, že kvalita ľudského života je závislá od udržiavania zdravej a sebestačnej krajiny. Človek sa nachádza v náročnej etape, v ktorej pociťuje stratu bezpečia. Mentálnu bariéru proti tejto hrozbe vytvára život v biosférických rezerváciách, kde prítomnosť bohatej prírody je podmienená vzájomnou ľudskou súdržnosťou a úctou ľudí ku krajine. Udržiavanie spoločného silného puta medzi človekom a prírodou sa javí ako účinný ochranný štít pred vonkajšími hrozbami, čím sa potvrdzuje myšlienka tvorcov tohto výnimočného programu. Vďaka udržateľnému obhospodarovaniu pôdy a stále živým tradíciám sa v biosférických rezerváciách vytvára ideálne prostredie pre sebestačnosť, nezávislosť a slobodu. Biosférické rezervácie tak ako laboratóriá udržateľného života a banky potravinových a prírodných zdrojov v týchto časoch pomáhajú človeku prežiť a získavať zdravú odolnosť voči negatívnym vplyvom z vonkajšieho okolia.

Slovenský výbor MAB prostredníctvom Štátnej ochrany prírody SR sa preto pripája k oslavám 50. výročia Programu MAB kampaňou biosférických rezervácií Poľana, Slovenský kras, Tatry a Východné Karpaty. Z území prostredníctvom krátkych filmov, ktoré nájdete na našom youtube kanále, odznievajú posolstvá a odkazy adresované Svetovej sieti biosférických rezervácií. Manažéri týchto medzinárodne významných území zasielajú svoj pozdrav adresovaný pre celý svet. Poukazujú na aktivity v územiach a hrdosť byť súčasťou pokrokovej myšlienky,  ktorá tento rok oslavuje svoje 50. výročie. Špeciálne prostredníctvom BR Slovenský kras sa národná kampaň pripája k výzvam siete CaveMAB, ktorá združuje biosférické rezervácie s krasovým územím a jaskyňami.

Krátke filmy predstavujúce naše biosférické rezervácie nájdete na youtube kanály ŠOP SR. 

Viac informácií: 

Chránená krajinná oblasť
- Biosférická rezervácia Poľana - link TU

Správa CHKO Poľana - link TU

Národný park - Biosférická rezervácia Slovenský kras - link TU

Správa NP Slovenský kras - link TU

Národný park Poloniny - Biosférická rezervácia Východné Karpaty (trilaterálna BR) - link TU

Správa NP Polininy - link TU

Tatranský národný park - Biosférická rezervácia Tatry (bilaterálna BR) - link TU

Správa TANAP - link TU

Mapa svetovej siete biosférických rezervácií

http://unesdoc.unesco.org/images/0025/002596/259695M.pdf

Biosférická rezervácia Poľana

Biosférická rezervácia Východné Karpaty

Biosférická rezervácia Tatry


Biosférická rezervácia Slovenský Kras

Článok spracoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR v spolupráci s Mgr. Luciou Miňovou
Foto: ŠOP SR, Lucia Miňová

 

 

 


September

Počuli ste, že...