Územie Slovenska pretína približne 35000 kilometrov elektrických vedení. Podľa výsledkov výskumu projektu LIFE Energia (Gális et al. 2019) môže byť počet jedincov rôznych druhov vtákov, ktoré sú usmrtené v dôsledku interakcie s elektrickým vedením v rámci územia Slovenska minimálne na úrovni 13000 jedincov ročne.
Štátna ochrana prírody SR v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a organizáciou Ochrany dravcov na Slovensku vytvorila, v rámci projektu LIFE Energia v krajine, odbornú príručku, ktorá sa zaoberá problematikou ochrany vtáctva na elektrických vedeniach. Príručka obsahuje aktuálne poznatky a zároveň efektívne riešenia. „Cieľom príručky je v súčinnosti všetkých zainteresovaných subjektov eliminovať zranenia a úmrtnosť vtáctva na elektrických vedeniach na území Slovenska. Na základe najnovších poznatkov sa vďaka spolupráci všetkých strán neustále aktualizujú technické štandardy, inovujú konštrukčné riešenia, ochranné prvky či ďalšie spôsoby prevencie úhynov a úrazov,“ vysvetľuje zoologička a vedúca Odboru medzinárodnej spolupráce ŠOP SR Andrea Lešová.
Najviac ohrozené sú dravce
Podľa dostupných informácií najviac ohrozenou skupinou vtákov sú dravce. Konkrétne sa jedná o orly, sokoly, jastraby, myšiaky, ktoré patria medzi stredné až veľké druhy. K zásahu prúdom dochádza najmä na miestach s vysokými koncentráciami vtáctva, najčastejšie v poľnohospodárskej krajine nížin, kotlín a pahorkatín. Problémy však nastávajú aj v súvislosti s hniezdami bocianov. Bociany si stavajú hniezda na vrcholoch konštrukcie stožiarov vedenia VN alebo aj priamo na drôtoch NN vedení. Počas daždivých dní dochádza k premočeniu hniezda a ku skratom, čo spôsobuje vyhorenie hniezda, úhyn mláďat či dospelých jedincov.
Spolupráca s energetickými spoločnosťami
Vplyvom nadzemných elektrických vedení na vtáctvo sa venuje organizácia Ochrana dravcov na Slovensku dlhodobo a systematicky. Už viac ako 30 rokov prebieha úzka spolupráca s energetickými spoločnosťami v rámci celého Slovenska pri riešení problému zásahov vtáctva elektrickým prúdom. Všetky kompetentné energetické spoločnosti sa podieľajú na znižovaní počtu úmrtí vtákov v dôsledku zásahu elektrickým prúdom, prostredníctvom využívania vhodného typu zábran proti dosadaniu, resp. chráničiek, ktoré umožnia bezpečné dosadnutie, ako aj využívaním vhodného typu konštrukcií elektrických stĺpov.
Najefektívnejšie by bolo uloženie vedení do zeme
Podľa štatistík dostupných v príručke sú jedným z dôvodov úhynu vtáctva aj nárazy do stĺpov elektrických vedení. Existuje viacero spôsobov ako zviditeľniť elektrické vedenia na problematických úsekoch. Postupne sa na základe štúdií realizovaných na území viacerých štátov z rôznych kútov sveta, vyvíjali prvky a skúšali rôzne farebné kombinácie na zviditeľnenie nadzemných elektrických vedení. Dodnes sa používajú napr. letecké gule, špirály rôznych veľkostí a tvarov, farebné vlajky, neoprénové pasy či kovové prvky odrážajúce slnečné svetlo a pod. Dlhodobo efektívnym spôsobom eliminácie rizika zásahov prúdom a nárazov je uloženie vedení do zeme.
Viac cenných informácií k tejto problematike sa dočítate v novej Odbornej príručke ochrany vtáctva na nadzemných elektrických vedeniach na Slovensku. Príručka môže byť využitá pre potreby ornitológov a prevádzkovateľov elektrických vedení tak, aby boli prijaté ekologicky účinné a cenovo efektívne opatrenia, a tak sa znížila mortalita vtákov.
3.5. Deň slnka - deň Slnka vyhlásila OSN a je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.
9.5. Svetový deň sťahovavého vtáctva - prvý Svetový deň vodného vtáctva bol vyhlásený na víkend 8.-9. apríla 2006 a odvtedy sa oslavuje v narastajúcom počte krajín a jeho popularita vzrastá a pomáha obrátiť pozornosť na div vtáčej migrácie a potrebu ochrany sťahovavých druhov na celom svete.
15.5. Sprístupnenie Gombaseckej jaskyne pre verejnosť (1955) - Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
22.5. Medzinárodný deň biodiverzity - tento deň patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené OSN. Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny nebolo jednoduché plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.
23.5. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (1984) -Chránená krajinná oblasť Kysuce na výmere 65 462 ha a je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
24.5. Európsky deň parkov - tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.
31.5. Deň otvárania studničiek - počas tohto dňa ľudia vyčistením otvárajú studničky v chotári. Ak by tak nevykonali, podľa povier by boli postihnuté nedostatkom vlahy. Ľudia tiež veria, že kto otvorí aspoň jednu studničku, bude počas nasledujúceho roka zdravý.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.