Biosférické rezervácie
Program UNESCO Človek a biosféra (MaB)
je jedným z najvýznamnejších programov Organizácie spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) so sídlom v Paríži, ktorý sa realizuje od roku 1971. Ide o medzivládny vedecký program, ktorého cieľom je vytvoriť vedeckú bázu pre zlepšenie vzťahov ľudí a prostredia, v ktorom žijú. Program Človek a biosféra kombinuje prírodné a sociálne vedy, ekonomiku a vzdelávanie za účelom zlepšovania životných podmienok ľudí a spravodlivého zdieľania benefitov, ako aj ochrany prírodných a človekom ovplyvňovaných ekosystémov. Preto podporuje inovatívne prístupy na rozvoj ekonomiky, ktoré sú sociálne a kultúrne primerané a z hľadiska životného prostredia udržateľné.
Významnou osobnosťou v rámci programu Človek a biosféra bol Michel Batisse, francúzsky vedec, ktorý dlhodobo pracoval v rámci UNESCO a aj iných medzivládnych a mimovládnych organizácií podieľajúcich sa na ochrane prírodných zdrojov/životného prostredia. Spolupodieľal sa na príprave a bol generálnym tajomníkom medzivládnej Konferencie o ochrane a racionálnom využívaní prírodných zdrojov v roku 1968, ktorá vyústila do vzniku Programu UNESCO Človek a biosféra (MAB) a vydláždila cestu k príprave Konferencie OSN o životnom prostredí v roku 1972 v Štokholme. V rámci tohto programu navrhol vytvoriť osobitné územia, v ktorých by ochrana biologickej diverzity mohla prispieť k uspokojeniu základných potrieb miestneho obyvateľstva. Tieto územia poznáme pod názvom biosférické rezervácie a sú považované za najlepší koncept pre zabezpečenie udržateľného rozvoja a ochranu biologickej diverzity v spolupráci s miestnym obyvateľstvom.
Svetovú sieť biosférických rezervácii momentálne tvorí 669 území v 120 krajinách celého sveta, pričom 20 z nich sú cezhraničné. Na Slovensku sú do tejto siete zaradené štyri biosférické rezervácie, a to Poľana (1990), Slovenský kras (1977), Východné Karpaty (1992) a Tatry (1992). Posledné dve spomenuté sú cezhraničné.
Chránená krajinná oblasť - Biosférická rezervácia Poľana
Národný park - Biosférická rezervácia Slovenský kras
Národný park Poloniny - Biosférická rezervácia Východné Karpaty (trilaterálna BR)
Tatranský národný park - Biosférická rezervácia Tatry (bilaterálna BR)
Mapa svetovej siete biosférických rezervácií
http://unesdoc.unesco.org/images/0025/002596/259695M.pdf
November
9.11. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (1988) - bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku. Nachádza sa v neoficiálnom administratívnom obvode Záhorie na západnom Slovensku. Rozloha chránenej oblasti je 275,22 km? a je rozdelená na dve časti, západnú a severovýchodnú.
10.11. Vyhlásenie bilaterálnej SK-PL biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1992) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
17.11. Zápis Jaskýň Demänovskej doliny do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2006) - v rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach, bolo do zoznamu zapísaných 14 mokraďových lokalít na Slovensku. Dve z týchto lokalít reprezentujú podzemné mokrade - Jaskyňa Domica a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
21.11. Objavenie Gombaseckej jaskyne (1951) - jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.