Vedenie ŠOP SR
RNDr. Dušan Karaska
Generálny riaditeľ ŠOP SR
Do funkcie generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR bol vymenovaný, na základe výsledku výberového konania, ministrom životného prostredia Jánom Budajom koncom septembra 2020. Predtým pôsobil ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove, ale aj ako riaditeľ Oravského múzea. Má dlhoročné skúsenosti s manažovaním ochranárskych projektov, prácou v štátnej správe, ako aj s činnosťou v mimovládnych organizáciách. Dušan Karaska vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Doposiaľ publikoval viac než 300 odborných a populárnych článkov na tému zoológie a ochrany prírody. Je aktívnym ornitológom a dlhoročným členom viacerých ornitologických organizácií nielen na Slovensku, ale i v Čechách.
Jeho cieľom na pozícii generálneho riaditeľa ŠOP SR je zrealizovať systémové zmeny v organizácii, ktoré by pomohli k lepšej ochrane prírody. V jeho záujme je zároveň korektná spolupráca so všetkými relevantnými subjektami, a to od samospráv cez vzdelávacie inštitúcie až po environmentálne občianske združenia a majiteľov pozemkov v chránených územiach.
Mgr. Karol Pepich
Námestník generálneho riaditeľa pre ochranu prírody a krajiny
Do funkcie námestníka generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR bol dočasne ustanovený 18.11.2020. Predtým pôsobil ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Ochranársku prácu začal v roku 2020 ako zoológ na Správe CHKO Východné Karpaty v Humennom. Karol Pepich vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore Antropológia a zoológia. Už 20 rokov sa snaží skĺbiť ochranu prírody, tradície, špecifiká regiónu a jeho trvalo udržateľný rozvoj, k čomu vedú spolu so svojou manželkou Martinou aj ich štyri deti.
Jeho úloha vo vedení ŠOP SR je pripraviť a naštartovať reformu organizácie. Je ňou právna subjektivita pre správy chránených krajinných oblastí, národných parkov, Regionálne centrum ochrany prírody v Prešove a Správu slovenských jaskýň.
Mgr. Daniel Baláž
Námestník generálneho riaditeľa pre projekty
V organizácii pôsobí od roku 1994, kedy počas výkonu civilnej služby rozbiehal opätovné vydávanie odborného časopisu Chránené územia Slovenska. V roku 1995 prešiel na pozíciu botanik vtedy ešte v Centre ochrany prírody a krajiny SAŽP v Banskej Bystrici. Od roku 2000, kedy vznikla Štátna ochrana prírody SR, zastával pozíciu vedúceho Odboru dokumentácie, informatiky a monitoringu, neskôr vedúceho Centra NATURA 2000. Od roku 2006 bol námestníkom pre medzinárodnú spoluprácu a EÚ. Popri zamestnaní sa venoval aj projektovej činnosti v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva na úrovni samospráv a neziskových organizácií a tieto skúsenosti zúročil aj v zamestnaní, kde od roku 2008 v súvislosti s rozbehom štrukturálnych fondov začal pracovať na pozícii vedúceho Odboru prípravy projektov a environmentálnej výchovy, neskôr riaditeľa Sekcie projektov a námestníka GR pre projekty.
Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave so zameraním na ochranu životného prostredia, kde po ukončení vzdelania pôsobil na pozícii asistenta, neskôr učiteľa v predmetoch ochrana rastlín, manažment rastlinných spoločenstiev, biomonitoring a vegetačné mapovanie.
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.