Biosférické rezervácie
Program UNESCO Človek a biosféra (MaB)
je jedným z najvýznamnejších programov Organizácie spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) so sídlom v Paríži, ktorý sa realizuje od roku 1971. Ide o medzivládny vedecký program, ktorého cieľom je vytvoriť vedeckú bázu pre zlepšenie vzťahov ľudí a prostredia, v ktorom žijú. Program Človek a biosféra kombinuje prírodné a sociálne vedy, ekonomiku a vzdelávanie za účelom zlepšovania životných podmienok ľudí a spravodlivého zdieľania benefitov, ako aj ochrany prírodných a človekom ovplyvňovaných ekosystémov. Preto podporuje inovatívne prístupy na rozvoj ekonomiky, ktoré sú sociálne a kultúrne primerané a z hľadiska životného prostredia udržateľné.
Významnou osobnosťou v rámci programu Človek a biosféra bol Michel Batisse, francúzsky vedec, ktorý dlhodobo pracoval v rámci UNESCO a aj iných medzivládnych a mimovládnych organizácií podieľajúcich sa na ochrane prírodných zdrojov/životného prostredia. Spolupodieľal sa na príprave a bol generálnym tajomníkom medzivládnej Konferencie o ochrane a racionálnom využívaní prírodných zdrojov v roku 1968, ktorá vyústila do vzniku Programu UNESCO Človek a biosféra (MAB) a vydláždila cestu k príprave Konferencie OSN o životnom prostredí v roku 1972 v Štokholme. V rámci tohto programu navrhol vytvoriť osobitné územia, v ktorých by ochrana biologickej diverzity mohla prispieť k uspokojeniu základných potrieb miestneho obyvateľstva. Tieto územia poznáme pod názvom biosférické rezervácie a sú považované za najlepší koncept pre zabezpečenie udržateľného rozvoja a ochranu biologickej diverzity v spolupráci s miestnym obyvateľstvom.
Chránená krajinná oblasť - Biosférická rezervácia Poľana
Národný park - Biosférická rezervácia Slovenský kras
Národný park Poloniny - Biosférická rezervácia Východné Karpaty (trilaterálna BR)
Tatranský národný park - Biosférická rezervácia Tatry (bilaterálna BR)
Mapa svetovej siete biosférických rezervácií
http://unesdoc.unesco.org/images/0025/002596/259695M.pdf
Január
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.