Vedenie ŠOP SR
RNDr. Dušan Karaska
Generálny riaditeľ ŠOP SR
Do funkcie generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR bol vymenovaný, na základe výsledku výberového konania, ministrom životného prostredia Jánom Budajom koncom septembra 2020. Predtým pôsobil ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove, ale aj ako riaditeľ Oravského múzea. Má dlhoročné skúsenosti s manažovaním ochranárskych projektov, prácou v štátnej správe, ako aj s činnosťou v mimovládnych organizáciách. Dušan Karaska vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Doposiaľ publikoval viac než 300 odborných a populárnych článkov na tému zoológie a ochrany prírody. Je aktívnym ornitológom a dlhoročným členom viacerých ornitologických organizácií nielen na Slovensku, ale i v Čechách.
Jeho cieľom na pozícii generálneho riaditeľa ŠOP SR je zrealizovať systémové zmeny v organizácii, ktoré by pomohli k lepšej ochrane prírody. V jeho záujme je zároveň korektná spolupráca so všetkými relevantnými subjektami, a to od samospráv cez vzdelávacie inštitúcie až po environmentálne občianske združenia a majiteľov pozemkov v chránených územiach.
Mgr. Karol Pepich
Námestník generálneho riaditeľa pre ochranu prírody a krajiny
Do funkcie námestníka generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR bol dočasne ustanovený 18.11.2020. Predtým pôsobil ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Ochranársku prácu začal v roku 2000 ako zoológ na Správe CHKO Východné Karpaty v Humennom. Karol Pepich vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore Antropológia a zoológia. Už 20 rokov sa snaží skĺbiť ochranu prírody, tradície, špecifiká regiónu a jeho trvalo udržateľný rozvoj, k čomu vedú spolu so svojou manželkou Martinou aj ich štyri deti.
Jeho úloha vo vedení ŠOP SR je pripraviť a naštartovať reformu organizácie. Je ňou právna subjektivita pre správy chránených krajinných oblastí, národných parkov, Regionálne centrum ochrany prírody v Prešove a Správu slovenských jaskýň.
Mgr. Daniel Baláž
Námestník generálneho riaditeľa pre projekty
V organizácii pôsobí od roku 1994, kedy počas výkonu civilnej služby rozbiehal opätovné vydávanie odborného časopisu Chránené územia Slovenska. V roku 1995 prešiel na pozíciu botanik vtedy ešte v Centre ochrany prírody a krajiny SAŽP v Banskej Bystrici. Od roku 2000, kedy vznikla Štátna ochrana prírody SR, zastával pozíciu vedúceho Odboru dokumentácie, informatiky a monitoringu, neskôr vedúceho Centra NATURA 2000. Od roku 2006 bol námestníkom pre medzinárodnú spoluprácu a EÚ. Popri zamestnaní sa venoval aj projektovej činnosti v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva na úrovni samospráv a neziskových organizácií a tieto skúsenosti zúročil aj v zamestnaní, kde od roku 2008 v súvislosti s rozbehom štrukturálnych fondov začal pracovať na pozícii vedúceho Odboru prípravy projektov a environmentálnej výchovy, neskôr riaditeľa Sekcie projektov a námestníka GR pre projekty.
Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave so zameraním na ochranu životného prostredia, kde po ukončení vzdelania pôsobil na pozícii asistenta, neskôr učiteľa v predmetoch ochrana rastlín, manažment rastlinných spoločenstiev, biomonitoring a vegetačné mapovanie.
Január
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.