POPIS SÚTAŽE:
Zimné obdobie a končiaci kalendárny rok prináša so sebou priestor pre obhliadnutie sa za starým rokom a bilancovanie toho, čo so sebou priniesol. Zazimovaná odpočívajúca príroda, sivé nebo a život ukrytý pod snehovou prikrývkou čaká na svoje ďalšie prebudenie. Čas Vianoc na moment všetko spomalí a ako my ľudia, tak aj príroda, živočíchy a rastliny odpočívajú a zbierajú nové sily. Práve toto obdobie, ktoré trávime so svojimi najbližšími je ideálnou príležitosťou na hľadanie inšpirácií, ako chrániť to najdôležitejšie, čo okolo seba máme a podmieňuje našu existenciu – prírodu.
Zašlite svoj grafický návrh so zimnou tematikou a prvkami ochrany prírody (chránené rastliny a živočíchy, chránené územia a pod.), ktorý sa stane motívom vianočnej pohľadnice pre Štátnu ochranu prírody SR a poputuje Slovenskom skrz chránené územia.
Svoje grafiky môžete zasielať do 27.11.2023
Hlavným cieľom grafickej súťaže je vnímanie zimnej tematiky v prírodnom rozmere, dôraz na prvky jej ochrany, podporenie všímavosti, záujmu a poznania o svoje najbližšie prostredie, prírodných cyklov a voľne žijúcich chránených druhov živočíchov a rastlín so zameraním na zimné obdobie.
Podmienky:
Kto sa môže zapojiť:
Študenti vo veku od 15 do 26 rokov navštevujúci:
Ako sa zapojiť:
Do súťaže sa zapojíte zaslaním grafického návrhu so zimnou tematikou zameranou na prvky ochrany prírody s logom Štátnej ochrany prírody SR, pričom je potrebné dodržať:
Technické parametre grafického návrhu:
Grafický návrh, ktorý nespĺňa uvedené parametre, nebude zaradený do súťaže.
Popis ku grafickému návrhu:
Postup:
Prehliadku návrhov súťaže z minulého roku môžete nájsť na tomto linku.
V prípade, že ide o autora mladšieho ako 18 rokov, udeľuje súhlas zákonný zástupca autora.
Vyhodnotenie:
Vyhodnotenie súťaže bude prebiehať prostredníctvom hodnotiacej komisie, ktorá bude zložená z pracovníkov ŠOP SR.
Ocenenie môžu získať 3 grafické návrhy, pričom najlepší grafický návrh bude použitý ako grafika na vianočnú pohľadnicu Štátnej ochrany prírody SR.
Súčasťou ocenenia sú aj hodnotné vecné ceny od organizátora súťaže, ktoré získajú až traja súťažiaci.
Všetky návrhy budú súčasťou výstavy s rovnomenným názvom Zimná krajina na pohľad(nicu) III., ktorá bude prístupná v Thurzovom Dome na námestí SNP v Banskej Bystrici od 1. decembra 2023.
Pri hodnotení sa bude dohliadať najmä na celkovú estetickú a výpovednú hodnotu, invenčnosť a spracovanie nápadu a využitie prvkov ochrany prírody na Slovensku.
Tešíme sa na Vaše návrhy!
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.