Územie Slovenska pretína približne 35000 kilometrov elektrických vedení. Podľa výsledkov výskumu projektu LIFE Energia (Gális et al. 2019) môže byť počet jedincov rôznych druhov vtákov, ktoré sú usmrtené v dôsledku interakcie s elektrickým vedením v rámci územia Slovenska minimálne na úrovni 13000 jedincov ročne.
Štátna ochrana prírody SR v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a organizáciou Ochrany dravcov na Slovensku vytvorila, v rámci projektu LIFE Energia v krajine, odbornú príručku, ktorá sa zaoberá problematikou ochrany vtáctva na elektrických vedeniach. Príručka obsahuje aktuálne poznatky a zároveň efektívne riešenia. „Cieľom príručky je v súčinnosti všetkých zainteresovaných subjektov eliminovať zranenia a úmrtnosť vtáctva na elektrických vedeniach na území Slovenska. Na základe najnovších poznatkov sa vďaka spolupráci všetkých strán neustále aktualizujú technické štandardy, inovujú konštrukčné riešenia, ochranné prvky či ďalšie spôsoby prevencie úhynov a úrazov,“ vysvetľuje zoologička a vedúca Odboru medzinárodnej spolupráce ŠOP SR Andrea Lešová.
Najviac ohrozené sú dravce
Podľa dostupných informácií najviac ohrozenou skupinou vtákov sú dravce. Konkrétne sa jedná o orly, sokoly, jastraby, myšiaky, ktoré patria medzi stredné až veľké druhy. K zásahu prúdom dochádza najmä na miestach s vysokými koncentráciami vtáctva, najčastejšie v poľnohospodárskej krajine nížin, kotlín a pahorkatín. Problémy však nastávajú aj v súvislosti s hniezdami bocianov. Bociany si stavajú hniezda na vrcholoch konštrukcie stožiarov vedenia VN alebo aj priamo na drôtoch NN vedení. Počas daždivých dní dochádza k premočeniu hniezda a ku skratom, čo spôsobuje vyhorenie hniezda, úhyn mláďat či dospelých jedincov.
Spolupráca s energetickými spoločnosťami
Vplyvom nadzemných elektrických vedení na vtáctvo sa venuje organizácia Ochrana dravcov na Slovensku dlhodobo a systematicky. Už viac ako 30 rokov prebieha úzka spolupráca s energetickými spoločnosťami v rámci celého Slovenska pri riešení problému zásahov vtáctva elektrickým prúdom. Všetky kompetentné energetické spoločnosti sa podieľajú na znižovaní počtu úmrtí vtákov v dôsledku zásahu elektrickým prúdom, prostredníctvom využívania vhodného typu zábran proti dosadaniu, resp. chráničiek, ktoré umožnia bezpečné dosadnutie, ako aj využívaním vhodného typu konštrukcií elektrických stĺpov.
Najefektívnejšie by bolo uloženie vedení do zeme
Podľa štatistík dostupných v príručke sú jedným z dôvodov úhynu vtáctva aj nárazy do stĺpov elektrických vedení. Existuje viacero spôsobov ako zviditeľniť elektrické vedenia na problematických úsekoch. Postupne sa na základe štúdií realizovaných na území viacerých štátov z rôznych kútov sveta, vyvíjali prvky a skúšali rôzne farebné kombinácie na zviditeľnenie nadzemných elektrických vedení. Dodnes sa používajú napr. letecké gule, špirály rôznych veľkostí a tvarov, farebné vlajky, neoprénové pasy či kovové prvky odrážajúce slnečné svetlo a pod. Dlhodobo efektívnym spôsobom eliminácie rizika zásahov prúdom a nárazov je uloženie vedení do zeme.
Viac cenných informácií k tejto problematike sa dočítate v novej Odbornej príručke ochrany vtáctva na nadzemných elektrických vedeniach na Slovensku. Príručka môže byť využitá pre potreby ornitológov a prevádzkovateľov elektrických vedení tak, aby boli prijaté ekologicky účinné a cenovo efektívne opatrenia, a tak sa znížila mortalita vtákov.
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.