Program: Intereg Slovenská republika - Maďarsko
Prioritná os 4: Podpora cezhraničnej spolupráce orgánov verejnej správy a osôb žijúcich v pohraničnej oblasti
Názov projektu SK: Prípravné aktivity Prírodného parku Szigetköz – Žitný ostrov a ďalšie spoločné iniciatívy v ochrane prírody
Názov projektu AJ: Preparation Activities of the Szigetköz-Žitný Ostrov Nature Park and Further Joint Nature Protection Initiatives
Akronym projektu: NAT-NET DUNA/DUNAJ 2
Číslo projektu: SKHU/1601/4.1/121
Začiatok realizácie projektu: 01.07.2017
Koniec realizácie projektu: 30.10.2019
Rozpočet ŠOP SR: 109 374,00 Eur
Celkový rozpočet projektu: 464 460,20 Eur
Vedúci prijímateľ: Fertő-Hanság Nemzeti Park Igazgatóság
Partneri projektu:
Opis projektu:
Projekt inovatívne integruje iniciatívy ochrany prírody, vidieckeho rozvoja, environmentálneho vzdelávania, ekoturizmu a záchrany prírodného a kultúrneho dedičstva v regióne Žitného ostrova a Malého Žitného ostrova, tvoriace základný predpoklad udržateľného využívania územia.
Dlhodobým cieľom projektu bolo podporiť cezhraničnú spoluprácu organizácií ochrany prírody prostredníctvom vytvorenia spoločného prírodného/národného parku v regióne Žitného ostrova na slovenskej strane Dunaja a Malého Žitného ostrova (Szigetkoz) na maďarskej strane Dunaja.
Krátkodobými cieľmi projektu boli:
- realizácia spoločných aktivít zameraných na prípravu prírodného parku Szigetkoz-Žitný ostrov, ktorý by bol súčasťou národného parku Podunajsko
- posilniť spoluprácu maďarských a slovenských inštitúcií ochrany prírody a ďalších organizácií nadväzujúcich na predchádzajúci projekt podporený z programu HUSK a realizovaný tými istými partnermi
- posilniť existujúce výmenné programy zamerané na environmentálne vzdelávanie a organizovanie spoločných workshopov a terénnych programov pre maďarských a slovenských študentov
- podporiť ekomobilitu v regióne, aby pri spoznávaní prírodných hodnôt Žitného ostrova a Malého Žitného ostrova (Szigetkoz) návštevníci využívali zelenú dopravu
- podporiť ochranu prírodných hodnôt územia a zvýšiť povedomie komunít a študentov o ochrane týchto hodnôt
Aktuálne informácie k projektu:
Tlačová konferencia 29.10.2019 v budove ekocentra Futura v meste Mosonmagyaróvár (HU)
Dňa 29.10.2019 sa uskutoční v budove ekocentra Futura záverečné podujatie, ktoré bude zamerané na prezentáciu výsledkov zrealizovaných aktivít
v projekte “Prípravné aktivity prírodného parku Szigetkoz-Žitný Ostrov a ďalšie spoločné iniciatívy v ochrane prírody“.
Tlačová konferencia 20.9.2017 v sídle Regionálna rozvojová agentúra Šamorín
Dňa 20.9.2017 sa uskutoční v sídle RRA Šamorín úvodná tlačová konferencia projektu Cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Maďarská republika „Prípravné aktivity prírodného parku Szigetkoz-Žitný Ostrov a ďalšie spoločné iniciatívy v ochrane prírody“.
Príloha: Pozvánka [pdf]
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.