Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
pic_1 pic_2 pic_3 pic_4 pic_5 pic_6

Úvod - Chránené živočíchy - Zranený živočích čo s ním

Zranený živočích čo s ním

ZRANENÝ ŽIVOČÍCH ČO S NÍM?

Našli ste zraneného živočícha? Pri náleze v prvom rade kontaktuje príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Zoznam zariadení (rehabilitačné a chovné stanice) na záchranu živočíchov na Slovensku je zverejnený na http://www.sopsr.sk/web/?cl=32
Interaktívna mapa existujúcich záchranných zariadení na Slovensku je na stránke: https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=1yNXE5LFa5R0gkTI0SSR3ftX0YKw
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky zabezpečuje nepretržitú odbornú pomoc ako aj vykonáva svoju činnosť na základe pohotovosti. Pohotovostné čísla sú zverejnené na stránke: http://www.sopsr.sk/web/?cl=32.
Ochrana živočíchov je zabezpečená prostredníctvom zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.z. akákoľvek manipulácia s chráneným živočíchom je zakázaná. Pričom za jedinca chráneného živočícha sa považuje nielen celý jedinec, ale aj jeho časť, napr. perie, vajcia, kosti. Všetky voľne žijúce druhy vtákov sú chránenými druhmi živočíchov.

ČO ROBIŤ PRI NÁLEZE NESAMOSTATNÉHO MLÁĎAŤA?

Medzi najčastejšie prípady nálezu nesamostatného, vypadnutého mláďaťa sa jedná o mláďa sovy - myšiarky ušatej

Myšiarka ušatá

Myšiarka ušatá je stredne veľká sova s charakteristickým znakom ? dlhými perovitými ?uškami?. Nie je lesný druh sovy, hniezdo si podobne ako ostatné sovy sama nestavia, na hniezdenie využíva opustené hniezda. Myšiarka ušatá sa nevyhýba ani rušným mestám alebo sídliskám. Po určitom čase, keď mláďatá opúšťajú hniezdo (nemajú celkom vyvinuté operenie) rozptyľujú sa po okolitých konároch, neskôr, keď sú už letu schopné po okolitých stromoch a budovách, odkiaľ sa počas noci (v letných mesiacoch) piskľavým hlasom dožadujú potravy od svojich rodičov. Potravou tejto sovy sú takmer výlučne drobné cicavce, najmä hlodavce, čím výrazne prispieva k ich redukcii. V období výchovy mláďat, počas jednej noci donesú aj niekoľko kusov drobných hlodavcov. Práve v období, keď mláďatá myšiarky ušatej nevedia lietať, ale sú už mimo svojho hniezda, sa stáva, že ľudia takýto nález mláďata považujú za "vypadnuté mláďa". Pri náleze takého mláďata v korunách stromov je nežiadúce ho zachraňovať, jedine nie letu schopné mláďa, prípadne poranené, nájdené na zemi môžeme považovať za ohrozené zo strany mačiek či psov, takéto mláďa si vyžaduje našu starostlivosť a treba kontaktovať Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk, ktorá navrhne ďalší postup. Veľmi vzácne môžu zahniezdiť v mestskom prostredí aj iné druhy sov, ale myšiarka ušatá je spomedzi nich v prostredí mestských parkov a sídlisk najbežnejšia.

ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBIKY

- zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a osobitných predpisov
- zabezpečuje starostlivosť o choré, zranené alebo poškodené chránené živočíchy (hendikepované živočíchy) prostredníctvom prevádzkovania sústavy záchranných zariadení,
- plní funkciu chovnej stanice a rehabilitačnej stanice,
- zabezpečuje odber a prevoz nahlásených hendikepovaných živočíchov,
- uhrádza výdavky spojené so starostlivosťou,
- prijíma oznámenia o nájdených chránených živočíchoch,
- určuje nakladanie s nimi a vedie evidenciu o nájdených chor ých, zranených, poškodených, uhynutých a náhodne odchytených, zranených a usmrtených celoročne chránených živočíchov v zmysle platných právnych predpisov.
- okrem prevádzky záchranných zariadení vo svojej kompetencii, uhrádza výdavky spojené so zabezpečením starostlivosti o choré, zranené alebo poškodené chránené živočíchy (hendikepované živočíchy) externým/súkromným záchranným zariadeniam v rámci existujúcej siete záchranných zariadení na území SR na základe zmluvných vzťahov.

ZÁCHRANNÉ ZARIADENIA PRE ZRANENÉ CHORÉ ALEBO INAK POŠKODENÉ CHRÁNENÉ DRUHY ŽIVOČÍCHOV

REHABILITAČNÉ A CHOVNÉ STANICE

Rehabilitačné a chovné stanice patria k štátom zriadeným záchranným zariadeniam. Ide o zariadenia, ktoré musia spĺňať viaceré podmienky stanovené zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Jedná sa o napr. disponovanie vhodnými chovnými priestormi (ubikácie, výbehy, voliéri, akváriá, teráriá), ktoré zodpovedajú biologických, fyziologickým a etologickým potrebám druhov v nich umiestnených a zároveň, ktoré umožňujú primeranú starostlivosť o živočícha, ďalej majú zabezpečenú veterinárnu starostlivosť a iné.

ZÁCHYTNÉ ZARIADENIA

Osobitným typom zariadenia na záchranu chránených živočíchov sú záchytné strediská, ktoré predstavujú zariadenia na umiestnenie zhabaných, prepadnutých alebo zaistených chránených živočíchov, ako aj na umiestnenie ostatných chránených živočíchov, ktoré sa stali vlastníctvom štátu.

ÚČEL ZRIADENIA

Záchranné zariadenia sa zriaďujú za účelom záchrany druhovej rozmanitosti, genetickej variability, obnovy a posilňovania stability populácií chránených živočíchov a ktoré zároveň slúžia na umiestnenie hendikepovaných chránených druhov živočíchov počas nevyhnutnej doby potrebnej na ošetrenie chorých, poranených alebo inak poškodených živočíchov, ktoré nie sú schopné samostatného života v prirodzenom prostredí. V prípade rehabilitačnej stanice sa jedná o dlhodobejšiu rehabilitáciu t. j. závažné prípady, ktorých liečenie si vyžaduje dlhodobý proces (napr. liečenie fraktúr, preperovanie a pod.), v prípade chovnej stanice sa jedná väčšinou o krátkodobú držbu a rehabilitáciu živočíchov, t.j. určenie diagnózy a závažnosti poranenia a je ich možné navrátiť do voľnej prírody v priebehu niekoľkých dní.

AKTUÁLNE POKRYTIE ZACHRANNÝMI ZARIADENIAMI PRE HENDIKEPOVANÉ ŽIVOČÍCHY NA SLOVENSKU

Aktuálne je na území Slovenskej republiky sieť záchranných zariadení pre choré, zranené, poškodené alebo uhynuté chránené druhy živočíchov (hendikepované živočíchy) pokrytá 27 zariadeniami na záchranu chránených druhov živočíchov, z toho 20 je štátnych a 7 neštátnych, z toho 7 je rehabilitačných staníc a 20 chovných staníc. Organizačná štruktúra záchranných zariadení je zverejnená na webovom sídle MŽP SR (www.minzp.sk) a jej rezortnej organizácie ŠOP SR (www.sopsr.sk, "Zranený živočích, čo s ním"). Na uvedenej stránke je možné nájsť prostredníctvom interaktívnej mapy s diferenciáciou kompetencií organizačných útvarov ŠOP SR existujúce záchranné zariadenia aj s uvedením ich identifikácie.

POSTUP OPERÁTORA KOORDINAČNÉHO STREDISKA INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU PRI VOLANÍ NA LINKU TIESŇOVÉHO VOLANIA 112 PRI NÁLEZE ZRANENÉHO ALEBO INAK POSTIHNUTÉHO CHRÁNENÉHO ŽIVOČÍCHA.

Po prijatí oznámenia od občana o náleze zraneného, chorého, uväzneného alebo inak postihnutého chráneného živočícha operátor volajúcemu oznámi číslo chovnej a rehabilitačnej stanice (operačné stredisko linky 112 disponuje pohotovostnými mobilnými číslami pracovísk organizačných útvarov ŠOP SR), ktorá je najbližšie vo vzťahu k lokalizácii miesta volania.

Chovná a rehabilitačná stanica svoju činnosť vykonáva nepretržite a na základe oznámenia na miesto nálezu vyšle výjazdovú skupinu, ktorá zabezpečí odvoz a starostlivosť o zraneného alebo inak postihnutého chráneného živočícha. Operátor je povinný volajúceho upovedomiť o jeho ohlasovacej povinnosti vo vzťahu k nálezu chráneného živočícha na príslušný okresný úrad. V prípade, ak okolnosti súvisiace s nálezom zraneného alebo inak postihnutého chráneného živočícha vyžadujú účasť záchrannej zložky, operátor túto skutočnosť oznámi vecne príslušnému operátorovi alebo sám zabezpečí vyslanie záchrannej zložky.
Uvedený operatívny postup sa vzťahuje len na chránené živočíchy, vrátane chránených druhov živočíchov, ktoré sú zároveň aj poľovná zver, nevzťahuje sa na len na poľovnú zver a zákonom nechránené zranené alebo uhynuté živočíchy.

LEGISLATÍVNY POSTUP ČO ROBIŤ PRI NÁLEZE ZRANENÉHO, CHORÉHO ALEBO INAK POŠKODENÉHO, UHYNUTÉHO CHRÁNENÉHO DRUHU ŽIVOČÍCHA

- každý, kto nájde živého jedinca chráneného druhu živočícha, je povinný vydať ho jeho vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ho orgánu ochrany prírody. Ak sa oň vlastník neprihlási do troch mesiacov, prepadá do vlastníctva štátu, ktorého správcom je ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Nálezca alebo ten, kto sa o nájdené chránené druhy stará, má nárok na náhradu výdavkov spojených so starostlivosťou o nájdený chránený druh a nálezné; nárok na nálezné nevzniká v prípade, ak sa preukáže, že nájdený druh pochádza z voľnej prírody. (§ 103 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) Na správu takýchto jedincov chránených rastlín a chránených živočíchov sa vzťahuje § 94 zákona č. 543/2002 Z. z. s výnimkou § 94 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.
- každý, kto nájde chorého, zraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha, ktorý nie je druhom podľa § 35 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. (ďalej len "celoročne chránený živočích"), v jeho prirodzenom prostredí alebo ten, kto celoročne chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí, zraní alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo usmrteniu došlo, organizácii ochrany prírody, ktorá určí ďalšie nakladanie s ním. Ak je nálezom chránený živočích, ktorý je poľovnou zverou, oznámi nález okresnému úradu. (§ 35 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.) - usmrtená zver, ktorá bola nájdená na nepoľovných plochách, alebo zranená zver, ktorá prebehla alebo preletela na nepoľovné plochy, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru. Ak ide o zver, ktorá je zároveň celoročne chráneným živočíchom, užívateľ najbližšieho poľovného revíru zabezpečí oznámenie nálezu takejto zveri príslušnému orgánu ochrany prírody, ktorý určí spôsob ďalšieho nakladania s ňou podľa osobitného predpisu. § 63 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 274/2009 Z. z.")
- ak došlo k nálezu usmrtenej zveri alebo zranenej zveri v poľovnom revíri, je povinný užívateľ poľovného revíru zistiť príčinu usmrtenia zveri alebo zranenia zveri. Ak sa preukáže, že táto zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore s týmto zákonom, je povinný nález bezodkladne oznámiť Policajnému zboru. Ak ide o celoročne chránenú zver, oznámi nález aj orgánu ochrany prírody, ktorý určí spôsob ďalšieho nakladania s ňou podľa osobitného predpisu.( § 63 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z)

ŠOP SR je kompetentná sa určenie nakladania s hendikepovanými chránenými druhmi živočíchov, deponovanie hendikepovaných jedincov chránených druhov živočíchov v súlade s fyziologickými a etologickými podmienkami daných druhov. Chránenými živočíchmi sú jedince druhov európskeho významu a druhov národného významu, ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ustanovilo všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené živočíchy (príloha č. 6 a 32) a taktiež aj jedince všetkých druhov voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskej únie. (§ 33 ods. 1 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z.). Exemplárom sa podľa § 1 písm. a) zákona č. 15/2005 Z. z. v spojení s čl. 2 písm. t) nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v platnom znení (ďalej len ?nariadenie Rady č. 338/97?) rozumie akýkoľvek živočích, či už neživý alebo živý, z druhov uvedených v prílohe A až D nariadenia Rady č. 338/97. Osobitným prípadom je nález uhynutého živočícha ktorý je zároveň poľovnou zverou. V takomto prípade je jej vlastníkom úžívateľ poľovného revíru, v ktorom bol jedinec nájdený. Zoznam druhov zveri v zmysle poľovného zákona je uvedený v prílohe č. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve.

Zostavili:
Mgr. Michal Adamec & Ing. Andrea Lešová, PhD.